Hodina vlka: Úvod do chronopolitiky
Jelena Larinová , Vladimír Ovčinskij
https://www.databazeknih.cz/img/books/47_/474775/bmid_hodina-vlka-uvod-do-chronopolitiky-Yho-474775.jpg
3
5
2
História sa opakuje, no nikdy nebude rovnaká. Zabudnite na svet, v ktorom ste sa narodili, v ktorom žili vaši rodičia a predkovia. Svet, aký poznáte, smeruje ku katastrofe, ktorej sa nedá vyhnúť. Ale môžete sa na ňu pripraviť.Čo čaká ľudstvo a každého z nás v blízkej budúcnosti? Podľa autorov nás šokujúca budúcnosť prepadne už v nasledujúcom desaťročí. Ako sa pripraviť na nevyhnutnosť a minimalizovať straty?Odpoveď nájdete vo vedeckých disciplínach s neobvyklými názvami: chronopolitika a psychohistória. Práve tie nám otvárajú takú panorámu budúcnosti a odhaľujú také hrozby, že si začíname uvedomovať, že netušíme ani o desatine z toho, čo sa teraz skutočne deje na našej planéte.Čítajte a nehovorte neskôr, že vás nevarovali.... celý text
Literatura faktu Literatura naučná Filozofie
Vydáno: 2021 , TordenOriginální název:
Час волка. Введение в хронополитику , 2019
více info...
Přidat komentář
Taky mainstreamovy opis situacie. Nechapem ako chcu autori daco vypocitat z vyslovene slniečkárskeho vykladu minulosti a dejov co sa prave deju. Zamerne zavadzanie alebo hlupost autorov pri opisovani udalosti, k pravde sa tu nedopatrate. Napriek tomu vseobecna predpoved zvacsa sedi s planmi inych skupin, ktore ako vieme planuju dlhodobo. Ak hladate nieco co by vam rozsirilo obzory, tak v tejto knihe to nenajdete!
.. v ZSSR už od roku 1960 bolo dostupné hromadné mobilné telefonické spojenie – boli ním vybavené tisíce aut a fungovalo stabilne... v publikácii sovietskeho vedca Juliana Sheina s názvom Integrálny intelekt, ktorá bola vydaná v roku 1970 v náklade 30-tisíc exemplárov vo vydavateľstve Mladá garda, je opísaný súčasný a v určitých aspektoch aj zajtrajší internet, pričom opis je taký podrobný, že pôsobí takmer ako technický návod na použitie. V roku 1968 prezentoval akademik V. M. Gluškov sovietskemu vedeniu komplexný internet určený na použitie nie na osobnú potrebu, ale na riadenie národného hospodárstva a rozvoj vedy a techniky OGAS. V roku 1969 Vedecký a výskumný ústav, na ktorého čele bol Gluškov, premiérovo zabezpečil diaľkový prenos informácií z jedného sovietskeho plavidla vykonávajúceho výskumné práce v Tichom oceáne do Kyjeva s cieľom spracovania experimentálnych dát. Prvýkrát na svete tak boli v reálnom čase získané dáta niekde v Tichom oceáne, spracované v Kyjeve a vrátené späť na loď do laboratória. Ani USA, ani Británia nemohli v tom čase urobiť nič podobné.. Sovietske centrum riadenia umelých družíc (MCC) malo v roku 1975 (realizácia programu Sojuz-Apollo) príslušné informačné systémy oveľa skôr a lepšej kvality ako Američania..