Odyseus, bronz a krv

15.01.2020

Každý pozná aspoň tých najznámejších gréckych bohov a hrdinov, teda aspoň zhruba. Achilla poznajú ako neohrozeného bojovníka, nesmrteľného /teda takmer, až na tu jeho pätu/, Herakla ako najväčšieho siláka či Dia ako najvyššieho boha. Nepoznajú ich ako muža veľmi naviazaného na svojho najlepšieho priateľa /Achilles/, vraha svojich detí /Herakles/ či veľkého sukničkára /Zeus/.

Medzi všetkými hrdinami je však jedno meno, ktoré nie je neznáme nikomu - Odyseus. Možno ktosi o ňom nikdy nepočul, no určite sa mu vybavuje pojem odysea. Vo všeobecnosti sa Odyseovi pripisujú vlastnosti ako vznešený, ľstivý či vynaliezavý. Zrejme taký aj bol. Ján Lenčo sa v svojej knihe nezameral na opis jeho osoby ako nestranná postava, ale poňal ho omnoho svojskejšie.

Celý príbeh /ak knihu môžeme príbehom nazvať/ rozprávajú bohovia, hrdinovia, králi či obyčajní ľudia, ktorí prišli do styku s Odyseom. Mnohí ho opisujú ako ľstivého, úskočného či najlepšieho z Grékov. Iní zas ako zlomyseľného oportunistu, zákerného človeka, ktorý šiel za svojimi cieľmi cez mŕtvoly. Zrejme skutočne taký aj bol, však každý, ktorý je prefíkaný, musí byť trocha aj zákerný.

Okrem toho celá kniha je akýmsi kratším opisom jeho desaťročnej cesty domov a veľmi stručným opisom trójskej vojny. Spoznáme nám už známych hrdinov, ale taktiež pomerne málo známe postavy. Zistíme, ako sa robila vysoká politika, aké bolo potrebné priniesť obete, koľko musel Odyseus obetovať pri svojej strastiplnej ceste na svoju Itaku, koho stretol, koho zachránil, koho zabil či pomohol zabiť. Ide o veľmi špecifické dielo našej literárnej tvorby, ktoré zatiaľ nemá obdobu a určitý čas ju mať ešte ani nebude.