Shindo komentáře u knih

Autorovu tvorbu poznám zo známeho streetpaperu, kam pravidelne prispieva.

Kniha, rovnako ako jeho streetpaperová tvorba, je úprimná. Niekedy až kruto.

Zabudnite na romantické predstavy o tom, aká je práca s autistami super úžasná. Autor často v knihe priznáva vlastnú "slabosť" alebo píše o každodenných drobnostiach, ktorými ho to-ktoré dieťa dokáže vždy spoľahlivo nasrať. Niekedy sa mu do práce nechce, inokedy sa stretáva s nepríjemnými reakciami ľudí, ktorí sa stále boja priznať, že autizmus existuje a je reálny. Pravidelne mu robí spoločníka po práci pohár Chardonnay. Napriek tomu je z knihy cítiť, že preňho jeho práca a "jeho deti" znamenajú naozaj veľa.

7 04.05.2021

Už pri zbežnom prelistovaní knihy som mal pocit, že niečo nie je úplne v poriadku. Pri čítaní som sa v tom akurát utvrdil.

Zarazilo ma, s akou skalopevnou sebaistotou pán Herman prezentuje svoje "psychologické" názory. Pritom nie je psychológ a psychológiu nikdy neštudoval, je to pedagóg - telocvikár. To mu ale nebráni svoje názory prezentovať ako psychologický fakt, za čo bol opakovane kritizovaný odbornou psychologickou verejnosťou. To však zrejme jeho čitateľom ani troška nevadí. Vidieť to ako tu v komentároch, tak v internetových diskusiách, kde ho biomatky a jeho fanklub nadšene oslavujú.

Taktiež štýl, akým bola kniha písaná. Ako zaznelo nižšie, ak by sme boli v Amerike, pán Herman by bol motivátor. Jeden z tých, ktorí vrieskajú z pódia na narvané publikum alebo píšu motivačné knihy á la "robte toto a toto a budete šťastní jak blcha", ktoré potom predávajú ľahko ovplyvniteľným ovčanom. Fakty? Neexistuje. No hlavne, že je to napísané chytľavo. Taktiež istá arogancia, s ktorou autor odmieta referencie, kto by to predsa čítal. Degradácia úlohy otca v rodine, zvlášť v dobe, kedy mnohým chlapcom chýba mužský vzor (a nahrádza ho absentujúci alebo prítomný ale neschopný otec) Nesmiem zabudnúť ani na hromadu smajlíkov.

Takto odborná literatúra rozhodne nevyzerá, nech si autor hovorí, čo chce. Skôr ide o brožúrku pre mamynky na materskej a neinformovaných ľudí. Bohužiaľ.

Proste Líman, no. Vymazlená kniha, ako po grafickej, tak prekladovej stránke, navyše v sympatickom (relatívne) vreckovom formáte.

Poznal som hlavne starších autorov haiku a jedného "nového" (Santóka), preto ma príjemne prekvapili tie desiatky iných, mne doteraz neznámych autorov. Ešte viac fakt, že haiku v dnešnej dobe nie je mŕtvy žáner a niektorí z autorov žili ešte v dobe vydania Chrámu.

Bolo zvláštne sledovať ako sa u autorov postupom času menili témy. Haiku som si v podstate odjakživa asocioval s prírodou, istou nostalgiou, takým tým pocitom kedy sedíte niekde v horách, všade okolo hmla a je vám tak smutno-krásne. Neskorší autori sa však nevyhýbali ani utrpeniu, kritike, občasnému miešaniu prvkov kresťanstva s buddhizmom, u dvoch autorov som dokonca našiel červené Porsche a jazz.

Unikát.

7 11.10.2018

Uf. Sága bola super, po dočítaní poslednej knihy som však cítil podivnú pachuť.

Stredobodom knihy je opäť Ciri, ktorú sa rôzne strany snažia oplodniť z politických, mocenských a genetických dôvodov.

To, čo Andrzej budoval niekoľko kníh, dokázal spoľahlivo zničiť na pár stranách. Miestami som mal pocit, že rozohral toľko dejových línií, že pravdepodobne nevedel, ako to rozumne skončiť, tak na to šiel skratkovito.
Vyhladiť celú Geraltovu partu v priebehu jednej kapitoly, odstrániť tak jednoducho najsilnejšieho záporáka z celej ságy alebo lovca ľudí, ktorý len v spodkách zmasakroval celú bandu Potkanov mi príde ako vážne blbý vtip. O závere ani nehovorím.

