yerry yerry komentáře u knih

☰ menu

Kalibánova válka Kalibánova válka James S. A. Corey

Ak v prvom zväzku tejto série bolo politiky pomenej a dej sa točil predovšetkým okolo dvoch postáv, v tomto zväzku to až tak neplatí. Politické hry, ktorých ústrednou postavou je Avasarala sa tu rozohrávajú jedna radosť. Pričom šachových figúr je tu niekoľko, predovšetkým tentoraz zo Zeme.

Veľký neznámy faktor, ktorý spraví škrt cez rozpočet všetkým zúčastneným politickým hráčom je, ako inak, naivný Holden s posádkou vesmírnej lode Rosinante. Správanie Naomi ako príslušníčky Pásu mi síce trochu nesedí, ale aspoň to Holden nemá také ľahké. Ľahké to nemá ani Amos, ale to je špecifická postava, ktorá chyby nerobí.

Ústredná dejová linka Praxa a jeho dcéry má síce svoje miesto ale dosť by som pochyboval, že by reálne mala takú dôležitosť, aby sa kvôli nej podnikali lety naprieč slnečnou sústavou, konali vojenské strety a vybuchovali vesmírne koráby. Určitý citový a morálny rozmer jej však nechýba.

Bobby je fajn. Jej popis mi trochu nesedí s tou zo seriálu. V knihe je to pekná baba, len zväčšená na 150% :) Meria cez dva metre a je samý sval a šľacha. Skrátka typická mariňáčka, ktorá sa trochu vymiká z priemeru. Tá zo seriálu mi až tak šľachovito nepripadala a aj o jej vzraste by sa dalo diskutovať. To je ale daň za to, keď seriálové spracovanie vidí človek skôr. Napokon človek si obľúbi obe verzie Bobby...

Protomolekula sa ďalej úspešne prejavuje na Venuši a vďaka pozemským záporákom aj v samotnej slnečnej sústave. Škoda videného seriálu, inak by bola ešte tajomnejšia a zaujímavejšia.

Seriál sa pomerne verne drží doposiaľ prečítaných zväzkov. Niečo pridáva, hlavne čo sa týka vizuálu. Naopak, v knihe je zasa lepšie vykreslená motivácia jednotlivých postáv, na ktorú zasa v seriáli nebol až taký priestor. Teda knihy spoločne so seriálom Expanse sa veľmi dobre dopĺňajú. Odporúčam však knihy čítať ešte pred sledovaním samotného seriálu, najlepšie v súbehu...

Čo dodať? Veľmi dobré čítanie...

30.04.2022 4 z 5


Jak porozumět digitálnímu světu Jak porozumět digitálnímu světu Brian W. Kernighan (p)

Nie som si istý, komu presne bola táto kniha určená. Meno autora by mohlo naznačovať, že by mohli mať o ňu záujem programátori. Chyba. Tí už pravdepodobne problematiku opísanú v knihe poznajú dopodrobna. A tí, čo sa s týmto menom ešte nestreli? Teda predovšetkým začiatočníci a IT doposiaľ nedotknutí? Tí si aj aktuálnejšie informácie obsiahnuté v knihe zaobstarajú zadarmo na ktoromkoľvek aj domácom portáli, teda pokiaľ im niekto nehackne počítač či mobil alebo ak ich už nemajú v hľadáčiku spravodajské služby alebo teroristické organizácie.

Ak patríš medzi takto postihnutého začínajúceho nadšenca IT, radšej okamžite vytrhni kábel od PC zo zástrčky, batériu z notebooku či mobilu, všetko to zabal do alobalu a zabetónuj minimálne 2 metre pod zem. Nie je na škodu nad to umiestniť ešte nejakú rušičku ... aspoň pokiaľ teda nedočítaš túto knihu do konca.

Knihu autor rozdelil do troch hlavných oddielov: Hardvér, Softvér, Komunikácia. Určité informácie sú v nej obsiahnuté, škoda však, že sú dosť povrchné. Pár podobných kníh dokonca aj od domácich autorov som už čítal niekedy na sklonku 90. rokov a na začiatku nového milénia. Táto má podobný koncept s mierne aktualizovaným obsahom. Čakal som od nej viac. Nejaké konrétne návody a odporúčania. Všetko je to v nej veľmi všeobecné. Čo sa dozvieš?

