Starmoon přečtené 517

Spoza čarovného prútika: Magické dospievanie filmového čarodejníka 2023, Tom Felton

To naozaj Draco? Vážne práve on si uzurpoval právo poodhaliť zákulisie filmového sveta Harryho Pottera? Nemohol to prenechať niekomu ikonickejšiemu, dôležitejšiemu? A to má naozaj tridsiatnik Tom Felton, ktorý náhodou získal rolu v kultovej sérii a odvtedy len ide od jednej vedľajšej postavy k druhej, potrebu písať autobiografiu? Také nejaké boli moje prvé reakcie, keď som sa dozvedela, že táto kniha vyšla. Fajn, asi som trochu cynik. Ale ten výsledok nebol až taký zlý... Teda, ak vám stačí trochu zákulisných informácií z pottreovskej filmovej rodiny, trochu rodinných historiek malého Toma, trochu tajomných náznakov, ako to vlastne bolo/je s ním a Emmou Watson... A trošku prvoplánový moralizujúci koniec mladého herca, ktorému sa podarilo vyhrabať zo závislosti. Všetko v krátkych, v podstate na seba nenadväzujúcich kapitolách, jemne pretkaných Feltonovým humorom. Žiadna veľká (literárna) sláva, ale aj tak príjemná oddychovka, ktorá laikovi poodhalí, ako vyzerá natáčanie (nielen Harryho Pottera) a ako vyzerá vnútorný svet človeka, ktorý sa stal skoro a rýchlo slávnym. PS: Najkrajší pre mňa aj tak ostáva úvod Emmy Watson. Každý by si zaslúžil mať v živote človeka, ktorý ho vidí tak zidealizovane, ako Emma Toma.... celý text

Ženy, ktoré zostali 2023, ​Magdaléna Rojo

Téma žien čakajúcich doma na svojich migrujúcich mužov sa mi zdala dosť sentimentálna, knihu som si chcela prečítať jednoducho preto, lebo je to prvá abstynovka od Slovenky. Rojovej štýl bol celkom fajn, nie som si však istá, či sa vôbec sama držala vlastných pravidiel, lebo popri príbehoch o čakajúcich ženách sa tam vpašovali aj príbehy o ženách, ktoré sami odišli/odchádzajú, a tiež kdejaké lokálne reálie približujúce sa skôr k cestopisu. Tiež mi celkom nevyhovovalo, že pokus o komparáciu podmienok viacerých krajín zlyhal v nevyvážeností, napríklad z Mexika tam bolo toľko príbehov, že by vydali aj na vlastnú knižku, z iných krajín (napríklad aj Slovensko) iba jeden. Nie som si istá, či jeden (!) zástupný príbeh stačí na to, aby človek pochopil danú problematiku v kontexte celej krajiny. Osobne si myslím, že to nutne vedie k určitým skresleniam. Toľko k mojím výhradám: inak však musím uznať, že Rojo píše dobre, pre tému bola očividne zapálená, snažila sa svojich respondentov čo najviac spoznať a čo najdlhšie s nimi pobudnúť a nepochybujem, že svoje čitateľstvo dokázala primäť pozrieť sa na tému migrácie inými očami. Mňa síce veľmi nie (čo už, asi sa stávam nevyliečiteľný cynik), minimálne literárne som si však knihu vychutnala. PS: Ak by podobným spôsobom autorka (táto či iná) spracovala tému migrácie čisto iba v slovenskom kontexte, z takej knihy by som asi bola paf. Nie žeby nebolo zaujímavé dozvedieť sa niečo aj o mexických, indických či trebárs etiópskych ženách, ktoré čakajú na svojich mužov a popritom sa snažia nejako vyžiť, spravovať domácnosť a vychovávať deti, ale myslím, že podobný priestor by si zaslúžili aj tie slovenské.... celý text

