Divadlo je krajšie ako vojna

Nemecké divadlo dosahuje posledných štyridsať rokov nepretržite takmer v každej inscenačnej oblasti úroveň, ktorá je v medzinárodnom meradle výnimočná. Práve tejto prekvitajúcej divadelnej kultúre vďačí Nemecko za pozoruhodne vysoký počet skvelých hercov, režisérov, scénografov a v nedávnych rokoch aj umelcov z oblastí video umenia a filmu. Dominantnou postavou však v týchto rokoch ostáva režisér. V podnetnej a poučnej knihe ponúka uznávaný divadelný historik Marvin Carlson podrobný rozbor umeleckej kariéry, pracovných postupov a najvýznamnejších inscenácií desiatich popredných režisérov tohto dôležitého obdobia nemeckého divadla. Carlson sa najprv zaoberá význačnými predstaviteľmi novej generácie, ktorá sa vynorila na búrlivom konci 60. rokov (dodnes vplyvné osobnosti Peter Stein, Peter Zadek a Claus Peymann), pokračuje generáciou, ktorá sa objavila v 80. rokoch, a to najmä po zjednotení (Frank Castorf, Andrea Brethová a Christoph Marthaler s Annou Viebrockovou), a na záver sa venuje popredným režisérom, ktorých kariéra sa začala na prelome storočí (Stefan Pucher, Thomas Ostermeier a Michael Thalheimer). Poskytuje tiež informácie, inak ťažko dostupné anglojazyčnému čitateľovi, o mnohých popredných hercoch a dramatikoch, ako aj o scénografoch, vďaka ktorým – z veľkej časti práve pre ich spoluprácu na inscenáciách zmienených režisérov – sa druhá polovica minulého storočia stala zlatým vekom nemeckej scénografie.... celý text