Softvér obsahuje chyby a bezpečnostné diery. Čím zložitejší softvér, tým má viac chýb. Vždy však minimálne jednu. Si neustále sledovaný a bude sa to zhoršovať. Internet je obmedzovaný štátnymi a korporátnymi zájmami a bude sa to zhoršovať. Najslabším článkom šifrovania je vždy človek a pod.

Napriek mojim výhradám, kniha je napodiv písaná docela čítavým štýlom, takže ak aj problematiku ovládaš, možno ťa zaujme. V tom prípade si prihoď nejakú tú hviezdu...

29.03.2021 3 z 5


Webcopywriting pro samouky Webcopywriting pro samouky Pavel Šenkapoun

Kde sú tie časy, keď si počítačový nadšenec bastlil webové stránky obrazne povedané na kolene. Počnúc statickými stránkami, končiac rôznymi CMS resp. redakčnými systémami vrátane napĺňania ich obsahu. V dnešnej dobe sa už všetko atomizuje a špecializuje na jednotlivé segmenty s jediným úmyslom - predať.

Knižku som si prečítal so záujmom, keďže o webovom copywritingu som mal trochu skreslené predstavy. Túto problematiku autor osvetlil dostatočne, i keď väčšina vecí mi bola známa, len v iných súvislostiach. Zjednodušene povedané jedná sa o čistý marketing napasovaný na webové prostredie za jednoznačným účelom predaja. Od sloganu až po zázračné tlačítko "kúpiť". Čomu podlieha všetok obsah.

Sympatické je, že autor sa na nič nehrá a aj táto knižka mimo informačnej hodnoty slúži zároveň aj ako prezentácia autorom ponúkaných služieb, ktoré v knihe rozoberá. Priznáva to...

14.03.2021 3 z 5


Svätá krv a svätý grál Svätá krv a svätý grál Michael Baigent

Táto kniha by pred pár storočiami určite zhorela na hranici aj so svojimi autormi. Ich myšlienky, dedukcie a závery sú totiž z cirkevného hľadiska heretické, kacírske a bigotného katolíka určite zdvihnú zo stoličky. Pôvodný text je síce už zopár desaťročí starý ale ani napriek svojmu veku nie nezaujímavý.

Autori sa tu snažia dokázať svoju tézu o kontinuite pokrvnej rodovej línie od biblických čias až po dnešok, v ktorej Kristus hral trochu inú úlohu ako je to bežne oficiálne a cirkvou prezentované. K problematike sa snažia pristupovať serióznym výskumom ale aj uvádzaním zdrojového materiálu. O rôznych historických udalostiach tu dostávaš informácie, ktoré menia samotný kontext, z ktorého vychádzajú.

Kniha sa dá vnímať ako záhadologická, ale podľa mojej mienky sa nejedná v tomto prípade o literatúru konšpiračnú. Autori k problematike skrátka pristupujú na základe vedeckého bádania, nie na základe viery. Sú nedogmatickí. Viacero faktov zostáva doposiaľ neznámych a nedoložených, na toto však seriózne upozorňujú.

Ako každá kniha, ani táto nemá patent na pravdu. Autori priznávajú svoje sympatie ku gnosticizmu a monarchistickému zriadeniu osvietenského typu. Preto prikladajú dôležitosť kontinuite pokrvnej línii. Do určitej miery je v nej badateľný príklon k "sionizmu" (bez pejoratívnej príchute tohoto termínu). Keďže zabiehajú ešte hlbšie do predkresťanskej minulosti a židovstvo vykresľujú v trochu iných súvislostiach.

Ak máš otvorenú myseľ a si prístupný aj teóriám a myšlienkam, ktoré až tak veľmi neladia s tvojim náhľadom, kniha je veľmi dobrá. Ale ak už ti je všetko jasné a veci máš zaradené vo svojich priehradkách, je dosť možné, že ťa kniha bude asi iritovať. V tom prípade ušetri si nervy a pár dní zo svojho života, radšej ju odlož...