Sezóna zemolezu 2022, Mary Ellen Taylor

"Odkedy na tomto svete dostávame všetko, čo chceme?" Nuž áno, život ide len zriedka tak, ako by sme chceli, a platí to aj o životoch žien v tejto knihe. Súčasnosť zastupujú priateľky Libby a Siena, tridsiatničky, ktorým osud stihol uštedriť už niekoľko veľkých rán. Ich príbeh sa pozvoľna prelína s inou dvojicou priateliek, ktoré svoju mladosť žili v 40. rokoch; čerstvej panej sídla Woodmont Olivie a jej šoférky Sadie. Každá z týchto žien bola svojim spôsobom zaujímavá, dobre charakterizovaná a pre každú z nich autorka vymyslela osud, z ktorého občas mrazilo. Preto jej rada odpustím, že nakoniec sa všetko zvŕtlo smerom až k príliš sladkým a málo pravdepodobným happyendom alebo aspoň ich náznakom. Po všetkých ťažkých témach (znásilnenie, potraty, život v chudobe, život v zlatej klietke...) by som ďalšiu nálož smútku zapríčinenú tragickým koncom už asi nezniesla ;-). Kniha mala dosť dlhý rozbeh, chvíľkami som si vravela, že zrejme o nič neprídem, ak ju nedočítam, ale mýlila (by) som sa; prišla by som o zaujímavý, dobre vyskladaný príbeh, ktorý síce nezmení dejiny literatúry, ale dokáže vtiahnuť, dojať, povzbudiť. Takto nejako si predstavujem nenáročné čítanie pre náročnejšie čitateľky. Síce oddychovka, ale taká, čo neuráža intelekt a aj napriek ťažkým témam nechá v čitateľovi na konci pocit ľahkosti. Aj keď doteraz sa vo mne moje rebelské ja bije s mojim puritánskym ja a nevedia sa dohodnúť, či v knihe prezentovaná a viacerými postavami žitá myšlienka "radšej prosiť o odpustenie než o povolenie" sa mi zdala príťažlivá alebo či by som niektorým z postáv v niektorých situáciách mravoučne (a zbytočne) dohovárala :-D.... celý text

Poslední aristokratka 2012, Evžen Boček

Ako sa to (vraj) píše v Talmude? Že Nebo si zaslúži ten, kto rozosmieva svojich druhov? Tak potom si Evžen Boček zaslúži v Nebi vlastnú lóžu ;-). Ale vážne; ak nerátam dialógy s mojim ultra vtipným manželom (škoda, že ten knihy nepíše), už dlhšie ma nič nerozosmialo tak, ako táto kniha. To nevylučuje, že niektoré vtipy boli aj trápne, otrepané, príliš repetitívne... Ale mnohé skrátka stáli za to. Ostatne, rozosmiať čitateľa je ťažšie než ho dojať, takže som autorovi vďačná za každý úsmev aj výbuch smiechu, ktorý mi táto knižka dopriala, a veľmi rada mu odpustím aj nie príliš prepracované charaktery (v podstate je každá postava charakterizovaná jednou svojou dominantnou vlastnosťou/chybou, ktorú autor do omrzenia zosmiešňuje v slede rôznych situácii), nie príliš prepracovaný dej (ale nie je aj život skôr o anektodických, na seba v podstate nenadväzujúcich epizódach?) a nie príliš verné zobrazenie reality (napr. v jeden deň si Milada zmyslí, že zorganizuje akciu, o ktorej by mali vedieť novinári, na druhý už sú noviny plné správ inzertného charakteru o Kostke, ako keby nemali žiaden redakčný plán, a tak by sa dalo pokračovať dlho, predlho...). Ako oddychovka s riadnou dávkou hyperboly je však kniha určite fajn voľba.... celý text

