Americkými chodníkmi
Michal Knitl
https://www.databazeknih.cz/img/books/52_/525684/mid_americkymi-chodnikmi-654681e578f54.jpg
2
1
1
140 dní, 1970 km pešo na horách v Mexiku, Guatemale, na Colorado Traile a Aljaške Siedma Michalova kniha zaznamenáva pokračovanie jeho cesty po amerických kontinentoch. Najskôr ho zaviedla do slnečného Yucatanu v Mexiku, ďalej sa vydal cez Chiapas do Guatemaly, kde vystúpil na impozantné sopky a v Barrancas del Cobre navštívil kaňony ešte hlbšie než Grand Canyon. Svoju cestu v Mexiku ukončil výstupom na štyri ohromujúce sopky, vrátane majestátneho Pico de Orizaba. Ako medzizastávku smerom na Aljašku sa rozhodol prejsť Colorado Trail, ktorý si predĺžil na tisíc kilometrov. Na Aljaške potom putoval viac ako 300 kilometrov mimo vyznačených chodníkov, vrátane návštevy NP Denali s jeho divokou krásou. Po prvýkrát si vyskúšal aj packrafting na ľadovcovom jazere a na rieke v Anchorage. A na záver objavoval oblasti Pickets, okolie hôr Mount Baker a Shuksan a spoznával Národný park Olympic vo Washingtone.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
Aljaška Mexiko cestopisy Guatemala
Autorovy další knížky
| 2020 |  Pacifická hrebeňovka |
| 2010 | Na juhoamerickej vlne : od ľadovcov po prales |
| 2013 | Hodvábny vietor |
| 2013 | Farebný svet |
| 2016 | Papuánske srdce |
Kniha Americkými chodníkmi je v
| Přečtených | 1x |
| Čtenářské výzvě | 1x |
S autorom nie sme na rovnakej vlne. No povedzte, keď sa už trepete do Mexika cez pol sveta, vybrali by ste si ako denný program radšej cvičenie akrojogy s novými známymi alebo by ste si šli pozrieť pamiatky Mayov? Aj ja to druhé, to dá rozum. Cvičiť môžem aj doma. Ale autor uprednostnil akrojogu... Celé je to písané tak z rýchlika, že si ani nevychutnáte jednotlivé miesta. Možno ako stručný turistický sprievodca - to pripúšťam, že niekoho to asi osloví. Ale ako cestopis sa to veľmi nedá čítať. Alebo teda aspoň ja si to predstavujem inak. Nie že: spal som tam, autobusom som šiel tam, videl som toto, vstupné stálo toľko, zjedol som toto, spal som tam... a stále dookola. Akoby sa autor už nevedel ničím nadchnúť, toľko má toho nacestovaného. Na mňa to teda pôsobilo ako strohé denníkové zápisky, ktoré sa množstvom navštívených miest objemovo/stranovo zväčšili na knihu. Ale zastavenie sa, nadšenie zo skúmania nového, odovzdanie pocitu z prežitého... to sa, žiaľ, nekonalo.