01.01.2021 4 z 5


Arktická teória: O našom pôvode Arktická teória: O našom pôvode Natalia Romanovna Guseva

Kniha je zborníkom starších prác prevažne ešte sovietskej proveniencie s dôrazom na indické Védy a Rusko. Ruskí autori ma veľmi nezaujali, keďže ich príspevky mali predovšetkým všeobecný charakter. Ťažiskovou bola príloha od indického autora B. L. Tilaka. Bohužiaľ jedná sa len o časti kapitol z jeho knihy „Arktická vlasť vo Védach“, naviac preklad bol robený z ruštiny a nie z pôvodného originálu. Asi by bolo lepšie vydať jeho knihu samostatne miesto týchto fragmentov v rámci zborníka.

V knihe sa to točí okolo arktickej teórie. Teda, že pôvodným domovom predkov Slovanov a Árijcov bola Arktída. Je to dokazované na základe mýtov z indických véd, špeciálne Rigvédy. Potiaľto to všetko beriem. Ak si uvedomíš, že podnebie bolo pred niekoľkými tisícročiami úplne iné, hladina oceánov omnoho nižšie a hory mali iný tvar, je to možné. Čo ma však dosť podstatne štvalo bola podoba textu, ktorej chýbala pravdepodobne korektúra a hlavne ten toporný preklad V. Timuru. Ak už sa raz bavíme o Árijcoch, nerobme z nich po pár odstavcoch Ariánov, čo bola ranokresťanská vetva veriacich, a pod. Terminológia by mala byť jednotná, ak sa jedná o odbornú publikáciu.

V nepodpísanom Závere sa kniha dištancuje od rôznych pseudoslovanských kultov a smerov, majúc prabdepodobne na mysli Slovansko-Árijské Védy, podobné texty a hlásenie sa k árijskej rase. Prizvukuje, že predkovia Slovanov - Rusov neboli Árijci, len boli s nimi v blízkom kontakte, miešali sa s nimi a spolu putovali.

Kvitujem záverečnú poznámku V. Timuru (prekladateľa), v ktorej trochu vytýka ruským vedcom, že vo svojich teóriách neberú do úvahy strednú a južnú Európu. Na pôvod človeka a špeciálne Slovanov má totiž vlastnú prepracovanú teóriu, opísanú v jeho knihách. Tu tvrdí, že ak aj predkovia Slovanov a Árijcov prišli zo severných oblastí Arktídy, nebol to ich pôvodný domov, aj tam len migrovali. Neuznáva ani také pojmy ako indoeurópania, indoárijci či iránoárijci, tvrdiac, že sú to len moderné konštrukty, pôvodné názvy migrujúcich skupín boli úplne iné.

Kniha bola docela podnetná. Texty však mohli byť trochu viac popularizačné a aj napriek uvedeným zdrojom viac faktografické...

P.S.
V knihe sa nachádzajú pomerne rozsiahle tabuľky toponým a hydroným (tokov) s podobným koreňom slova aj významom v sanskrite, ruštine aj s ich prekladom do slovenčiny. U niektorých podobnosť udiera do očí, u niektorých je dosť diskutabilná...

01.07.2020 3 z 5


Objavné cesty staroveku Objavné cesty staroveku Michal Habaj

Tématicky zameraná kniha o objavných cestách staroveku neprináša síce žiadne objavné informácie ale ako celok ujde. Autor tu opisuje už známe deje z pohľadu tradičných veľkých národov z obdobia 3. tisícročia p.n.l. počnúc a 4. storočím končiac. Teda obmedzuje sa tu na Feničanov, Egypťanov, Peržanov, Grékov, Rimanov a okrajovo spomenie aj Číňanov. Do neprebádaných a nejednoznačných období (napr. Sumeri a pod.) jednoducho nejde.

Veľmi sa tomu nedivím, keďže knihu podporil Fond na podporu umenia. Nejaké konšpiračné teórie, záhady, prípadne vlastné originálne autorove myšlienky tu teda nehrozia. Najväčším prínosom knihy je v závere po prvýkrát zverejnený Pavlom Valachovičom zo starogréčtiny do slovenčiny preložený a poznámkami autora doplnený kompletný Pseudo-Skylakov periplus. Je v ňom úctyhodný výčet a popis území a národov vtedy známej Ekumeny.

Kniha napriek tomu, že mohla byť písaná pútavejšou formou je pomerne dobrá a to aj z dôvodu, že v súčasnosti v slovenčine veľa podobných publikácií nevychádza...