Meno mám zo studničky 2021, Božena Slančíková-Timrava

Timravine poviedky a novely sú za všetky možné hviezdičky, to bez debát. Čo sa však týka konkrétne tohto vydania, som trochu na vážkach. V prvom rade som vďačná, že vôbec vyšlo, lebo má podľa mňa nielen ambíciu, ale aj potenciál sprístupniť Timravu súčasným generáciám. Pútavý dizajn, osobité ilustrácie/výšivky Ivany Šátekovej, zaujímavý font písma... Jednoducho, vizuálne je zbierka pekná. Chýbali mi však nejaké aspoň elementárne informácie vnútri, trebárs roky vydania jednotlivých poviedok, nejaký krátky autorkin medailón, o nejakej štúdii či poznámkach pod čiaru nehovoriac... Jasné, to všetko sa dá dnes aj vygoogliť, ale, buďme úprimní, to platí aj o Timraviných poviedkach. Keď ich už mať doma knižne, tak prečo tú knižku nevyšperkovať nielen pre oko, ale aj pre rozhľad? Ale uznávam, že už len ten vizuál stojí za kúpu.... celý text

Slávne romány 20.storočia - 50 najvýznamnejších moderných románov 2006, Joachim Scholl

Čakala som náučnú literatúru, autor to poňal skôr esejisticky, ale nevadí. Jeho pohľad, jeho poznámky, jeho spôsob videnia a prezentovania videného (čítaného) spravili túto knihu nakoniec zaujímavejšou, ako keby to malo byť len o encyklopedických faktoch. Päťdesiatka, ktorú zostavil, obsahuje popri notoricky známych dielach aj také, ktoré našincovi veľa nehovoria (a obávam sa, že ani po autorovej prezentácií nebude čitateľ môjho typu veľmi presvedčený, že by tam nutne museli byť alebo že by si ich mal dokonca prečítať), ale ako rýchly prelet literárnymi dejinami posledného storočia, prípadne ako zdroj nových položiek na zoznam kníh, ktoré si v nejakom neurčitom "raz" chceme/treba zadovážiť, ak sami seba chceme považovať za čitateľa/znalca nedávnej klasiky, je knižka určite fajn.... celý text

Vražda v Mallowan Hall 2023, Colleen Cambridge (p)

Oblúkom sa vyhýbam beletristickým knihám, v ktorých je Agatha Christie jednou z postáv (prekvapivo je ich dosť, väčšina sa snaží objasniť záhadu jej zmiznutia po rozvode), ale k tejto ma prilákala autorkina odvaha/drzosť vkomponovať Christie do úplne fiktívneho príbehu, ktorý sa odohráva v jej reálnom domove... Ako určitá literárna hra pre fanúšikov Agathy celkom fajn (napríklad keď Christie na základe vraždy v knižnici vymyslí zápletku svojej knihy Mŕtva v knižnici), ale, buďme úprimní, nebyť prítomnosti slávnej autorky v deji, bola by kniha tisícprvou snahou napísať detektívku v štýle a v dobe Agathy Christie. Jasné, ako celok to bolo milé, hravé, úsmevné, ale nič také, z čoho by človek padol na zadok. Skvelou voľbou bolo určite odpratať Agathy Christie čo najskôr do vlastnej izby a prenechať vyšetrovanie aj rolu hlavnej postavy Phyllide. Tá bola ako postava veľmi fajn, zapamätateľná, sympatická, originálna; chvíľkami však možno až príliš "moderná" v zmysle, že asi len totálny neznalec danej doby by mohol veriť, že taký typ ženy, tobôž gazdinej, by sa mohol v opisovanom časopriestore naozaj vyskytovať. A hoci chápem, že autorka potrebovala spraviť z vyšetrovateľov čo najväčších ťuťmáčikov, aby mala Phyllida čo najväčší dôvod a priestor viesť vlastné vyšetrovanie, chvíľkami to už hnala takmer do karikatúry. Celkovo som si však knižku užila aj s týmito mojimi výhradami a ak by v slovenčine vyšlo pokračovanie, rada si ho donesiem domov z knižnice.... celý text

