Nebrnkaj mi na city

Nekonformný satirický nadhľad v ktorom sa upriamil na reflexiu adolescentného človeka je Bednárovi vlastný. Umelecky najpresvedčivejšie to urobil v poviedkovej knižke Nebrnkaj mi na city (1967), ktorá presvedčivosťou svojej výpovede patrí k reprezentatívnym dielam modernej prózy pre mládež 60.rokov 20.storočia. Podobne ako v dvoch predchádzajúcich knihách aj v nej je protagonistom citovo vyprahnutý až cynický mladý hrdina, ironizujúci konformný a karieristický svet dospelých a zároveň odmietajúci podriadiť sa ich vplyvu. Tento v novodobej slovenskej próze pre mládež netradičný typ detského hrdinu nie je však nijakým asociálnym zjavom negujúcim univerzálne ľudské ideály. Dešpekt, ktorý ho charakterizuje, prejavuje totiž výhradne voči tej časti dospelých, pre ktorú je príznačný karierizmus, pokrytectvo, egoizmus a komerčnosť. Tým, že tieto morálne defekty svojím opozično-ironizujúcim spôsobom odkrýva, preberá úlohu výsostne kladnej postavy. Gesto, ktoré jeho postavenie vyznačuje a ktoré je podmienené skrytou túžbou po čistých ľudských vzťahoch a plnohodnotnom citovom živote, je pritom vierohodnejšie o to viac, že nemá heroickú, ale tragikomickú podobu. Tejto netradičnej typológii mladého hrdinu zodpovedá aj neobvyklý kompozično-štýlový tvar, v ktorom klasický príbeh je potlačený na minimum a jeho funkciu preberá na vnímanie náročnejší asociatívny princíp. Jeho uplatnením vyznačuje sa textový plán množstvom digresií so zmesou rozmanitých rozprávačských rovín, pôsobiacich zdanlivo nesúrodo, v podstate však korešpondujúcich s autentickým spôsobom detského vnímania skutočnosti. Takýto charakter má aj jazykový prejav detských postáv, využívajúci mestský slang. Jeho prítomnosť je činiteľom podieľajúcim sa na zvierohodnení ich opozičného postoja voči svetu dospelých.... celý text