Mnohé veci neboli vysvetlené. Geraltovo prianie vzdať sa svojej profesie, Aen Elle a smrť ich kráľa, nevyužitý potenciál Triss... Nepochopil som ani Emhyra. Najmocnejší muž sveta sa niekoľko kníh snaží nájsť svoju dcéru aby s ňou mal dieťa a keď sa mu to podarí, proste si odíde a uspokojí sa s falošnou náhradou?

Už v minulej knihe mi vadilo prelínanie citátov z fiktívneho a reálneho sveta. V tejto máme ešte aj cestovanie časom (jeden veľký bordel), svetmi a realitami, a to vrátane tej našej. To, čo spočiatku vyzeralo fajn, bolo po pár stranách na nevydržanie.

Hromada zbytočných postáv, ktoré nikam neposúvali dej. Cirino stretnutie s nadržaným kanibalistickým lesným dedom bol hnus z brakového slashera.

Nuž, zostáva mi ešte Bouřková sezóna. Hádam to bude lepšie.

6 12.02.2024

(SPOILER) Do naivného detského čarovného sveta pomaly ale isto vstupuje temnota (v podstate to začalo už predošlým dielom), ktorá vygraduje scénou na cintoríne s oživením Voldemorta a vraždou Cedrica.

Ako dieťa som túto knihu miloval. Ako dospelák si uvedomujem, že Trojčarodejnícky turnaj mohli rozpracovať o niečo lepšie, Rita Skeeter by sa spoľahlivo uchytila v ktoromkoľvek bulvári a Dobby a jeho ušatí kolegovia boli vlastne novodobí otroci.

Veľké rozdiely medzi knihou a filmom sú samostatná kapitola.

6 07.01.2024

Knihu som sa rozhodol prečítať aby som pochopil akým spôsobom uvažoval človek, ktorého režim, zmýšľanie a fanklub po sebe zanechali milióny obetí. Bol som natoľko obozretný, že som si tento brak nekúpil ale stiahol.
Mal som pocit, že celý čas čítam zápisky ublíženého sociopata s mesiášskym komplexom (a pravdepodobne niekoľkými ďalšími závažnými diagnózami), ktorý má potrebu prezentovať sa ako všezáchranca národa nemeckého. Bohužiaľ, jeho srdcové výlevy boli napísané naozaj zle a čítali sa ťažko.

Jediné "pozitívum", ktoré možno mal bolo, že k sebe svojimi rečami dokázal strhnúť ľudí. V kombinácii s jeho osobnosťou to ale bola vražedná zbraň, ako nám ukazujú dejiny. O nadčasových myšlienkach tu nemôže byť ani reči, o to horšie, ak sa ich chytili nekritické ovce alebo rovnakí sociopati ako starý Áďa.

6 26.11.2020

Obvykle sa knihám s anotáciami v štýle "svetový bestseller preložený do x jazykov" vyhýbam. Často totiž po ich prečítaní bývam sklamaný, pretože reklama na knihu býva lepšia, než samotná kniha.
Toto ale bola výnimka.

S knihami od Jan Melvil Publishing mám dobrú skúsenosť. Vedecké, no zároveň písané zrozumiteľným jazykom; inšpiratívne a poučné. Aj táto kniha mi (opäť) nasadila chrobáka do hlavy, pokiaľ išlo o môj vlastný spánok; chyby, ktoré som robil a "večerné kávy", pri ktorých som si myslel, že so mnou predsa nič neurobia. Urobili, no ukázalo sa to až časom.

Zistil som aj mnoho zaujímavých vecí, napríklad to, že nedostatok spánku môže človeka aj zabiť, vyučovacia doba praktikovaná v (nielen) našich školách je pre puberťáka z hľadiska spánku veľmi škodlivá (dodnes si spomínam na nenávidené nulté hodiny na strednej) alebo, že zahrievanie tela môže pomôcť k lepšiemu spánku.

6 11.07.2020

Zaujímavá kniha, vskutku - ako spracovaním, tak obsahom a nostalgickým nádychom.
Bolo zvláštne vidieť Japonsko z iného uhla a v inom časovom období - nie ako technologickú hektickú superveľmoc, ktorá rapídne napreduje ani ako vysnívanú idylickú krajinku plnú romatiky, gejší a bonsajov.
Knihu tvorili príbehy reálnych ľudí z rôznych prostredí, zamestnaní a spoločenských tried. Niektoré príbehy boli o prežívaní zo dňa na deň, iné odrážali život vyšších vrstiev, iné zasa boli milo hravé a ľudské. Kto by kedy povedal, akú radosť vie človeku z chudobných podmienok urobiť škola alebo spodné prádlo.

6 04.02.2020

Čítaná dvakrát, najprv v origináli, potom po pár rokoch v českom preklade. Oboje dobré.