Nemezis 2006, Agatha Christie

Rozbeh bol dlhý a zbytočne naťahovaný, postáv priveľa, zápletka dlho nezaujímavá... Až som uvažovala, že knihu jednoducho zavriem a pre seba si celý "prípad" s asi najnudnejšou knižkou Agathy Christie uzavriem v štýle "aj majster kat sa utne". Našťastie som vytrvala a odmenou mi bola celkom slušná (nielen) rodinná dráma v pozadí troch naoko nesúvisiacich vrážd. Hoci ma však napokon kniha chytila, pletiaca a naoko popletená slečna Marplová pre mňa asi nikdy nebude dôstojnou náhradou Poirota.... celý text

Hrdinovia 1985, Božena Slančíková-Timrava

Nájdu sa ľudia, ktorí si idealizujú a romantizujú staré časy, tradičné hodnoty, tradičnú slovenskú dedinu... Timravu na nich! Myslím, že by ich rýchlo uviedla do reality (alebo teda aspoň do realizmu ;-)). A inak, naozaj považujem za zázrak, že autorka, ktorá väčšinu života nevyšla z dvoch dedín, dostala len minimálne vzdelanie a svoj životopis zhrnula doslova do niekoľkých riadkov, dokázala napísať tak hlboké, nadčasové a dychberúce diela. Veľmi som si túto zbierku troch jej azda najznámejších noviel užila a úplne mi stačili na to, aby sa Timrava hneď etablovala medzi mojich najobľúbenejších autorov.... celý text

Boli Kristovými súčasníkmi 1994, Gertrud Fussenegger

Prekvapivo svižný, zaujímavý a aj realisticky pôsobiaci román z dôb, keď žil, pôsobil a umrel Ježiš Nazaretský... ale ten je v ňom len vedľajšia, takmer bulvárna postava. Keď si o ňom aj hlavné postavy náhodou vymieňajú správy, tak možno v takom štýle, ako sa mi dnes bavíme o politikoch, celebritách... A hneď potom sa vrátia k vlastným životom, príbehom, radostiam a starostiam. Niekedy vlastne ani nevedia, že mali česť práve s Ježišom (ako keď Elkajim stretol čoby kňaz v chráme strateného chlapca) a už vôbec nie to, že práve on by mohol mať riešenie, či dokonca byť riešením, na ich obavy, osudy, boľačky... A že tých je. A sú podobné našim. Veľmi sa mi páčilo, že listy či odkazy, ktoré si postavy vymieňajú, sú krátke, realisticky pôsobiace (narozdiel od traktátov v Jeho kráľovstve). A veľmi sa mi páčilo, že postavy sú také... ľudské. So svojimi snami, chybami, osudmi. A vďaka epištolárnej forme ich môžeme spoznať cez vlastnú optiku i cez pohľad ich blízkych. Okrem fiktívnych postáv sú tu vkomponované i biblické; a autorke musím uznať, že autorskú licenciu využila k vytvoreniu takých osudov, pováh a motivácie Kaifáša, Lazáza a jeho sestry Márie či Barabáša, s akými som sa ešte nestretla. Pritom aj psychologicky, aj teologicky by to zrejme obstálo. Kniha sa dá interpretovať rôzne, číta sa ľahko, necháva svojim postavám aj čitateľom priestor na otázky, pochybnosti, možno až skepsu... Ale aj na nádej. Na pôstny čas to bola pre mňa primeraná knižná voľba, hoci som predsa len čakala od nej niečo iné (priblíženie Ježiša, priblíženie sa k Ježišovi) a niečo viac (napríklad aj duchovný, nielen literárny zážitok).... celý text

