majanka diskuze

Nočnípták:
Mala som zopár negatívnych skúseností, keď spolucestujúci:
- hneď mi vyrapotal ako kniha skončí,
- mal nevhodné poznámky, či nemám peniaze na nové knihy, keď som čítala knihu z knižnice trocha staršieho vydania a na knihe už bolo vidieť, že prešla viacerými rukami,
- komentoval, aká je to otrasná kniha, pritom sám tú knihu nečítal, iba o nej počul.
Keď ide o spolucestujúceho, ktorý ozaj miluje knihy, ten sa slušne opýta, čo čítam a tiež často sa potom tejto knihe, ale aj knihách celkovo, porozprávame.
Aj ja občas sa opýtam na knihu, ale iba vtedy, keď knihu prave odložil. Neruším pri čítaní.
To sú moje osobné skúsenosti z čítania kníh v dopravných prostriedkoch.

Asi sa budete smiať, ale na obaly na knihy používam tzv. "policový papier".
Má to niekoľko výhod:
- je trocha pevnejší ako obyčajný baliaci papier,
- je trocha akoby povoskovaný, takže dá sa pripadne utrieť vlhkou handričkou,
- urobím si takú veľkosť obalu, akú potrebujem na konkrétnu knihu,
- dá sa použiť viackrát,
- existujú veľmi pekné vzory papiera.
- keď čítam v autobuse alebo vo vlaku, nikto nemusí vedieť o akú knihu ide.