26.06.2020 3 z 5


Slovenské dejiny IV. Slovenské dejiny IV. Róbert Letz

Štvrtý diel Slovenských dejín tentokrát z pera Róberta Letza nie je nejako mimoriadne čítavým počinom, zato je však nabitý faktami. Pomerne citlivé obdobie je tu rozoberané zo všetkých strán, prím však hraje predovšetkým politika a politikárčenie.

Tento zväzok sa skladá z dvoch častí. Tá prvá sa zaoberá rokmi 1. sv. vojny 1914 - 1918, Slovenskom ako súčasťou Uhorska v tejto vojne. Druhá obsiahlejšia časť vyčerpávajúcou formou pokrýva obdobie 1. ČSR až do vyhlásenia autonómie na Slovensku.

Autor vo svojej syntéze rozoberá všetky aspekty, ktoré viedli až k samotnému rozpadu 1. ČSR, pričom udalosti popisuje nestranne a objektívne, teda aspoň sa o to snaží. Nezaznamenal som žiadne nadŕžanie, či už sa jednalo o koncepciu čechoslovakizmu, ktorá hlásala reálnu neexistenciu Slovenského národa a prikláňala sa skôr k jeho definícii ako vetve národa Českého, alebo k nacionálnej, konfesionálnej, sociálnej, marxistickej resp. komunistickej koncepcii so všetkými dôsledkami, ktoré tieto jednotlivé koncepcie prinášali. Autor zostal takpovediac nad vecou. Toto nie je u podobných kníh veľmi bežné. Často sa totiž stáva, že autor je poplatný práve tej jednej koncepcii, ktorej je reprezentantom. Tu ten osobný postoj chýba, čo teda považujem za veľké plus.

V knihe sa nachádza veľa citácii, prepisov dokumentov a pod. Grom knihy je politika a činnosť politických strán. Samozrejme, nájdeš tu všetky zvyčajné zmienky ohľadom kultúry, života, ekonomiky a pod., ale tie sú popisované vo veľmi kondenzovanej podobe. Kniha však spĺňa svoj účel a je vhodná ako odrazový mostík k špecifickejším publikáciám. Ako syntéze Slovenských dejín z tohoto obdobia teda nemám jej čo vytknúť. Prehľadná a vyčerpávajúca...

Moja tak trochu ironická poznámka pod čiarou:
Pri čítaní podobných publikácií mi nevdojak prichádza na um otázka: Kto alebo čo je to Slovenský národ? Viem, viem, tá definícia v knihe je jasná... Ale reálne? Odpoveď: zoskupenie ľudí hovoriacich jedným jazykom, ktorí si idú navzájom po krku :( Dušan Makovický svojho času o tom niečo vedel...

13.05.2020 5 z 5


Tages  (z vôle božej) Tages (z vôle božej) Alfonz Lukačin

Forma, ktorú autor zvolil mi veľmi nesadla. Jedná sa o akýsi derivát románu, eseje, obdoby biblického príbehu a faktografickej literatúry. Autor knižku označuje ako etruskú "Bibliu". Tages, syn boha Genia, vnuk Najvyššieho boha Tiniu, bol bôžikom Etruskov - Rassénov, ktorý vyskočil z vyoranej brázdy pred rozprávača tohoto príbehu Tarchona aby Etruskom priniesol nové náboženstvo - Disciplina Etruska.

Celá táto knižka je o tom, ako toto náboženstvo Tages vysvetľuje Tarchonovi a okolostojacim ľuďom. Zaujímavý je podrobný etruský panteón bohov a ich funkcie. Detailný popis veštenia z ovčej pečene a bleskov. Táto čiastočná autorova fikcia skĺbená s faktami môže byť prínosom ak sa zaujímaš o históriu a o mytológiu zvlášť. Ak hľadáš nejaký dobrodružný román alebo dejové linky, daj radšej od tejto knižky ruky preč. Je vážne určená len pre fajnšmekrov a čitateľov, ktorí znesú trochu suchšie texty.

Sám dávam prednosť buď plnohodnotnému románu alebo literatúre faktu. Napriek tomu je v knižke pomerne dosť dôležitých informácií. Zaujal ma tam hlavne ten božský panteón...