Ježíš, jak jsem ho neznal 2002, Philip Yancey

Najlepšia kniha o Ježišovi, akú som zatiaľ čítala. Iba málokedy sa v rámci duchovnej literatúry stretne čitateľ s autorom, ktorý je dostatočne fundovaný, vzdelaný, argumentačne podkutý a ochotný v mene hľadania Pravdy spochybňovať i to, čomu dosiaľ veril, ak sa to ukáže ako nefunkčné v rôznych zmysloch tohto slova. V tomto prípade to autor skúsil; na Ježiša sa pozerá z rôznych uhlov a aj čitateľovi tak pomáha pozrieť sa na Ježiša novým pohľadom, všimnúť si aspekty jeho života i povahy, na ktoré sa málokedy poukazuje, lepšie precítiť rôzne udalosti, ktorými si prešiel, i pochopiť učenie, ktoré hlásal. Asi najlepšie na knihe je, že má čo povedať ortodoxnému veriacemu, ktorý má pocit, že o Ježišovi už čítal/počul všetko (podstatné), rovnako ako i hľadajúcemu človeku či agnostikovi, o celej škále čitateľstva medzitým nevraviac.... celý text

Stopy stredoveku: Rozhovory o ľuďoch temnej doby 2023, Daniela Dvořáková

Démonizovaný aj idealizovaný. Svet stredoveku. Vo fundovanom rozprávaní Daniely Dvořákovej nadobúda tento dejinný úsek reálnejšie kontúry a opäť raz sa nám potvrdzuje, že veci sú málokedy čierno-biele. Ako úvod do témy alebo jej rekapitulácia je kniha veľmi fajn, skúsenejší čitateľ zas určite rád prižmúri očko, a to najmä pred mnohými skratkovitými odpoveďami, duplikáciou niektorých informácií ("ako som spomínala..." + takmer doslovné zopakovanie už skôr vypovedaného) či opakovaním viac-menej tých istých mien (je evidentné, komu venovala autorka svoj dlhoročný výskum ;-)). Potešia aj dobové ilustrácie (škoda, že nezdrojované) a celkový dizajn knihy. Jednoducho, veľmi pekná a obsahovo hodnotná kniha, na ktorej by sa ešte dalo čo-to vylepšiť, ale aj v takej podobe sa čítala veľmi ľahko, dobre a rýchlo, a hoci z nej budú citovať v prácach zrejme skôr študenti stredných než vysokých škôl, aj tak sa z nej dá veľa dozvedieť.... celý text

Každým dňom je cesta domov čoraz dlhšia a iné príbehy 2023, Fredrik Backman

Možno Backman trošku citovo vydieral. Možno Backman hral s trochu ošúchanými kartami. Možno Backman chvíľkami príliš tlačil na pílu. Ale všetko mu odpúšťam, lebo pri mnohých odsekoch či hoci vetách som si vravela "och, ako krásne to vystihol" a ku koncu som sa splakala ako bábätko. Môžete dať knižke, ktorá z vás vydoluje potoky sĺz, menej ako päť hviezdičiek? No nemôžete. "Drahá, Ted sa na mňa veľmi hnevá." "Nehnevá sa na teba, ale na celý svet. Zlostí sa, lebo s takým nepriateľom sa nedá bojovať." "Tak to teda má čo robiť, čaká ho večná zlosť, lebo svet je veľký."... celý text

Zúčtovanie pri Gossamerskom rybníku 2020, Jaime Jo Wright

Skvelá detektívka. Dychberúca atmosféra, veľmi dobre gradované napätie aj nové informácie, vďaka ktorým vás to vábi čítať stále ďalšiu a ďalšiu kapitolu. Priznávam, že po skúsenosti s inou autorkinou knihou som sa trochu bála za vlasy pritiahnutého finále, ale našťastie sa nám všetko pekne, logicky a vierohodne vyjasnilo a prepojilo. Trochu sa mi nepáčilo, že Libby a Annalise, hrdinky jednotlivých liniek, boli ako jedna postava, akurát žijúca s odstupom jedného storočia, autorka mohla viac odlíšiť ich charaktery. Inak sa však s postavami pekne pohrala, nejedna počas deja prekvapila (to platí aj o vrahoch; na to, aký malý okruh podozrivých autorka pripravila, tak ich identita dokázala prekvapiť). A ako matku ma úplne rozbili časti o Gii. Za mňa určite najsilnejší motív v tejto knihe. PS SPOILER: Jacobus? Vážne, Libby? Ach, moja...... celý text

