Lež před oltářem

14.06.2023

Najväčšou lžou tejto knižky je obálka - absolútne neodpovedá deju! Keď som si po pár stranách uvedomila, že sa to odohráva na prelome 60-tych a 70-tych rokov (20. storočia), myslela som si, že tie očividne rokokové kostýmy majú snáď predstavovať nejakú scénu z maškarného bálu, ale ani len to nie! Hlúpo som sa nechala nalákať historizujúcou obálkou... - varovanie pre nádejných budúcich čitateľov.
Keďže anotácia sa nikomu nezdala potrebná, k deju naznačím aspoň toľko, že názov je výnimočne plne výstižný - dívka spolu so svojím nevlastným otcom podvedú bohatého baróna, aby mohli zaplatiť drahú operáciu pre jej na srdce chorú matku; do toho sa ešte pripletie odvrhnutý snúbenec (ku ktorému jej city stále nevyprchali) a koktejl pomsty a žiarlivosti je namiešaný.

A teraz k samotnému hodnoteniu. Už celá (milostná) zápletka je z dnešného pohľadu strašne naivná - čo by v realite skončilo skôr spoločne strávenou nocou výmenou za zacvakanie kliniky, tu si ju barón hneď ako poslušná bábka zoberie za manželku, hoci sa jej predtým dotkne nanajvýš cudne a ešte je voči nemu aj odmietavá... Nehovoriac o tom, že hoci je to dospelá žena, vyštudovaná učiteľka, autorka stále zdôrazňuje len jej krehkú detskú postavu, až to zaváňa akousi pedofíliou - čo na tej Ursule preboha všetci vidia?? A keď všetci títo zúčastnení vedeli od začiatku, že ju barón miluje a že im z tohto dôvodu už viackrát v minulosti finančne pomohol, nedalo sa prirodzene očakávať, že by im pomohol zase? Ale to by potom nebolo ani na tých 60 strán, čo kniha má... Jediná rozumná (a čítania schopná) časť je tá, keď Harald von Oettingen zistí pravdu.
Na záver ešte taká malá, skôr kozmetická drobnosť, ale predsa mi to ďobe oči: všetky mená sú ponechané v originálnom nemeckom tvare, len z Ludwiga sa nám nejak stal Ludvík...