27.03.2020 3 z 5


Tajomstvo stratenej Tartarie Tajomstvo stratenej Tartarie Jozef Pacher

Knihy tohoto razenia doplácajú hlavne na svoju politickú nekorektnosť a inklináciu ku konzervatívnemu a krajne pravicovému spektru. Prispieva k tomu hlavne rasová argumentácia a pseudoslovanská vyhranenosť. Na samotnom jadre, ktoré je obalené kopou balastu niečo môže byť, ale ten balast spôsobuje, že v sa v koši ocitá aj to jadro.

Samotný dôkazový materiál ako texty, mapy a ilustrácie dosvedčujú, že hi-story-a sa odohrala s najväčšou pravdepodobnosťou inak, ako je oficiálne prezentovaná. Bol som preto zvedavý, ako jej alternatívnu formu vyloží tento autor. Dostavilo sa sklamanie. Kniha sa mala venovať stratenej Tartárii, svojho času údajne najväčšej dŕžavy na svete. Toto ma zaujíma aj z toho dôvodu, že tak rozsiahla plocha, ktorú mala zaberať nemala byť štátnym útvarom ale védickým spoločenstvom rôznych národností. Niečo ako Platónova Utópia alebo anarchistické spoločenstvo bez štátnych štruktúr, založené však na idealistickom - náboženskom koncepte...

Autor sa tejto problematike venuje však len v jednej kapitole, ktorá je naviac plná fotiek z internetu a ešte trochu v závere. Prevažnú väčšinu textu zaberajú katastrofické hypotézy a dôkazný materál zo Sibíri a Ruska ako takého. Samotná argumentácia je podnetná a zaujímavá, bohužiaľ nové fakty neprináša. Pozitívom môže byť fakt, že o problematike poučí čitateľa, ktorý sa s touto argumentáciou ešte nestretol. Negatívom ako píšem vyššie zasa, že text autor trochu politicky podfarbuje.

Teda nič nové pod slnkom. Jedno je isté. Si časťou Germán, Kelt aj Slovan, lebo tvoj predok z Kaukazu nesie informáciu v DNA, z ktorej pochádzajú všetky tieto národy. Dokonca si časťou Maďar (na Slovensku (3%) dokonca geneticky väčšou časťou ako v samotnom Maďarsku (0,5%) :), Riman aj Grék. Haploskupiny R1a (protoslovanská) a R1b (protoanglosaská) sú ako súrodenci, z ktorých ten prvý je trochu starší, rozvážnejší a usadlejší a ten druhý mladší, dravý a výbojný. Sú to dva póly jedného celku, ktoré na seba narážajú, pričom vznikajú prieniky. Ak by zahynul jeden z nich, ten druhý sa zrúti do seba a zanikne tiež. Niečo podobné cituje aj autor ale ten skôr straní jednej strane, určite uhádneš ktorej...

15.01.2020 3 z 5


Síň slávy: Nejlepší SF povídky 1929–1946 Síň slávy: Nejlepší SF povídky 1929–1946 Robert Silverberg

Veľmi kvalitná antológia klasických sci-fi poviedok z obdobia prvej polovice minulého storočia, presnejšie jej časti v rozmedzí dvadsiatich rokov. Niektoré poviedky nestratili aktuálnosť ani dnes a niektoré ma zaujali z pohľadu vsadenia do kontextu doby, o ktorej vyjavili svedectvo formou fantastickej vízie o budúcnosti. Zaujímavé je, ako si ju predstavovali niektorí autori už takmer pred storočím…

Podľa hlasovania autorov ako najlepšia poviedka všetkých čias síce zvíťazila tá od Isaaca Asimova s názvom Soumrak , ja však tento názor nezdieľam. Poviedka síce bola dobrá ale úroveň poviedok o robotoch určite nedosiahla…

Môj subjektívny rebríček troch najlepších poviedok je nasledujúci:

Ako hračky z budúcnosti môžu ovplyvniť vnímanie dieťaťa ma presvedčil Henry Kuttner vo vynikajúcej poviedke Chrudošiví jsou borolové. Že je expanzia do vesmíru docela fajn ale človek by to s dekadenciou nemal preháňať trafil klinec po hlavičke v poviedke Útočiště Clifford D. Simak. A napokon, ako sa navzájom nezbombardovať dostatočne vysvetlil Murray Leinster vo svojej super extra špeciál klasike První kontakt .

