Cetonia aurata

25.05.2021

Kto sa zamiluje do Haugovej canti...amore alebo do Výberu z poézie Mily Haugovej vo výbere Rudolfa Juroleka, ten môže ľahko skĺznuť k chuti načítať si od autorky aj viac, prelistovať ďalšie zbierky a spoznať jej záhadný rukopis. Autorka tvorí zvláštnym spôsobom: svoj štýl počas života inovuje, posúva, ale súčasne nikdy neuteká ďaleko od istého základu a štandardu, takže vo výsledku je každá kniha jej záhradníckym zásahom do jedného veľkého celku. My, ako čitatelia, sa dozvedáme stále viac a viac, ale s každou odpoveďou prichádzajú ďalšie tajomstvá a otázky. Akoby jej poézia fungovala ako samostatný vesmír, do ktorého vstúpime a objavujeme ho postupne. Neviem, či to je len mnou, ale jej tvorba ma nútila premýšľať, ako takýto človek existuje a žije na dennej báze, pokiaľ toho cíti tak veľa a je tak spirituálne založený. Akoby to ani nepísal človek, alebo naopak: akoby to písal človek ako taký.
V tejto zbierke má autorka tendenciu spájať silné spirituálne ciele/zážitky/cítenie s veľmi vášnivými a sexuálnymi okamihmi, akoby stráca servítku spred úst, ale stále veľmi decentným a nekonkrétnym spôsobom, ktorý dokáže (aj vzhľadom na vek autorky) zakaždým šokovať. Cetonia aurata rozvíja témy písania, slova (ako vzniká a čo pre ňu písanie znamená), témy lásky, intimity, odchodov a príchodov – kde zachytáva celé spektrum od mladíckej naivnej prudkej lásky až po lásku rozumnú, triezvu, plnú poznania. Tiež sú tam témy mystické, duchovné, kedy sa autorkinou optikou pozeráme na rôzne fragmenty Boha alebo existencie. Tém je tam mnoho, dôležité ale je, ako si kto čo vysvetlí a interpretuje, keďže sa nejedná o hrubú a vecnú poéziu, o literatúru s konkrétnymi vyjadreniami; celá zbierka je plná hmly a zábleskov a rozbitých úlomkov, ktoré si musíme poskladať sami.
canti...amore bola viac denníkom, tu ide o akúsi snahu nájsť v mozaike bežných dní a stretnutí niečo spirituálne.