Domov
Henryk Grynberg
Výbor z kratších textů Henryka Grynberga pořídila editorka a překladatelka Olga Hostovská po dohodě s autorem převážně z knih Życie ideologiczne (Židovská škola; Život studentský, život veselý; Exodus) a Szkice rodzinne (Socialismus po Polsku; Domov; Racoon) takovým způsobem, aby vybrané tematické celky mapovaly zhruba padesátileté období od konce 40. let minulého století do konce tisíciletí. Čtenář se zde postupně seznamuje se zkušenostmi žáka židovské školy, s radostmi vysokoškolského studenta v době odhalování stalinských zločinů, s poválečným budováním země, s podivnou atmosférou gomółkovského Polska i s důvody, které autora přiměly k emigraci. Poslední dvě prózy (Povinnost; My Židé z Dobrého), které přeložila Daniela Lehárová, byly vybrány z knihy Monolog polsko-żydowski (2003). První líčí události z 90. let, kdy se autor vrátil do Polska, aby splnil slib daný mrtvému otci. Závěrečný esej My, Židé z Dobrého přibližuje čtenáři postavení židovského autora, který žije v USA, ale nepíše ani anglicky, ani jidiš, protože jeho mateřským jazykem se stala jednou provždy polština.... celý text
Přidat komentář
Excelentné. Nádherná kniha napísaná nádherným jazykom. Prečítané na jeden záťah. Hold patrí určite aj prekladateľke, jej výberu a jeho prevodu.
Príbehy vypĺňajú medzery v našom poznaní. Kvantum historickej literatúry z obdobia holokaustu a dostatok zdrojov z "ich" najstarších dejín. Po roku 1945, akoby prestali existovať, ale "oni" ďalej žijú a svojím bytím svedčia o nebytí.
Nechápal som čo sa dialo v Poľsku potom, ako sa "žilo", Grynberg odpovedá a nečíta sa to ľahko, nie kvôli forme podania tá je vybrúsená a takmer poetická aj keď plná smútku a nezodpovedných otázok.
Citlivo zvolený výber z troch poviedkových zbierok neruší a vytvára zdanie celku, deje sa posúvajú, preskupujú, odpovedajú...
Vynikajúco opísaný plynulý prechod z národného socializmu (ak ho zúžime na antisemitizmus nacistov) do reálneho socializmu (ak sledujeme to isté). Vedomie krehkej (asi takmer "neexistujúcej" hranice) medzi oboma izmami. Ale ľudia potrebujú žiť a žiť znamená veriť, možnosť aspoň malilinko sa zachytiť "pazúrikom"(drápkem) nádeje do závesu reality. Trošilinka nádeje, viery v niečo lepšie, lepšie aj pre Židov, malý pevný bod kdesi v neurčitej budúcnosti...
Ale budovanie reálneho"socializmu" to sú vysoké méty, vidina "ľudstva" je vidina, v ktorej človeka nevidieť a tak vytriezvenie je pre preživších o to bolestnejšie.
Zdá sa, že pre Židov jestvuje jediný kúsok zeme (o veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk) kde označenie "Žid", nie je nadávka.
Kniha je to útla, ale fyzikálne veličiny sú zavádzajúca kategória, dej v určitom zmysle pokračuje tam, kde skončila predchádzajúca kniha, u nás vydaný Grynbergov titul: Židovská válka, Vítězství