Čas a miesto

Nedávno zosnulý spisovateľ Jurij Trifonov priniesol do sovietskej literatúry celkom nový zorný uhol, skúma realitu predovšetkým prostredníctvom hlboko individuálnej skúsenosti súčasného človeka, ku ktorému pristupuje bez akejkoľvek predpojatosti, ako prísny analytik. Tento prístup znamená pre literatúru trvalé hodnoty, mení tvár sovietskej prózy šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Román Čas a miesto Trifonov už nestihol dokončiť, rukopis pripravila do tlače spisovateľova manželka až po autorovej smrti. Dostáva sa nám do rúk kniha, ktorá je dôstojným zavŕšením spisovateľovej tvorby. Nejde o román v pravom zmysle slova, skôr o akúsi bilanciu autorovho života, o jeho výpoveď o čase, v ktorom mu bolo súdené žiť. Nie sú to však memoáre, autor si zvolil zložitejšiu literárnu štruktúru, ktorá mu umožňuje vidieť a analyzovať svet i znútra i akoby zboku, objektivizovane. Striedajú sa tu dve naratívne pásma, kde autor vystupuje akoby rozdvojene: v prvom pásme ide o rozprávanie v prvej osobe, ale rozprávač nie je totožný s autorom, v druhom zase vystupuje tretia osoba, ale opis životných osudov a literárneho dozrievania spisovateľa Antipova presahuje rámec autorovej biografie. To umožnilo autorovi ukázať dobu, ktorú prežil, oveľa komplexnejšie, mnohostrannejšie, ako by dovolila obyčajná spomienková próza. (záložka knihy)... celý text