Viac slov už netreba, ak na túto knihu natrafíš, ber ju!!!

19.08.2019 5 z 5


Hvězdný kadet Hvězdný kadet Robert A. Heinlein

Tento román bol po prvý krát pôvodne vydaný o celých 11 rokov skôr ako autorova snáď najznámejšia Hvězdná pěchota a v tomto kontexte ho aj hodnotím. Stavba oboch týchto príbehov je do určitej miery podobná. Na rozdieľ od Hvězdnej pěchoty je Heinlein v Hvězdnom kadetovi ale oveľa umiernenejší. Tam, kde v neskorších románoch hovoria zbrane, v tomto prípade nastupuje vyjednávanie. Miesto konfrontácie volí mierové riešenia. Koniec koncov, k tomu je predurčená hviezdna patrola, ktorej členom sa chce Matt stať. Má udržiavať mier vo vesmíre nabitom nukleárnymi zbraňami. Určitý vojenský drill tu síce je prítomný, ale len v sofistikovanej a pochopiteľnej forme. Zaujímavé na tomto texte je, že tu chýba politika a autorove politické vízie, čo je dosť neobvyklé. Dialógy obmedzujúce sa na bežný život kadeta však sú typické, vtipné a tradične veľmi dobré. Ak by som mal román nejako zadefinovať, priradil by som mu asi atrinbúty soft, military a klasika…

Jedno je isté. Ak pod dojmom z prečítania Hvězdnej pěchoty poniektorí škatuľkujú Heinleina ako autora heroizujúceho militarizmus alebo dokonca fašizmus, v tomto skoršom románe sa riadne seknú a to aj napriek vyššie spomenutej podobnej výstavbe textu. Čo tým chcem vlastne povedať? No Heinlein je Autor s veľkým A a to mu už nikto nezoberie…

Vzhľadom na dobu vzniku má samozrejme román už faktické a technické nedostatky ale tie mu s radosťou prepáčim. Veľmi dobré čítanie ak si trochu nostalgický a oceníš čaro klasickej scifi vo svojej najtypickejšej podobe…

30.12.2018 4 z 5


Vyprávění Vyprávění Ursula K. Le Guin

Skutočná lahôdka pre fajnšmekrov a fanúšikov Ursuly Le Guinovej. Extrémna science fiction v štýle novej vlny v zmysle myšlienkových nakopnutí pri absencii akčnosti a násilia. To tu teda nenájdeš. Je to ešte o kúsok lepšie ako román z tohoto sveta s názvom „Vydědenec“.

Autorka dokáže absolútne neakčný dej tak zdramatizovať, že sa od textu nedokážeš odtrhnúť. Mladá Sutty vyrastajúca v Unistickej náboženskej totalite na rodnej Terre (Zemi) je jednou zo štyroch vyslancov Ekumenu pôsobiacich na planéte Aka. Táto planéta sa snaží technologicky dobehnúť ostatné svety, preto tu prebehla podobná kultúrna revolúcia ako v Číne alebo niektorých postkomunistických krajinách východnej Európy. Momentálne tu vládne korporatívny štát s komunokapita­listickým (autorkin termín) systémom, ktorý potiera všetko staré. Vzniká tu paradox keď Sutty ako jediná dokáže prečítať nápisy písané starým znakovým písmom, ktoré sa naučila ešte na Terre a tu ho už nik nepozná. Pomaly skladá mozaiku z čriepkov bohatého myšlienkového sveta minulosti planéty Aka.

Autorka tu nastoľuje kopec otázok, ktoré sú aktuálne aj v reále tu a teraz. Ak na ne odpovedá, jej odpovede nie sú dogmatické, necháva priestor aj čitateľovi a teda hlavne jemu, aby sa zamyslel. Týka sa to tých najvšednejších vecí ale aj hlbokých fylozofických úvah, či otázok o zmysle náboženstva alebo života ako takého.

