Po úsvite súmrak

05.08.2021

Podrobný opis pomerov na Slovensku v rokoch 1945 až do boľševického politického prevratu vo februári 1948. Dané obdobie nie je možné nazvať demokraciou, nakoľko na Slovensku mohli legálne fungovať len štyri politické strany. Národné menšiny - nemecká aj maďarská boli vystavené nebývalej diskriminácii. Náboženská sloboda bola postupne obmedzovaná, najmä v informačnej a školskej sfére, kedy bolo nariadeniami a opatreniami zhora postupne obmedzené vydávanie značnej časti katolíckej tlače a postupné boli likvidované školy v správe cirkví. Samostatnosť rozhodovania slovenských orgánov bola výrazne redukovaná v prospech centrálnej vlády v Prahe, až pokiaľ z deklarovanej svojbytnosti v rozhodovaní slovenských politických elít na vlastnom území v Košickom vládnom programe nezostal len pokrytecky vyznievajúci zdrap papiera. Autor sa venuje aj problematickému vzťahu Židov a Slovákov, ústiacemu do protižidovského povojnového pogromu v Topoľčanoch.

Opis celkovej situácie nevyplýva len z archívnych materiálov Slovenského národného archívu a historickej marxistickej spisby. Práve naopak, autor bohato čerpá z britských archívov, často citujúc správy briského veľvyslanectva o situácii na Slovensku. Využíva aj bohaté zdroje zahraničnej a emigrantskej literatúry. Celkove možno povedať, že povojnové Slovensko v rámci obnoveného Česko-Slovenska nezadržateľne spelo k boľševickej totalite vo všetkých oblastiach spoločnosti. A to napriek faktu, že vo všeobecných parlamentných voľbách v roku 1946 Slovensko na hlavu porazilo Komunistickú stranu masívnym a jednoznačným víťazstvom Demokratickej strany. Na celoštátnej česko-slovenskej úrovni však zvíťazili komunisti. Tí sa, spolu s oportunistami a postupne prevzatým bezpečnostným a propagandistickým aparátom postarali, aby toto slovenské víťazstvo demokratov patrične znovelizovali a prevalcovali.

Celú precízne zostavenú prácu oslabuje výrazný fakt, že František Vnuk je priznane ľudáckym autorom, nekriticky obdivujúcim Slovenský štát, resp. prvú Slovenskú republiku z rokov 1939 až 1945. Toto jeho presvedčenie sa odráža aj v niektorých hodnoteniach situácie, pri ktorých používa neakceptovateľné prirovnania o slobode za Slovenského štátu versus totalite po roku 1945. Tento fakt mne osobne až tak nevadí, pretože každá historická práca vychádza z istých hodnotových postojov autora. Ale vo všeobecnosti sa marxisti, post marxisti a režimisticky kapitalistickí historici a ich adorátori nepochybne postarajú o to, aby sa táto publikácia nebrala nejako extra do úvahy, poukázaním na jej ideologickú predpojatosť. Čo je škoda, pretože práca s domácimi i zahraničnými archívnymi zdrojmi vytvorila veľmi plastický a hodnoverný obraz doby a spoločnosti od ukončenia II. svetovej vojny až po oficiálny nástup boľševickej totality.