S autorom v mnohom súhlasím, prvýkrát som ho čítal, keď som ešte ako kresťan mal svoju "pochybovaciu fázu", po opätovnom prečítaní som si akurát znova uvedomil, že odchod od kresťanstva bol dobrá voľba.

Autor so sarkazmom sebe vlastným na príkladoch ukazuje, ako náboženstvo (ktoré rovnako ako boha považuje za výtvor ľudí) škodí a škodilo spoločnosti aj jednotlivcom. Hoci bola kniha napísaná pred vyše 10 rokmi, je aktuálna ešte aj dnes, ak nie ešte aktuálnejšia.

Jediné, s čím som nesúhlasil bol autorov obdiv voči Karlovi Marxovi, vyzdvihovanie Orwellovej Zvieracej farmy (áno, je poučná a nadčasová, no zďaleka to nie je tak geniálne dielo ako tvrdí) a občasné povýšene znejúce "my ateisti" (ak to nebol sarkazmus).

Kniha do každej rodiny. Možno by nebolo na škodu zaradiť ju aj do školských osnov, keď tam už (aspoň na Slovensku) máme to vnútené katolícke náboženstvo.

6 03.09.2018

Nenaskočím na hype train, čo sa tejto knihy týka. Aj napriek tomu musím priznať, že ide o dielo, ktoré má zmysel aj po rokoch a je až desivo aktuálne. V záverečnej časti ma až mrazilo.
Neviem, či majú slovenské školy 1984 medzi povinným čítaním a ak nie, rozhodne by to bolo dobré. Hlavne pre tých študentov (a mladých všeobecne), ktorí sa tak oddane hlásia k obhajobe ideológií komunizmu a (neo)nacizmu.

6 30.05.2018

Mnohí, ktorí sa snažili vopchať boha do škatuľky Anthonyho nemali radi. Ja som však za túto knihu rád, pomohla mi postupne sa vymaniť z katolíckeho fundamentalizmu, vidieť veci aj z iného uhla a pripustiť, že cirkev predsa len nie je jediná a pravá a ak boh existuje, nemožno ho zasadiť do nejakej formičky.

6 03.12.2017

Kniha, ktorá ešte aj dnes pravidelne nas...štváva kresťanov (ako vidno aj tu v komentároch) a mne osobne ako bývalému katolíkovi pomohla ujasniť si, prečo vlastne v tohto imaginárneho uja tam hore neverím. Ak má človek dosť rozumu a kritického myslenia, kniha mu možno pomôže zodpovedať otázky, utvrdí ho v názore alebo mu umožní pozrieť sa na vieru z iného uhla. Ak ju ako zarytý kresťan a priori odmietne, už mu nepomôže nikto.

6 03.12.2017

Po dočítaní Paní jezera som si myslel, že Bouřková sezóna mi pomôže zbaviť sa toho nepríjemného pocitu, ktorý vo mne zostal. Bohužiaľ sa tak nestalo.

Kniha je lepší priemer s dosť klišé dejom.

Geralt zabíja potvory, chlastá, putuje a občas sa s niekým vyspí. Marigold sa dostáva do problémov. Všade sa rieši politika. Čarodejky tu zastupuje zrzavá mrcha Astrid Lyttneyd Ásgeirrfinnbjornsdottir, z praktických dôvodov známa ako Lytta Neyd (mimochoodm, kým v knihe je opísaná ako krásavica, v netflixovskej fraške je vážne škaredá, ale aspoň zostala biela). Čarodejníkov zasa skupina mocichtivých magorov venujúcich sa nechutným genetickým a hybridizačným experimentom, čo v prostredí stredovekého fantasy vyznieva ako nevydarené sci-fi. Spôsob, akým Geralt príde k mečom, je doslova deus ex machina.

Už pri Paní jezera som mal pocit, že Andrzej melie z posledného, rieši veci skratkovito a dokonca, že ho už možno písanie dávno prestalo baviť. Tu sa mi to potvrdilo. Na druhej strane, podobne ako Vosa mám aspoň chuť si znova prečítať celú ságu.

5 17.03.2024

Potter sa tu už definitívne vzdialil od rozprávkového sveta plného kúziel a naivity. Diel je o dosť civilnejší než predošlé, do hry vstupuje politika a x vedľajších dejových línií.

5 16.01.2024

Investigatívna žurnalistika ako sa patrí. Kniha ma zaujala natoľko, že som kvôli nej zabudol vystúpiť z metra a prešiel zastávku.

Autorka si na vlastnej koži vyskúšala najhoršie platené zamestnania. Kvôli tomuto experimentu si musela prekopať osobný život a často bolo vidieť, že sa do svojej role vžila natoľko, akoby bola "jednou z nich".

