Adam a Eva

Jurij Pavlovič Kazakov (8. 8, 1924, Moskva), sovietsky prozaik a prekladateľ, je pôvodom z robotníckej rodiny. Študuje na hudobnej škole, pôsobí v divadelných orchestroch. Maľuje. Absolvuje Literárny inštitút M. Gorkého a krátko nato, od r. 1956, uverejňuje novely a poviedky v časopisoch. Po prvej knižke Maňka vychádza mu niekoľko súborov próz. Výtvory má výrazne lyrické, príznačne zdržanlivého štýlu a čistého jazyka. V mnohých psychologicky experimentuje, niektoré iba naznačujú etickú problematiku. Stálym predmetom autorovho záujmu je duša uprostred prírody a na pozadí spoločenského vývinu. Iný návratný motív predstavuje nedorozumenie, problém, ktorý spisovateľa aj ako človeka nesporne trápi. Nikoho však neodsudzuje, skôr hľadá pochopenie. Autor je jemného založenia, neunikne mu ani maličkosť a vie sa potešiť aj z malej radosti. Napĺňa ho súcit a pozornosť k všetkému, čo vôkol neho žije. Úspešne nadväzuje na národnú tradíciu klasickej poviedky. Vnáša však do nej také psychologické a životné detaily, za ktorými cítiť postoj dnešného človeka a jeho časy. O tradičnosti žánru svedčí skôr spôsob rozprávania, malebný opis prostredia a umelecké výrazové prostriedky. V ostatnom, či už v poviedkach z dediny, z mesta, z Ďalekého severu či zo života zvierat na slobode alebo v zajatí, sústreďuje sa na problémy súčasnosti. Všetka jeho próza sa zaujíma o jediný okruh otázok: Čo je ozajstné šťastie? Prečo je také nestále? Kde sa končí poézia a začína próza ľudských vzťahov? Lyrický hrdina sa najčastejšie prejavuje v pôsobivej sebavýpovedi. No v titulnej próze Adam a Eva sa k tejto forme pripája i svedectvo tretej osoby, čo umožňuje posúdiť hrdinu aj z objektívneho odstupu. Náš výber sústredil autorove najlepšie poviedky, ktoré výstižne priblížia tohto predstaviteľa súčasnej lyrizujúcej sovietskej prózy.... celý text