Človek je len človek...

Nemožno tvrdiť, že by čitateľský smäd po literatúre prezrádzajúcej tajomstvá vzťahu mozgu a psychiky a upozorňujúce na možnosti žiadúcim spôsobom regulovať všetky deje v človeku a predpovedať jeho správanie či na možnosti brániť sa pred nechcenou manipuláciou nemal v sebe čosi imponujúce. No nejedna nová idea sa stretá so senzačným prijatím, v zabsolútnenom podaní sa stáva generalizujúcim „návodom na život“, spásnou nádejou, šablónou. A napokon sklamaním. Ponúkaná kniha skúseného slovenského psychológa A. Uheríka sa nechce zaradiť do tohto žánru, nechce poslúžiť ľahkoverným. Chce byť vedecky poctivá, úprimná i k laikovi. Očakáva však laika vzdelaného, majúceho základnú predstavu o stavbe mozgu a nervového systému, o funkčnej činnosti orgánov, schopného uvažovať v kategóriách psychológie a teórie osobnosti, (čitateľovi, ktorý sa nepredral cez túto základnú literatúru, môžeme odporúčať aj knihu, ktorá vyšla v tejto edícii roku 1976 — Pocháň, I.: Mozog vo svetle biochémie.) Len takto pripravený čitateľ bude schopný pochopiť, prečo je neprijateľný každý redukcionlzmus psychického a psychologického na fyziologické. Autor neupiera modernej neuropsychológil a psychofyziológil diagnostické a terapeutické prednosti (napokon, sú tu výsledky i jeho vlastnej vyše 30-ročnej výskumnej praxe s cennými experimentálnymi zisteniami), ale predovšetkým nás presviedča o integrite psychického a somatického. Upozorňuje na nesmiernu zložitosť a komplexnosť skúmaných javov, na vnútomú prepojonosť biologickej a sociálnej determinovanosti človeka, varuje pred zjednodušeniami, čo obchádzajú podstatu, ignorujú premenlivosť človeka a neopakovateľnosť javov, neiineárnosť kauzálnych väzieb, dynamiku procesov, hĺbku súvislostí, prekrytia stavov. Jeho odpovede nechcú uspokojiť tých, čo by chceli, aby hneď zajtra mohli zmiznúť zo slovníka termíny frustrácia, deprivácla, civilizačné choroby. Chcú byť odpoveďami pre tých, ktorí sa zaujímajú o súčasný stav poznatkov o nervovej aktivite, o modelovaní psychiky, o organizácii pamäťových stôp, o spätosti osobnostných čŕt s regulatívnymi procesmi, o priebehu kognitívnych a Informačných pochodov. Kniha chce vypestovať v čitateľovi schopnosť prehodnocovať, nezaškatuľkovávať. Osobitne cenné je to, že autor má odvahu nevyhýbať sa ani takým stránkam, ako je priznanie nepotvrdených hypotéz, spornosť testových výsledkov, rozpor laboratórnych výsledkov s Ich praktickou použiteľnosťou, spochybnenie niektorých populárnych téz vydávajúcich sa za progresívne. Skutočnú progresívnosť vidí v hľadaní nových metodik, nových kritérií a vo zvýšenom dôraze na oblasť etickú.... celý text