Dvaja okolo stola

Na lyrike Ľubomíra feldeka vždy zaujme čiťatěla jej nevšednosť a súčasne nenásilnosť - nekonvečnosť, ale nijaká zámerná deformácia. Kritik o tejto poézii napísal: ,,Nie je ani tajuplne filozofický, ani experimentálne filologický, ani konkrestický a tým menej abstrakcionistický, nechce definovať posledné otázky človekovho bytia, ba ani nechce silou-mocou prevrátiť slovenskú poéziu." ( V. Šabík) Vychádzajúc z tejto myšlienky, môžeme sa pokúsiť o lakonickú charakteristiku: sila Feldekovho výrazu je v schopnosti umeleckého videnia. Čosi všeobecne známe je tu videné z iného uhla, čosi každému blízke usporiadané do iného sledu. Výsledkom autorovho úsilia je lyrika, ktorá povyšuje všednosť do polohy slávnostnej a vrhá na život nášho človeka poetickej krásy.... celý text