Noční pútnici

30.09.2019

Tak, jako se táhne "africký čas", táhne se i dějství knihy, na které je třeba se "africky přeladit".. Začíná se setkáním se Samuelem - dětským vojákem, který se v gulské léčebně rehabilituje z utržených i udělených válečných traumat. Pokračuje příjezdem do hlavního města Kampaly a popisem historie, kultury a souvislostí konfliktů/válek v Ugandě i okolí + jakousi autorovou "sebereflexí" nad celkovým pobytem, místem i tématem. Kruh se uzavírá návratem do Gulu a ukončením příběhu i léčby Samuele.

12.09.2017

Po 120 stranách to vzdávam, lebo tento autor mi preukrutne nesadol. Ale že fest.

26.08.2017

Nie je to len o deťoch. Nie je to len o vojne. Je to o Ugande a priľahlých územiach, o politike, o zvykoch, ľuďoch, nádejach i sklamaniach, o nových začiatkoch i nešťastných koncoch. A áno, je to aj o vojne a o deťoch. Deťoch vo vojne, deťoch vojakoch, deťoch, ktoré sa stali dospelými priskoro. Jagielski sa do toho vkladá, nie je to len výpočet faktov, je to príbeh, o nich i o ňom. Opäť iný štýl, ale výborný.

""Ak uvidíte, že vychádzajú z lesa, prikážte šoférovi, aby to ihneď obrátil späť. Ak by sa však objavili blízko a na návrat by už nezostal čas, nech na to riadne dupne. Nezastavujte za žiadnych okolností," povedal a zotieral si z tváre kvapky vody. "Zapamätajte si to, je to úprimná rada priamo od srdca. S deťmi nie sú žarty.""

""Niekedy o tom nedokážu hovoriť," povedala Nora a nastavila tvár poludňajšiemu slnku.
"Že zabíjali?"
"Uhmm," lenivo odvetila a ani neotvorila oči.
Opýtal som sa, či niektoré z detí, ktoré sa hrali na dvore, zabíjalo ľudí.
"Okrem tých najmladších, niekoľkoročných, všetky.""

""Všetko ti porozpráva," povedala, "len sa ho na to opýtaj."
Muselo však ubehnúť veľa dní, kým mi povedal, že zabíjal ľudí. Zabil ich desať, a možno viac. Podstatne, podstatne viac. Príliš veľa, aby si spomenul. Príliš veľa, aby si pamätal. Očakával som také vyznanie. Pricestoval som len preto, aby som ho počul. A keď k tomu došlo, cítil som sa bezmocný.
...
Odpovedal na každú otázku. Stručne a priamo, čo som považoval za bezbrannú, úprimnú otvorenosť, čím sa rozhovor pre mňa stával čoraz náročnejším. Bol som to ja, kto mal ťažkosti sformulovať otázky, na ktoré Sam ako vzorný žiak ihneď odpovedal."
...
Možno ak by som stretol Samuela v jeho predchádzajúcom prevtelení ako partizána z lesa, rozprávalo by sa mi s ním ľahšie. Stihol sa však vrátiť do detskej postavy, alebo presnejšie, práve sa znovu menil na dieťa. Čím viac sa stával niekým novým, tým viac sa jeho predošlé prevtelenie zdalo neskutočné.
"

"Armáda Božieho odporu bola azda jedinou detskou armádou na svete, a možno aj v histórii, ktorá viedla boje s dospelými a bola schopná páchať zločiny a krutosti, akých by sa dospelí neodvážili."

"Istý dôstojník vládnej armády v Gulu, ktorému som sa prihovoril v hoteli, po otázke na vojnu s deťmi Armády Božieho odporu na mňa s poľutovaním pozrel a povedal: "Vy ste asi novinár, však?" Pokýval hlavou a ani nečakal na odpoveď. "Keď ich šetríme, hovoria o nás, že sme nanič, smejú sa z nás, že si nedokážeme poradiť ani s hromadou otrhaných deciek. A keď do nich strieľame, tak na nás kričia, že zabíjame deti.""

"Mladí nespokojní vzbúrenci stoja pred dramatickou voľbou. Ak chcú zmeniť staré koryto rieky, musia sa do nej ponoriť a až potom - ak ich neunesie prúd - môžu vplývať na je tok, avšak bez sebaklamu, že ho obrátia. Ak do rieky nevstúpia a ostanú na jej brehu, budú sa môcť len prizerať ako plynie."

"Tam, kde bojujú dva slony, utrpí najväčšmi tráva." (príslovie Ačoliov)

"Starší vedeli len obrábať pôdu, pri Chartúme nemali čo robiť. Nič teda ani nerobili. Doslova. Už dvadsať rokov. Ich synovia nič nerobili, lebo ani nič nevedeli. Nestihli sa stať roľníkmi a na to, aby sa naučili niečo iné, nemali ich rodičia peniaze. Túlali sa po meste, hľadali príležitostnú prácu za drobné. Nemali nijaké kvalifikácie, neboli schopní nič ponúknuť."

"Dedinky, z ktorých ich uniesli, už prestali existovať alebo sa presťahovali na neznáme miesto. Ich chatrče už obsadili iní, rodičia sa rozišli, majú nové deti. Vrátili sa z džungle a prekvapene a bolestivo zisťujú, že ich tragédia nie je pre ich najbližších tým najdôležitejším, že sa v podstate nič zásadné nestalo. Prázdnota, čo po sebe zanechali, sa rýchlo vyplnila. Čas nezastal, aj napriek ich presvedčeniu, ale kvapkal ďalej svojím zvyčajným tempom."


(Trošku ma sklamal počet preklepov, dokonca i hrubka.)