Pereat

21.06.2019

Tretia zbierka Pavla Hrúza prináša kvalitnú literatúru ktorá sa v tých časoch zvykla rozširovať samizdatmi. Humor zmizol a pribudlo pochmúrnosti. Poviedky nemajú názvy, tak som si ich prídavne pomenoval sám. "Prútikárska" si doslova žiada filmový prepis. Scény sú pekne plastické a dvaja mladí protagonisti pôsobia veľmi autenticky. Škoda len toho useknutého a samoúčelne dramatického konca. Akčná "Bačovka a basman" a "Diskotéková" sú obidve vytvorené z doch línii - rozprávačovej a duchárskeho monológu starej chorej ženy. "Hrobárska" ponúka vďaka nejednoznačnosti niekoľko možností výkladu. "Vianočná" si ma získala najviac vďaka divadelnej snovej atmosfére a expresionistickým kulisám. "Vojenská" opisuje ukrývanie sa dvoch zbehov zo základnej služby v lesnej chate, ale pohľadom tretej postavy. Čo sa týka akcie, výstavby deja a rôznorodosti prostredia patrí autor medzi slovenskú a dovolím si povedať aj európsku špičku. Škoda len, že postavy sú často iba nositeľmi deja a čitatel sa s nimi nestotožní a vlastne ani s rozprávačom, kedže v príbehoch absentujú jeho myšlienky aj emócie, ale Hrúz to bohato vynahradzuje až básnicky podmanivo defilujúcimi surovými obrazmi.