Insomnia

Bilý variuje nespavosť v súvislosti s časom, láskou a umením. Nespavosť tak spája s nocou a minulosťou, vdychuje jej expresívnosť motívmi ľúbostných splanutí a prehier, no osobitú hodnotu nadobúda v kontakte s hudbou alebo len so zvukovými vnemami. V spektre mladej generácie je to jediný autor, ktorý viac-menej systémovo píše artistnú poéziu. A hoci sa mu aj v najnovších básňach podarí nejeden pekný kúsok, predsa len častejšie ako predtým verbalizuje – dosadzuje prázdne slová do metrickej schémy. Pre mladého čitateľa a zaiste pre čitateľku bude sympatický Bilého prakticky nemenný lyrický protagonista osobnostne rozčesnutý na sukničkára a mnícha (s. 38), čo dodáva textom vnútorné napätie, ale aj povrchnú teatrálnosť. Odkazy na Pasoliniho vychádzajú zrejme z vlastného autorského obdivu k tomuto pozoruhodnému a tragickému tvorcovi, no k zvláštnemu zvýznamneniu tohto faktu sa Bilý dôsledne neodhodlal. Košické vydavateľstvo vydalo knihu s dobrým názvom, pekným dizajnom a vcelku čítavými básňami. Obaja autori sa pohrali s témou podľa vlastnej „lutny“ a v konečnom dôsledku sa im podarilo vytvoriť svojskú atmosféru umeleckých poryvov.... celý text