Burič a vojvoda

Keď 13. januára 1782 uviedol v manheimskom divadle vtedajší intendant Dalberg drámu Zbojníci, bol si istý, že bude mať úspech. Už pri čítaní jej knižnej verzie vytušil genialitu jej tvorcu, vtedy 22-ročného Friedricha Schillera, chovanca školy vojvodu Karola Eugena, ktorý v nej »namiesto koní cvičil mladých mužov« — tak sa vyjadrovali o »otcovskej« láske tohto malého tyrana chovanci školy. No pokým tento génius nemeckej literatúry napísal prvé buričské slová svojej najznámejšej drámy, zažil mnoho sklamaní a príkoria, musel riešiť mnoho životných problémov. A neraz mu v nich pomáhal jeho dobrý anjel, jeho prvý čitateľ i kritik: staršia sestra Christophine. Ona ho bránievala — drobného, útleho chlapca — v detských nesvároch, ona sa odvažovala zastávať sa ho aj pred prísnym, pokore naučeným otcom, ba ona mu pašovala do vojvodovej školy zakázané knihy a po celý život mu bola ochrankyňou, »najdrahšou« a »najlepšou« sestrou. A keď Schiller v Don Carlosovi napísal: »Veľkých duchov robí láska väčšími« iste myslel na svoju staršiu sestru. A práve táto sesterská láska a oddanosť je povedľa rozprávania o Schillerovom chlapčenstve a mladosti, o jeho literárnych ambíciách vrcholiacich uvedením Zbojníkov a útekom mladého lekára zo Stuttgartu, témou pôvabnej knihy Hannsa Maria Luxa. Ctiteľom Schillerovho génia pomôže ozrejmiť si mnohé, čo vplývalo na formovanie osobnosti a diela tohto veľkého dramatika.... celý text