Keď vonku prší
Igor Adamec
https://www.databazeknih.cz/img/books/46_/463779/bmid_ked-vonku-prsi-jfe-463779.jpg
4
2
1
Známy divadelný a televízny herec Igor Adamec (1964) je autorom alebo spoluautorom (spolu s Martinom Vanekom) viacerých úspešných detských kníh. No tentoraz svoju zbierku poviedok venuje dospelým čitateľom. Spomína v nej na starú Bratislavu. Na Prahu v období, keď tam študoval. Na časy, keď sa zoznámil so svojou ženou, a na roky, keď boli ich deti malé. Dovoľuje tak čitateľom nahliadnuť do svojho súkromia, ako aj do spomienok na sedemdesiate a osemdesiate roky, na obdobie krvavých kolien a detských modrín na duši. S nadhľadom opisuje vtipné situácie, ktoré život prináša, no nevyhýba sa ani vážnejším témam. Z každého príbehu cítiť autorov cit pre detail, pointu a v neposlednom rade preňho tak charakteristický humor. Práve preto ich autor odporúča ako čítanie k rannej šálke kávy. Nech sú dni pekné aj vtedy, keď vonku prší.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2008 |  Sága rodu Molnárovcov - MAFstory |
| 2000 |  Nebuďte bábovky! |
| 1998 | Do skakavenia, priatelia |
| 2004 | Kakaová bábovka |
| 2020 | Keď vonku prší |
Kniha Keď vonku prší je v
| Přečtených | 2x |
| Knihotéce | 1x |
„Dnešný svet nevyžaduje elementárnu zdvorilosť.“ Ja by som to necharakterizoval ako zbierku poviedok. Zašlo to dokonca tak ďaleko, že som si zopakoval a doštudoval, čo presne je poviedka a dospel som k záveru, že to, čo Keď vonku prší obsahuje, sú skôr fejtóny, než klasické poviedky. To, že sa prezentuje ako zbierka poviedok, je ale jedna z mála vecí, ktoré by som tejto sympatickej knižočke vytkol. Pekný vizuál (obálka, upršané fotky). Jednotlivé „poviedky“ sú príjemne krátke (ak má niektorá tri stránky, tak sa o nej dá hovoriť ako o extrémne dlhej) a poetické. Ponúkajú (aj) obzretie sa za autorovým bezstarostným detstvom, ktoré sa už nikdy nevráti. Ešte mohutnejší zážitok ponúka knižka Bratislavčanom; hlavné mesto tu hrá dôležitú rolu a autor dôkladne opisuje jeho mestské zákutia, štvrte, lokality, časti, uličky, názvy, prezývky, skratky. Jednotlivé „kapitoly“ sú dobre, hoci jednoducho, vypointované. Nezabúdajme však, že často sa najťažšie píšu paradoxne tie zdanlivo najjednoduchšie veci. Igor Adamec vie písať, hrá sa so slovami, s jazykom celkovo. Celkovo tento typ literatúry nie je tak úplne moja šálka kávy, ale proste čo je dobre napísané, to je dobre napísané, to je fakt a proti faktom (zatiaľ) nebojujem.