Návrat

Ťažisko tohto románu spočíva v konfrontácii roztrieštených duševných predstáv o svete s grotesknou skutočnosťou, ktorá sa zakladá na materiálnych hodnotách. Predstavy o svete vyjadruje autor ústami troch hlavných postáv. Sú to: Nána, slepá starena, ktorej uzavretú myseľ znepokojujú jednostaj sa vracajúce sny o Afrike, nie však ženúcej sa do záhuby v honbe za hmotným bohatstvom, ale o Afrike ako o lepšom, humánnejšom spoločenstve. Báko, jej vnuk, mladý umelec, ktorý sa vrátil zo štúdia v zahraničí a verí, že tvorivou prácou bude užitočný spoločnosti, no tá tvrdošijne odmieta priznať krásu niečomu inému ako materiálnemu bohatstvu a sile. Ďalšou postavou je Juana, mladá Portoričanka, psychiatrická, pre ktorú Západná Afrika je iba dočasným miestom na jej púti za zmyslom života. Títo traja majú ideálnu predstavu o svete, cieľom ktorej nie je úspešné šplhanie sa jednotlivca na najvyšší stupienok spoločenského rebríčka, ale očisťovanie otráveného prostredia, kde žijú. Ich predstavy nie sú však v súlade s okolitým svetom, pretože celá spoločnosť, ktorú usmerňuje nafúkaná, vystatovačná a sebavedomá elita, je nerozvážne presvedčená o presnom opaku. Bákova predstava nezmieriteľné naráža na postoj vládnúcej vrstvy a táto zrážka s ňou ho vykoľají. Bákova pokojná myseľ sa triešti. Juana, ktorú s Bákom zbližuje hlboká duševná i zmyslová láska, mu poskytne tichú nádej. A kniha sa končí tým, čím sa i začína: Nániným mystickým, poetickým vzývaním mŕtvych predkov o pomoc.... celý text