Kým chorý spal

Zbláznili ste sa, — zavrčal Eustace a z jeho tlmeného hlasu sršala diabolská zlosť. — Nezmysel, — odvrkla som břitko, — Nenazdajte sa, že ma zastrašíte, mladý pán. Ä nie je nič nové, že jeden z vás je vrahom. Viete veľmi dobre, že posledné dva dni rozmýšľate len o tom — ak nespíte. Vy nevidíte, ako sa navzájom pozorujete, ale ja to vidím. Ako uvažujete; Bol to ten? Urobil to on, alebo ona? Bola to jej ruka, čo namierila revolver? A teraz budete rozmýšľať — čia ruka urobila slučku z husľovej struny? — Hlas sa mi zachvel a zmĺkla som. — Tá žena je šialená, — jachtala Isobel. Veľkými prstami neprítomné šmátrala po kozube. Neviem, čí hľadala cigarety, alebo niečo, čo by do mňa hodila. Tak či onak, nespustila zo mňa čudné oči, plné nenávisti. — Ona bola tu v izbe! — zvrieskla zrazu Mittie a zúrivo ukazovala na mňa. — Ona tu bola, keď zastrelili Adolpha. A ona bola v izbe, keď zaškrtili Grondala. Ona to urobila!... celý text