Objavte v sebe dobrého rodiča 2023, Becky Kennedy

Jej... Ešte lepšia ako Toto mali čítať naši rodičia. Vlastne najlepšia výchovná príručka. Pre človeka s úzkostlivou povahou, ktorý je na seba niekedy až neadekvátne prísny, asi jediná, ktorú potrebuje. Aj ja som sa rozhodla, že v našej domácnosti bude jedinou, ostatné poputujú na knihobot :-). Páči sa mi, ako autorka neodsudzuje, má pochopenia pre rôzne rodičovské zlyhania, dokáže povzbudiť, nanovo motivovať, byť láskavá a rešpektujúca (nič nie je horšie ako knižky o rešpektujúcej výchove, ktoré nerešpektujú rodičov, lebo, halóóó, aj my máme emócie, nálady, únavu, stres a moralizovanie v štýle "ste dospelí, ovládnite sa" nepomáha. Fakt nie.). Takže áno, najväčšia pridaná hodnota tejto knihy je jej empatia a láskavosť voči rodičovi... A potom rôzne konkrétne tipy. Lebo keď sa mi dieťa hádže do zeme či do steny a pri pokusoch spacifikovať (pardon, upokojiť) ho začne kopať a buchnátovať ako malý psychopat, nuž vtedy mi je neurčitá rada "ochráňte jeho i seba" na dve veci. V tejto knihe nájdete rôzne adresné tipy. Nevravím, že s niektorými ste sa už nestretli alebo že všetky okamžite fungujú na každé dieťa a vy už nikdy nebudete musieť riešiť rôzne výkyvy a výbuchy vášho anjelika, ale aspoň budete mať lepšiu predstavu, ako na to.... celý text

Studený výstrel 2018, Dani Pettrey

Kresťanský romantický triler... Fú, to je kombinácia. Ale ono to napodiv celkom fungovalo, aj keď... Poďme však postupne. Kresťanský: tým sa zrejme myslí to, že postavy v pravidelných intervaloch vysielajú k Bohu strelné modlitby, páni gentlemansky ochraňujú slečny, ktorým sa nesnažia vliezť do postele (aj keď na gýčovo vášnivé bozky dôjde) a aj nejaké to posolstvo o milosrdenstve a odpustení by sa našlo. Teda žiadna veľká teológia, ale ak si chcete napríklad v čase pôstu prečítať niečo napínavejšie a zároveň si to pred sebou ospravedlniť pridanou duchovnou hodnotou (môj prípad :-)), na taký účel je kniha fajn. Romantika: čo sa budeme tváriť, asi je len máločo viac gýčové ako chrabrý krásny statočný chlap s pohnutou minulosťou, ktorý sa na prvý pohľad zaľúbi do krásavice s nádherným srdcom, ochraňuje a zachraňuje ju v toľkých situáciách, až máte chuť dáviť cukrovú vatu, no a nakoniec mu práve táto láska zocelí rany a On a Ona sú potom pripravení žiť šťastne, až kým nepomrú. Takže áno, presne na taký vzorec autorka stavila, navyše čitateľom nezabúda v pravidelných intervaloch pripomínať, aká je hlavná hrdinka krásna, a pre istotu jej to dávajú najavo aj ostatné postavy. Asi ani za novou českou Miss World sa neotáča toľko mužov ako za Finley (mimochodom, skoro každý, s kým sa v priebehu deja zoznámi, má potrebu pochváliť jej meno). A aby toho nebolo málo, nejakú tú lásku dopriala autorka každému z mužských hrdinov, takže ku koncu sa počet párikov mohol rovnať nejakej telenovele. Triler: to je asi silné slovo, skôr mám dojem, že ak by táto kniha bola film, tak nejaký televízny akčňák, v ktorom sú hlavní hrdinovia vkuse v ohrození, veľa sa tam strieľa, uniká, pátra, záporaci sa dostanú všade od pracoviska až do domova klaďasov, sú ochotní v snahe zničiť ich nechávať za sebou mŕtvoly... Fajn, viem, že z doteraz napísaného to môže pôsobiť ako zmeska viacerých žánrových klišé, čo je vlastne aj pravda, ale pravdou je i to, že to spolu fungovalo, pekne to odsypalo, dobre sa to čítalo, pekne sa tam všetko prepájalo a keď naozaj nehľadáte viac ako oddychovku, ktorá vtiahne a čitateľ ju zvládne v priebehu víkendu, môže byť. Až mi je ľúto, že ďalšie diely v sloovenčine nevyšli.... celý text

