Antiklerikalizmus: Niektoré aspekty antiklerikalizmu v Európe v 19. a 20. storočí

Práca Antiklerikalizmus : Niektoré aspekty antiklerikalizmu v Európe v 19. a 20. storočí je rozdelená do deviatich kapitol. Ako vyplýva už z podnázvu knihy, práca si nenárokuje na dokonalosť, keďže z celého zápasu sa zaoberá len niektorými aspektmi proticirkevného boja. Východiskom pri písaní prvej kapitoly bolo vysvetlenie pojmu antiklerikalizmus, ktorý sa rozširuje vo Francúzsku v prvej polovici 19. storočia ako pojem označujúci všetko proticirkevné; podobne slovo klerikál chápali v 19. storočí ako návrat do stredoveku, do obdobia temna. V druhej kapitole sú predstavené rôzne podoby antiklerikalizmu, od jeho extrémnej zúrivej formy, až po niektoré jeho prejavy vo svetovej literatúre; napríklad legenda o veľkom inkvizítorovi z románu F. M. Dostojevského Bratia Karamazovovci. Tretia kapitola si všíma boj proti rehoľným inštitútom vo viacerých krajinách. Takmer vo všetkých (Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Španielsko) mal tento protirehoľný boj rovnaký priebeh. Štvrtá kapitola je zameraná na Parížsku komúnu, ktorú často niektorí historici interpretujú nielen ako boj robotníckej triedy proti buržoázii, ale aj proti Cirkvi. Veľmi ojedinelým prípadom francúzskeho dôstojníka židovského pôvodu Dreyfusa sa zaoberá piata kapitola. Jeho nespravodlivé odsúdenie posilnilo antiklerikalizmus vo Francúzsku. Tento prípad je jasnou ukážkou, ako môže aj justičný proces ovplyvniť politickú a spoločenskú atmosféru v krajine. Šiesta kapitola hovorí o útoku na katolícke školstvo a o zápase v niektorých krajinách, ktorý viedli na jednej strane katolíci a na druhej strane liberálne vlády. Prípad Španielska je jasným dôkazom toho, ako rigoristický katolicizmus a katolícke náboženstvo ako náboženstvo štátu môžu vyvolať v niektorých fázach spoločenského vývoja silnú protináboženskú reakciu, ktorá v Španielsku vyústila až do bezuzdného vraždenia a ničenia náboženských a kultúrnych hodnôt. To sa ukázalo v 19. storočí v súvislosti s bojom o nástupníctvo a ešte viac v 20. storočí počas španielskej občianskej vojny. V prípade Španielska azda zohrala svoju úlohu aj typicky španielska mentalita, „hispanidad“, ktorú mnohí španielski historici hodnotia ako extrémnu. Ôsma kapitola je zameraná na antiklerikálnu tlač 19. storočia, a to najmä v románskej jazykovej oblasti. Popri bohatosti rôznej antiklerikálnej periodickej tlače, katolícke periodiká, ako L’Osservatore Cattolico, L’Unita, L’Univers, či La Civilta Cattolica, mali len veľmi malý vplyv na verejnosť. Posledná, deviata kapitola, je venovaná problematike slobodomurárstva. Na zdokumentovanom prípade Lea Taxila sme sa pokúsili poukázať, ako jeho obyčajné výmysly: čierne omše, zneuctenie konsekrovaných hostií, krvavé rituály, vraždy, a podobne aj osobná skúsenosť misionára Daniela Comboniho, ktorý bol počas svojej návštevy v Paríži zaopatriť slobodomurármi na smrť odsúdeného „brata“, ovplyvnili všeobecnú mienku o slobodomurároch, čo pretrváva až do dnešných dní. Práca si nenárokuje podať všetky tieto prejavy, a už vôbec nie vo všetkých krajinách. V niektorých prípadoch sa len náznakovite poukazuje na antiklerikalizmus spomínaného obdobia, ponechajúc čitateľovi možnosť ďalšieho slobodného a osobného bádania tohto fenoménu.... celý text