Knižka bude určite patriť do mojich TOP…

01.10.2016 5 z 5


Děti Duny Děti Duny Frank Herbert

Tento diel by som zaradil skôr do žánru fantasy ako sci-fi. Pomerne dosť mystiky a fantastických prvkov, možno viac ako by bolo únosné. Pretvorenie Leta II. ma veľmi nepresvedčilo a pripomínalo mi to tak trochu rozprávku. Napriek tomu dielo si zachováva svoju pútavosť. Akcie je opäť pomenej, zato sa to tu doslova hemží fylozofickými úvahami a rozlúšťiť zmysel citátov v úvode kapitol dá pomerne zabrať. Žiadna postava v príbehu nie je vyslovene kladná ani záporná, toto sa mi u Herberta páči. Alie mi bolo v závere dokonca ľúto. Hodnotím ako nadpriemer ale uberám jednu hviezdičku za až veľmi veľké rozprávkové fantastično, ktoré posúva príbeh trochu do iného žánru.

12.01.2012 4 z 5


Spasitel Duny Spasitel Duny Frank Herbert

Na to, že sa jedná o sci-fi s prvkami fantasy, odkaz tohoto diela je až príliš realistický. Pravidlo, že revolúcia požiera svoje vlastné deti platí aj pre Muad'Dibov džihád.
Zaujal ma jeden detail, kde sa Paul porovnáva počtom obetí so Stalinom a Hitlerom, ktorí popri ňom vyznievajú pomaly ako mierotvorcovia, Paulov džihád mal totiž na svedomí 61 miliárd obetí s kompletným vyhladením niekoľkých planét. Zaujímavé, Stalin bol alkoholik, Hitler bol psychopat a Paul používal návykové korenie.
Akcie v tejto časti veľa nebolo, ale príbeh bol písaný takým spôsobom, že som sa nedokázal od neho odtrhnúť. Plný počet bodov.

12.01.2012 5 z 5


Tajomstvo Dračej steny Tajomstvo Dračej steny Jozef Žarnay

Svojho času ma táto knižka uchvátila. Je to už tuším vyše 20 rokov, čo som ju čítal ale ovplyvnila ma na dlhé roky, dokonca tak, že som sa pokúšal napísať aj také svoje voľné pokračovanie. Odporúčam všetkým od 7 do 99 rokov ;)

04.01.2012 5 z 5


Ocelové jeskyně Ocelové jeskyně Isaac Asimov

Dnes už klasická sci-fi s detektívnou zápletkou a s typickým Asimovovským rozuzlením. Riešenie prípadu ako to už u Asimova býva sa nachádza na posledných stranách knihy po tom, čo páchateľom može byť úplne každý a pomocou vylučovacej metódy to je zvyčajne ten najnepravdepodobnejší :-)

Dávam plný počet hviezdičiek s prihliadnutím na to, že toto dielo je už klasikou...

23.08.2011 5 z 5


Konec civilizace Konec civilizace Aldous Huxley

Viac ako s Orwellovým románom 1984 tu vidím paralely s románmi od Isaaca Asimova, konrétne s jeho 2. dielom zo série románov o robotoch - Nahé slnko. Asimov bol asi Huxleyom dosť inšpirovaný. Sterilná dekadentná spoločnosť s pevným poriadkom a deti zo skúmaviek na Zemi u Huxleya alebo na Solárii u Asimova a konfrontácia tejto spoločnosti s jedincom nášho typu.

Na Huxleyho knihe mi trochu vadil sloh, možno to bolo len nie moc dobrým prekladom, aj preto som tejto knihe nepridelil vyššie hodnotenie ako priemerné. V origináli by to možno dopadlo lepšie.

23.08.2011 3 z 5


Válečník Válečník Bernard Cornwell

Rozmýšľam ako ohodnotiť tento posledný diel inak kvalitnej ságy. Mám z neho trochu rozporuplné pocity. Akosi mi svojim konceptom nezapadá do predošlých zväzkov. Dej je totiž natiahnutý do niekoľkých rokov a v podstatnej časti knihy sa nič moc nedeje.

Áno, Uhtredov Bebbanburg je ohrozovaný z viacerých strán, napriek tomu je zrejmé, na ktorú stranu sa pridá. Historickým ťažiskom sú tu tri udalosti. Rok 927, kedy Æthelstan povolal Constantina, vládcu Škótska a vládcu Northumbrie Guthfritha , aby mu prisahali loajalitu. Rok 934 a Æthelstanov vpád do Škótska. A napokon rok 937, keď vojská škótsko-nórskej aliancie vedené Anlafom (Guthfrithovým bratom) vpadli na Æthelstanovo územie. Pričom rozhodujúca bitka sa udiala pri Brunanburhu. Tam sa malo rozhodnúť, či sa sen o Englalande zdarne zavŕši.