Kde je k čertu Bůh? 2018, Richard Leonard

Kniha, ktorá sa snaží dať odpovede, no mne priniesla ešte viac otázok. Autor je, našťastie, dosť inteligentný a úprimný (chvíľkami by sa ultraortodoxným zdal možno drzý), takže som nemala chuť ubiť ho jeho knihou po hlave (ako sa mi to pri niektorých dielach od kresťanských blahosklonných až arogantných vševedov zavše stáva). Najviac silné sa mi zdali časti, kde priamo pomenoval a výsmešne pranieroval rôzne zduchovnelé frázy a klišé, to bolo svieže a užitočné. Celkovo sa mi autor zdal lepší ako borič zastaraných a nefungujúcich dogiem než ako objaviteľ nových odpovedí na staré otázky. S čím som však naozaj mala problém, bola jeho tendencia už vopred odmietnuť predstavu Boha, ktorá mu nevyhovuje (s. 14), čo sa neskôr prejavovalo na viacerých miestach a myslím, že celkovo bol preňho charakteristický postoj "neviem si predstaviť, že toto by mohla byť pravda (...). Potrebujem sa držať skutočnosti, že Boh je vždy prítomný a stojí pri nás ako ten, čo nás prevádza nástrahami života a smrti" (s. 75). Akoby autor mal predstavu Boha, ktorého dokáže milovať a nasledovať, no a celá táto jeho knižka bola hľadaním argumentov, že Boh skrátka taký MUSÍ byť. Trochu mi to pripomínalo istého kňaza, u ktorého som v časoch svojho hľadania bola na duchovný rozhovor, a na moju otázku, čo si myslí o tom, že historický Ježiš sa veľmi nezhoduje s teologickým, mi nechápavo povedal, že takými myšlienkami sa nezaoberá, aby sa neoslabila jeho viera. Obdobne aj Leonard; akoby hľadal myšlienky, ktoré by jeho vieru posilnili, čo nemusí byť zlé, ale poctivejšie by sa mi zdalo pátrať po pravde, aj keď by sa mu/nám možno nepáčila. Takto mám totiž pocit, že svoju pravdu mal už od začiatku zadefinovanú, len si ju obhajoval (hoci uznávam, že sofistikovane, zručne a chvíľkami aj vtipne, ak teda máte radi aj trochu sarkazmu alebo čierneho humoru).... celý text

Moc a sláva 2005, Graham Greene

Skvelé. Dojemné. Burcujúce. Na Mlčanie myslím už roky. Moc a sláva bude mať v mojom svete asi podobný osud. Ako toho kňaza chápem, ach, ako veľmi ho chápem.... Klobúk dole pred autorom; toľko silných obrazov, toľko silných metafor, toľko nezabudnuteľných postáv... A to všetko bez klišé, pátosu, sentimentality... Právom toto dielo patrí medzi najvýznamnejšie romány 20. storočia.... celý text

