Iulius Caesar
Sergej Utčenko
Meno Gaia Iulia Caesara celé stáročia patrilo k najzákladnejším pojmom európskych vzdelancov. Nie div, veď tento starorímsky vojvodca, štátnik a literát nielenže sám bol vynikajúcim reprezentantom starorímskej civilizácie, ale aj jej historikom. Z toho vychádza aj jeden z najznámejších sovietskych bádateľov v oblasti antických dejín, doktor historických vied S. L. Utčenko. Jeho monografické dielo sa síce sústreďuje predovšetkým na život a dielo G. I. Caesara od ranej mladosti až po tragickú smrť, ale túto slávnu postavu starovekých dejín sleduje vždy v tesnej spätosti s dobou, ktorá budúceho štátnika formovala a ktorú zas poznamenali aj jeho činy, takže v konečnom dôsledku je to vlastne dielo o starorímskej civilizácii. Napriek tomu, že Utčenkova kniha sa pomerne prísne drží pramenného materiálu a kriticky sa stavia k svojvo'lne vytváraným mýtom či už o samom Caesarovi alebo jeho dobe, je to dielo, ktoré zaujme široký okruh čitateľov, lebo je písané nielen veľmi vecne a inštruktívne, ale aj so zmyslom pre skutočné hodnoty.... celý text
Přidat komentář
Prekvapivo objektívny pohľad zo socialistického tábora na jednu z najvšestrannejších osobností histórie.
Autorovy další knížky
| 1976 |  Starověké Řecko |
| 1981 | Iulius Caesar |
| 1974 | Starověký Řím - Čítanka k dějinám starověku |
| 1958 |  Staroveký Rím |
Kniha Iulius Caesar je v
| Přečtených | 2x |
| Knihotéce | 4x |
Pre mňa ďalší dôkaz, že ruskí komunistickí historici sú vždy bud to úplne najhoršie, alebo úplne najlepšie čo si o veci môžete prečítať :) zatiaľ čo Manfred bol asi najlepším autorom o období Francuzkej revolúcie, Utčenko bol asi najlepšou modernou knihou co som kedy čítal o Ríme.
Ak sa zamýšľam nad dôvodom prečo tak to zrejme je predovšetkým prístup s akým píše. Analyticky, objektívne, racionálne, hľadá príčiny udalostí a nikde sa nenecháva strhnúť zažitými predsudkami ci pohľadmi na vec síce tradovanymi, ale mylnymi.. Prístup typický pre (nedogmatických),, marxistov" s ich zmyslom pre analýzu.
Veľa miesta je venované aj akejsi,, analýze prameňov "a všetkého čo bolo kedy kým k Caesarovi napísané a tomu prečo kto a čo písal a kto s akou predstavou prišiel ako prvý...Najmä,, teleologický" výklad a rôzne mýty o tom ako pomaly od narodenia smeroval k samovláde sú podrobené silnej kritike a aj tradičné poňatie o populároch a optimátoch čiastočne tiež. Analyzované sú rôzne pohľady na Pompeia a celkovo svet rímskej politiky je popísaný akoby ho sám autor odobne zažil:).
Zaújmavé tiež boli veľmi originálne
pasáže o Catilinovi či Clodiovi, prehodnotenie Caesarovho vraj tak úspešného nástupu do politiky v prvých rokoch (,, skoro vo všetkom zatiaľ zlyhal'') ci skvelá analýza situácie na začiatku občianskej vojny a názorov čo na Caesara mali mnohí jeho súčasníci (Cicero, Sallustius).