Lenin a 21. storočie

Tvrdý oriešok – číta sa dobre v tom zmysle, že nesrší priehrštiami odborného názvoslovia, no po obsahovej stránke mi to pripadalo trochu únavné. Avšak opäť sa ukázalo, že aj zlá reklama je reklama – nebyť toho kuvikania okolo vydania knihy, nebol by som si ju býval požičiaval. Kniha obsahuje Blahovo nazeranie na pôsobnosť revolucionára Lenina a zdôrazňuje, že o ňom treba písať a čítať. Ak má človek prečítané Leninove spisy, Články a prejavy z rokov 1922 – 1923 a ďalšie jeho knihy, a zaujíma sa o dejiny východnej Európy po boľševickom prevrate (sami boľševici to vtedy nazývali i Октябрьскій переворотъ), táto kniha mu nemá veľmi čo ponúknuť. Na druhej strane, vo vzťahu k výskumu Ľuboša Blahu ide o prvotný prameň.

Bol som ochotný prijať, že Lenin nám má čo ponúknuť i v 21. storočí (okrem odstrašujúceho príkladu, samozrejme), no pôvodca knihy svoje tvrdenia ničím neodôvodnil. Súčasný ruský historik Nikolaj Borisov v rámci seriálu История России – лекции dostupného na jutube výstižne povedal (v časti o Čaadajevovi), že Rusko ide Európe príkladom – ukazuje jej, ako sa to nemá robiť, ak sa nechce sužovať tak, ako sa sužuje Rusko. No a Lenin do tohto vzorca krásne zapadá.

Blaha, podľa vlastných slov, vydal knihu pod pseudonymom, aby nebol vystavený prenasledovaniu. Nespomeniem si teraz na posledný súd s ľavicovým extrémistom, ba nik neriešil ani statusy či vyhlásenia Jalala Sulejmana (vtedy predseda, dnes podpredseda KSS) či ďalších predstaviteľov extrémnej ľavice (napr. Biľaka obdivujúci Artur Bekmatov), takže netuším, z čoho pramenia Blahove obavy. Ale treba uznať, že „zakázaná“ kniha priláka nejedného čitateľa.