Morytáty
Peter Krištúfek
Posledné dokončené dielo nebohého filmára a spisovateľa Petra Krištúfka (1973 – 2018) – Morytáty – je zbierkou trinástich strašidelných poviedok z čias dávnych i nedávnych. Autor, ktorého fascinovali odchýlky, poruchy i smrť, v nich nadväzuje na Atlas zabúdania a hrá sa s atmosférou, poetikou, štýlom i jazykom poklesnutých jarmočných príbehov. Preberá, pretvára, vymýšľa si. Krvavé miniatúry o smrti a záhrobí sprevádzajú ilustrácie Pala Čejku. Vysádzané sú písmom Sigismundus Martina Pyšného v grafickej úprave Pala Bálika. V Morytátoch nájdete príbeh ženy, ktorú prenasleduje dieťa, čo sa ho pred narodením zbavila; vystupuje tu dybbuk, incubus, succubus, tajomné To, prízraky, duchovia, utopenci, manželia bývajúci v zakliatom dome i popravený politik. Nechýbajú povery, čary, zápisky z frontu, policajný protokol, miznutie i zjavovanie, ľudová pieseň a balada.... celý text
Přidat komentář
Krištúfkove poviedky sú hit or miss (zaujímalo by ma, či boli všetky od začiatku mienené fungovať v jednom zväzku, alebo bolo toto rozhodnutie spravené za neho, posmrtne) pretože nerozumiem napríklad použitiu prefláknutej starej urban legendy s herpesom. Inde naopak fungujú poviedky spolu veľmi dobre - napríklad paralela vykonštruovaných procesov v 50tych rokoch (poviedka Miznúci muž) a honu na čarodejnice (Pri ohni) síce nie je nová (napr. film Kladivo na čarodejnice) no funguje stále výborne. Celkovo však ide o príjemné, nenáročné čítanie, strany ubiehajú svižne (prečítané do dvoch hodín) a sú aj vizuálne veľmi pekne spravené (ilustrácie Paľa Čejku a červený papier).
Část díla
Autorovy další knížky
| 2012 |  Dom hluchého |
| 2014 |  Ema a smrtihlav |
| 2013 | Atlas zabúdania |
| 2008 | Šepkár |
| 2009 | Mimo času |
Útla, malá knižka ktorá hneď zaujme svojim neštandardným spracovaním. Tam našťastie kvality nekončia. Ikeď sa kniha dá označiť za zbierku hororov, nie sú to štandardné, prvoplánové horory, ale tento prívlastok vyplýva skôr z ich podstaty, nátury. Ide o motívy z ktorých mrazí skôr preto, že sa stať môžu (príp. stali sa), nie preto, že sú nadprirodzené. Texty spája akási naliehavosť, skratkovitosť, ktorá opäť viac evokuje zážitok/skutočnosť ako žánrový literárny útvar. Pôsobivé. Nebyť pár textov, ktoré tam byť nemuseli (nesedia k výberu, príp sa mi zdali slabšie), dávam päť. Odporúčam. Nielen fanúšikom hororu, ale aj čitateľom vyhľadávajúcim silno pocitové, hĺbavé veci. Som veľmi zvedavý na ďalšie autorove diela.