Egyptská kniha mrtvých

25.05.2021

(SPOILER) Samostatným zážitkom je predslov a komentár od prekladateľa, Dr. Františka Lexa, ktorý je natoľko zanietený, že bez debaty súhlasí s reálnou funkčnosťou egyptských obradov, v astrálne duše a v možnosť používať mágiu slov. Oboznamuje čitateľa so základnými reáliami nutnými na pochopenie významu a kontextu Knihy mŕtvych. Často dodáva detaily, čo sa týka toho, ako má byť obrad vykonávaný a text čítaný na dosiahnutie posmrtného efektu, spomína vieru v slovo u Egypťanov a v zmätenie medzi generáciami pisárov tejto knihy. Rovnako upozorňuje, že sa nejedná o knihu pre mŕtvych, čiže telá, ale pre „žiarivých duchov“.
Čo sa týka knihy samotnej – ako textu – je zdrojom nielen úvah o tom, akí ľudia museli byť Egypťania reálne, ale taktiež je možné filozofovať nad efektom, ktorý môže mať takáto viera. Ide totiž o to, že (zjednodušene nazvané) modlitby, ktoré sú vlastne slovami a tie slová sú mágiou a tiež sprievodcom svetom mŕtvych, fungujú ako hrdé rozkazovanie prírodným silám, bohom, démonom a všetkému, čo by mohlo stáť v ceste duši. Sú to rozkazy a požiadavky odkazujúce na božský pôvod nebožtíka, na bytostnú príslušnosť k božstvám so žiadosťou a možnosti uľahčiť si pobyt, dostať chlieb od bohov, prípadne vypýtať si kalamár a papyrus, možnosť vyjsť von a prezrieť si svet alebo je tu moja obľúbená pasáž s prehováraním vlastného srdca-svedomia, aby nesvedčilo proti vlastnému nositeľovi. Sú prakticky dlhé, hrdé, pyšné, bojovné monológy na tému: „Moje telo je čisté, moje ruky nech zostanú mojimi a v mene Hora a vládcu všetkého Re nechcem piť vlastný moč v pekle, ale chcem sa dostať na (prakticky) Elyzejské polia a tam budem mať otroka, ktorý bude žať za mňa.“
Pozoruhodná je aj pasáž, objasňujúca morálku, ktorá je hodnotená v „podsvetí“. Nejde totiž len o morálku v našom zmysle, skôr o istú pobožnosť dotýkajúcu sa sociálneho cítenia a istej spravodlivosti. Celkovo ma Kniha mŕtvych dostala k úvahám nad egocentrizmom, nad pocitom vlastnej dokonalosti a falošnej vízie čistoty, snahy zmanipulovať božstvá. Keď si predstavím tieto božstvá a démonov po každej smrti počúvať tie isté zaklínadlá a sľuby a vystatovania sa, bohvie, či by to zožrali.
Nevýhodou je množstvo bohov a mien, ktoré človek bez ďalšieho štúdia nepozná. Môže sa v nich stratiť. Ale táto kniha poskytuje veľké množstvo využiteľného materiálu a filozofických dilem a hypotetických skúmaní človeka. Zaujala ma hrdosť modlitieb, sebavedomie mŕtveho stojaceho zoči-voči bohom.