Barokový slavizmus: Porovnávacia štúdia z dejín slovanskej slovesnosti

24.02.2023

Barokový slavizmus alebo kapitoly z dejín slovanskej slovesnosti v 16. – 18. storočí.

Ide skutočne o veľdielo, ktoré zatiaľ nebolo prekonané. Na jeho prečítanie je dobré mať aspoň aké-také základy poľštiny, srbčiny, ruštiny či nemčiny, pretože kniha bola určená odborníkom, a nie širokej verejnosti (obsahuje obrovské množstvo citácií bez uvedenia prekladu, keďže sa počíta s tým, že čitateľ dané jazyky aspoň trpne ovláda). Brtáň zasadzuje barokový slavizmus do dobových súvislostí, a to tak literárnych, ako i politických (pálenie kníh písaných v slovanských jazykoch). Text je prehustený odkazmi na pramene a odbornú spisbu, z ktorých väčšina je pre bežného čitateľa nedostupná, čo činí túto knihu o to vzácnejšou. Napriek odbornosti knihy badať, že pôvodcom je umelecky založený človek, a text tak nie je zložitý ani unavujúci. Knihu určite vrelo odporúčam, a to i žiakom stredných škôl (hoci aj bez znalostí vyššie spomenutých jazykov). Ku knihe odporúčam tiež na internete dostupné:
- Славянское барокко. Историко-культурные проблемы эпохи. М.: Наука, 1979.
- Барокко в славянских культурах. М.: Издательство "Наука", 1982.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dotlač knihy z roku 2017 je záslužným činom, no má, pravda, svoje „ale“. V texte nie je vyznačené pôvodné číslovanie strán (pre prípad citovania do odbornej práce), obsahuje množstvo preklepov (predovšetkým v neslovenskej časti textu), a predslov nakladateľstva podáva knihu tak, akoby bol Brtáň patril k ufoslovanom (žiaľ, nepreháňam). Ak však nezamýšľate z knihy citovať, a teda chcete ju mať „iba“ na čítanie a uchovanie pre ďalšie pokolenia, ani dotlač nie je zlá voľba.

Príklad nepresného prepisu hneď z prvej strany súvislého textu (druh úvodzoviek, písmeno ъ, y/i na konci):
1939: »Slavjane, ichъ vzaimnyja otnošenija i svjazy«
2017: „Slavjane, ich vzaimnyja otnošenija i svjazi“

V kratučkom predslove nakladateľa, okrem preklepov a pravopisných chýb, nachodíme tvrdenie, že v knihe jesto odkazy „na slávne vojny a víťazstvá slovanských junákov, počnúc Alexandrom Veľkým“: sám Brtáň zasvätil rozboru výsadnej listiny Alexandra Veľkého celú kapitolu, lebo ide o známy podvrh, ku ktorému sa v čase útlaku utiekali mnohí učenci (pred stáročiami, nie však Brtáň ako vedec Slovenského štátu). No podľa predslovu by čitateľ mohol nadobudnúť dojem, že Brtáň verí v pravosť listiny, a takým činom stavia tento predslov na jednu roveň odborníka Ruda Brtáňa a pôvodcu knižného radu Bystvor (https://www.databazeknih.cz/knihy/letopisne-dedicstvo-predkov-bystvor-bytie-a-tvorba-slavianov-a-arijcov-kniha-1-377764), v ktorom je takisto Alexander Veľký vykreslený ako „Slovan“. Ako potvrdenie zámyslu nakladateľstva slúži uvedený rok vydania dotlače: 7525. Ide o niečo podobné, ako keď Vladimír Laubert vydal preklad anglickej knihy, aby potvrdil svoje tvrdenia o slovienskom jazyku a slovanských Tatároch, no v konečnom dôsledku kniha jeho tvrdenia vyvracia (https://www.databazeknih.cz/knihy/pantografia-470282) – nakladateľ (JSP consult spätý s Laubertom) asi dúfal, že jeho stúpenci si prečítajú iba ideologický predslov, a zložitý text nechajú skvieť sa na polici. :)