Faetonovo sprisahanie

„Ako je možné, že v dejinnom zápase, ktorý trval stovky rokov, v tomto heroickom okamihu časť slovenskej inteligencie stratila tvár, s nekritickým obdivom sa vrhla do náročia cudzích mocností, zištne, servilne a snobsky padá do mdlôb pred tzv. výdobytkami západnej kultúry, pred všetkým, čo priniesla západná civilizácia, s prázdnym a slabošským nárekom a vzápätí neľútostným vydieraním a intrigami vypaľuje vlastné korene a nadbieha opovržlivcom a neprajníkom, ktorí často z nevedomosti, hlúposti a nenávisti, neraz aj pre judášsky groš a zo závisti k cudziemu vlastenectvu a duchovnému pokladu národa upadli sami do šovinizmu a imperiálnej nadutosti? Pravdu, ktorú veľakrát zradili, už nikdy nenájdu. Paródia na vlastenectvo napokon prospela duchu zvrchovanosti; fraška o slobode napokon pomohla načrtnúť kontúry skutočnej slobody. Prečo sa teda časť inteligencie slovenského národného spoločenstva postavila proti vlastnej nezávislosti? O čo vlastne išlo týmto ľuďom, že ako zámienku svojich vierolomností si zvolili hanobenie vznešeného práva každého vyspelého spoločenstva?”... celý text