Pán Miklóš

Básnik Andrej Plávka, ktorý sa roku 1957 (18. novembra) dožíva päťdesiatky, je menej známy ako prozaik, hoci v rozpätí dvanástich rokov vydal tri prozaické knihy: roku 1941 román Obrátenie Pavla, roku 1949 knihu noviel Návrat Petra Hugáňa a roku 1952 rovnako neveľkú knihu malých prozaických útvarov Siedmi. Ak znova čítame Plávkove novely a poviedky z týchto posledných jeho dvoch kníh, ktoré tu vychádzajú vo výbere, prichodí nám priznať, že Plávka je rodený rozprávač. V niektorých jeho novelách sťaby sme sedeli dakde na priadkach: jeho rozprávačský štýl je taký prostý, pozbavený prizložitých, rafinovaných kompozičných prvkov a dejových zákľuk. Tento typ, typ ľudovej rozprávky, vyznačuje väčšinu týchto Plávkových poviedok. Lebo Plávka-po-viedkár neprichádza, aby poúčal, ale aby vyrozprával, čo si rozprávania zasluhuje. Väčšina poviedok v tomto zväzku viaže sa k oným časom, keď náš národ povstal za slobodu. Sú svieže, nepatetické — ich pátos je vnútorný, a preto vnútorne žeravý a pôsobivý. Čítame ich znova, v novom prehodnotení a dávajú nám plný zážitok videného a umelecky precíteného.... celý text