Nádej jednej matky 2023, Francine Rivers

Ach, Marta. Mám chuť vytiahnuť ťa zo stránok tejto knihy, pozvať ťa na najlepšiu horúcu čokoládu, hodiny ťa počúvať a úprimne ti povedať, aká si podľa mňa skvelá. Žena, manželka, matka. Že s kartami, ktoré si dostala, by som ja tak dobre hrať nevedela. Že si "tvrdá, no nie bezcitná", a že pri všetkom, čo si musela (a možno aj nemusela, čo je na tom najsmutnejšie) zažiť, si z toho ešte vyšla dobre; dobrá. Ach, Hildemara. Mám chuť ťa vytiahnuť zo stránok tejto knihy, objať, vypočuť a všetko ti vysvetliť. Namiesto Marty. Všetku jej lásku, ktorá často vyzerala ako ľahostajnosť, odpor, cynizmus. Povedať ti to, čo ona nevedela. Nejako ťa naučiť dívať sa na ňu mojimi očami. Aby si pochopila, ako si v skutočnosti ľúbená. Aby sa zahojili tvoje rany. Aj Martine. Ach, Francine. Hoci sa mi páčilo už viac tvojich kníh, každú ďalšiu beriem do rúk s rešpektom a miernymi predsudkami, lebo ešte viac sa mi ich nepáčilo. Ale tu neboli obavy na mieste; Nádej jednej matky je román, ktorý má tešil, dojímal, hneval, rozplakal. Ktorého postavy som si zamilovala. Ktorého dej bol pre mňa chvíľkami skutočnejší ako vlastný život. Nobelovu cenu zaň síce nezískaš, ale to nič; moje srdce si si ním získala dokonale. A súdiac podľa komentároch na internetoch, nie som jediná. Veď ktorá čitateľka by sa tu aspoň trochu nenašla. Či už ako matka, či už ako dcéra. Možno to znie pateticky, ale čo už, keď je to pravda; aj ja patrím k tým, ktorí si vďaka tomuto románu uvedomili, aké ľahké je zameniť si informáciu s interpetáciou, zraniť aj ostať zranený, spraviť najväčšie chyby aj pri najlepšej vôli. A aké ťažké je napraviť to. Ach, Bože, prečo vznikajú také príbehy... Nie v knihách, ale v Tvojom svete. Prečo dopúšťaš, aby jeden človek toľko toho prežil, vytrpel, nepochopil. Prečo sa zranenia kopia, a človek ani nemá čas ich poliečiť, a už sú tu nové, ešte ťažšie, ale človek musí fungovať, stále sa naňho všetko nabaľuje, nuž a odnášajú si to najnevinnejší, deti... Ach, Bože, azda raz vo večnosti pochopíme, prečo sme museli niesť toľko krížov a aj sami sa často stať krížom pre tých, ktorých najviac milujeme....... celý text

Krížové cesty 2012, Marián Sivoň

"Mária, ty si Boží úsmev pre nás, ktorí sme takí doráňaní úškrnmi tohto sveta." Keďže mám rada pobožnosť krížovej cesty, užila som si aj čítanie tejto knižky (i keď užiť asi nie je ten najsprávnejší výraz a hlavne cieľ oných duchovných zamyslení). Najviac sa mi páčili úvodná a záverečná pobožnosť, teda krížová cesta bohoslovca a krížová cesta kňaza. Pri tých bolo badateľné, že autor vie, o čom píše, že zmieňované skúšky, pocity, výzvy sám okúsil. Opakom bola trebárs krížová cesta mladého človeka, pri tej cítiť evidentné generačné rozdiely a autorovu neschopnosť, napriek všetkej snahe, rozmýšľať a vyjadrovať sa ako dnešný mladý človek. Zaujala ma aj krížová cesta za rómsky národ a hádam ešte viac slovensko-rómska dvojjazyčná krížová cesta; oboje nie ani tak svojimi myšlienkami, ale už len ideou, ktorú by som rada videla aj v praktickej realizácii. Autor sa pomerne často uchyľuje k rôznym zbožným klišé a frázam, ale aj napriek tomu je to na pôstnu dobu vhodná knižôčka, ktorá sa síce formálne prihovára len určitým stavom, generáciám či etnikám, ale inšpiráciu do vlastných kalvárií si v nej môžeme nájsť aj my ostatní. "Nie je hanbou prijať pomoc. Hanbou je pomoc neprijať a niečo dobabrať."... celý text