Orava

Orava (1870) je poslednou prózou Jána Kalinčiaka. Vychádzala na pokračovanie v časopise Orol tatránsky. Román vykresľuje príbeh lásky Eleny Kubíniovej a Štefana Revického. Dej sa odohráva v časoch protihabsburských stavovských povstaní a nepokojov na Slovensku (konkrétne počas Rákocziho povstania). Román preberá námet Janka Matúšku a vykresľuje osudy oravského zemianstva v 17. storočí, v období stavovských povstaní uhorských magnátov proti kráľovi. Na osudoch viacerých príslušníkov rodu Kubíniovcov, Revických či Laučekovcov autor naznačuje, ako oravská nižšia šľachta (tzv. zemianstvo) balansovala v bojoch medzi cisárskou mocou a rákocziovským odbojom. Na postavách niekoľkých vojakov, ako generála Šporka a plukovníka Michnu, Kalinčiak zobrazuje konflikt medzi služobnými povinnosťami a osobnými sympatiami k vzdorujúcej nižšej šľachte. Motiváciou konania postáv už nie je (romantická) vášeň, ale skôr ich spoločenský status. Zdá sa, že v centre čitateľskej pozornosti stojí príbeh lásky Eleny Kubíniovej a Štefana Revického, no v skutočnosti tu nie je žiaden ústredný dej nesúci hlavný konflikt, umelecký dôraz sa kladie skôr na realistický detail, než na celok, čo možno považovať za špecifický prejav pohybu vo vnútri slovenskej romantickej generácie... celý text