Opäť sa tu vyskytujú vlčí bojovníci úlfhéðnar, čiže berserkovia v Anlafovom vojsku. Už zo svojej podstaty však nemali veľkú šancu proti organizovaným saským útvarom. Účinnými mohli byť hlavne proti neorganizovanému nepriateľovi. V tejto dobe bola ich sláva pravdepodobne už na ústupe, podobne ako samotné pohanstvo.

Nebyť toho epického, kvalitného a strhujúceho záveru pri opise samotnej bitky, neviem neviem. Ten záver ma však presvedčil, že autor to napokon uhral veľmi dobre. Napriek tomu, že Uhtred v tej štítovej hradbe musel už mať poriadne cez 80 rokov ;) Wyrd bið full ãræd...

06.04.2024 4 z 5


Válka vlků Válka vlků Bernard Cornwell

Dej tohto dielu sa odohráva na počiatku 20. rokov 10. storočia v čase keď po Æthelflaedinej smrti nastali v Mercii nepokoje. Riešiť ich musí, ako inak, samozrejme Uhtred, i keď v tomto prípade, boli len zámienkou kvôli vtrhnutiu ďalšieho dobyvateľa do Northumbrie. Je ním samozvaný nórsky kráľ Sköll.

Tomu bude mať za Stiorru čo vracať ako samotný Uhtred, tak aj jeho zať Sigtryggr. Vyústenie deja a samotná bitka o Heahburh sú tak trochu v duchu Deus ex machina. Na takmer stratené bitky, ktoré však skončili úplne inak som si však už u tohto autora zvykol.

Konečne sa na nórskej strane objavujú legendárni vlčí bojovníci úlfhéðnar, čiže berserkovia, na ktorých autor vo svojich predchádzajúcich dieloch takmer zabudol. Taktiež stret dvoch "čarodejníkov": samozvaného šialeného biskupa Jeremiasa na Uhtredovej strane a slepého Snorriho kopúceho za Skölla bol veľmi pekný :)

Čítanie kvalitne odsýpalo, žiadna vata sa nekonala. Príbeh stále bavil. Občas mi však tak trochu chrobák v hlave nevráva, že autor túto sériu trochu nadstavuje. Veď posúď sám. Ako môže byť Uhtred vo svojom veku pri plnej sile v čase, kedy sa priemerný muž dožil najviac nejakých 40 rokov. Autor ale asi chcel urobiť prierez týmto obdobím pomocou jednej ústrednej postavy, ktorá mala udalosti v nej odohrávajúce sa zjednotiť. Takže prižmúrim oko...

08.02.2024 4 z 5


Válečníci bouře Válečníci bouře Bernard Cornwell

Ako autor sám pripúšťa, v tomto románe je opäť viac fikcie ako príbehov založených na skutočných udalostiach. Jadrom tohto dielu je vpád Ragnalla Ivarsona (Nóra z Írska) do Mercie, ktorý je vlastne bratom Sigtryggra Ivarsona, ktorý je zasa Uhtredovým zaťom. Uhtred by teda mal byť spojencom sekery proti sekere.

Viac ma tu však zaujala postava Bridy (prvej Uhtredovej milenky). Jej účinkovanie sa od vysielaného seriálu o dosť odlišuje. V knihe už hraje len a len veľmi temnú postavu. Možno realistickejšie ako v seriáli, nakoľko tam síce tiež podstúpi temnú cestu, ale nie až takúto. V konečnom dôsledku v knihe je to jedna z najnegatívnejších postáv. Jej dejová linka ma trochu sklamala. Čo do rozsahu aj dejovo.

Samozrejme nechýbajú boje v štítovej hradbe a ani Uhtred nikomu nič nedaruje napriek svojmu veku. Okrem Mercie zavítaš aj do Northumbrie, asi už tušíš prečo.

Ani tento diel sa už opäť príliš nelíši od autorových zaužívaných stereotypov ale to ani veľmi nevadí. Wyrd bið full ãræd.

30.11.2023 4 z 5