Knihe dodáva na autenticite a surovosti denníkový formát. Aj grafické spracovanie je zaujímavé.

Sám som si zažil prácu na mizerne platených pozíciách. Videl som vykorisťovanie, nespokojných zamestnancov, ktorí sa báli ísť do štrajku, aby neprišli o prácu, majstrov despotov a človeka schopného skopať pracovníka pod čiernu zem, pretože veci na palete boli posunuté o centimeter. Zažil som ale aj kolegiálnu podporu a nápomocneho majstra, ktorý sa snažil v chaotických podmienkach postarať o zamestnancov. Z jednej práce ma dokonca vyrazili po pár dňoch, aj to spôsobom, že mi zavolala "Nataša" z agentúry a laxne mi oznámila "zajtra chodiť nemusíte, majster s Vami nie je spokojný".

5 12.12.2023

Franklov prístup k životu a terapeutická práca sú mi blízke, sám som chvíľu uvažoval nad výcvikom v logoterapii (skončil som ale v inom smere). Ku knihe sa opakovane vraciam.

Kniha samotná obsahuje niekoľko časti - Franklove zápisky z tábora, prepis divadelnej hry a výňatok z reči pri spomienkovej slávnosti (trocha ma mrzí, že nejde o celú reč, výňatok má iba dve strany, avšak o to intenzívnejšie).

Žijeme v dobe, kedy sa aj napriek historickým dôkazom a žijúcim preživším holokaustu niektorí ľudia odvažujú tvrdiť, že holokaust nikdy neexistoval a bohužiaľ stále majú medzi ľuďmi veľkú podporu. Z rodnej hrudy spomeniem napríklad bývalého policajta a samozvaného historika, ktorý si vydal svoje názory knižne a vlastným nákladom (súdny proces s ním prebieha už veľmi dlho). V politike máme niekoľko nacistických ("národniarskych") strán.
Frankova kniha by podľa mňa aj z tohto dôvodu mala byť zaradená na zoznam povinného čítania v školách a o zverstvách holokaustu by sa v nich malo otvorene hovoriť.

5 25.06.2023

Prečítané ešte pred rokmi v omlátenom vydaní z našej mestskej knižnice. Konečne som sa dokopal k recenzii.

Nemám rád takéto zjednodušujúce knihy vychádzajúce z premisy "ak niečo pomohlo mne, musí to pomôcť každému" ani toxické pozitívne myslenie, aké takáto literatúra prezentuje.

Iste, mať sa rád je dôležité a afirmácie človeku môžu pomôcť.

Problém však nastáva, ak sa človek pokúša byť pozitívne mysliaci, preafirmovaný a motivovaný do tej miery, že potláča svoje negatívne prežívanie namiesto toho, aby s ním pracoval. Vtĺkať si do hlavy myšlienky o sebaláske a pritom vehementne ignorovať to ostatné nepríjemné a bolestivé, ktoré si žiada spracovanie, je nebezpečné. Nie všetky choroby sú psychosomatické a človek si nevylieči raka pozitívnym myslením. Naopak, ľudia s rakovinou môžu prežívať - a právom - zmes emócií, často negatívnych a cítiť sa nimi zahltení. Potláčať tieto negatívne a bolestivé emócie je cesta do pekla. Je absurdné snažiť sa byť ťuťuňuňu slniečkový, zatiaľ čo v mojom vnútri vybuchuje emočný vulkán o sile atómovky z Hirošimy.

Rozumiem ľuďom, ktorí po tejto knihe (a takomto type literatúry vôbec) siahnu. Môžu prežívať náročné životné obdobie alebo zákernú chorobu, dokonca takú, pri ktorej im môže zostávať len pár mesiacov či týždňov života. Pre takéhoto človeka môže byť táto kniha bezpečným placebom. Ako človek pracujúci s ľuďmi v náročných životných situáciách si však uvedomujem, že následky používania takýchto "self-help brožúrok" môžu byť škodlivé, až zničujúce.

Do knihy som sa začítal relatívne rýchlo a potom som sa od nej nevedel odtrhnúť. Standa Králojc opäť dobre vystihol atmosféru a napísal príbeh, ktorý pohltí.

Hlavný záporák nebol nadprirodzený ako v iných kingovkách, bolo to monštrum v ľudskej koži. Annie, chodiaci atlas duševných chorôb, som neznášal už od prvého momentu.

Pokiaľ ide o Paula, ani ten to nemal jednoduché. Po tom, čo prežil, sa z neho stala traumatizovaná troska závislá na alkohole a trpiaca halucináciami.

5 30.05.2023

Úprimná spoveď psychoterapeuta pracujúceho s depresívnymi klientmi a zároveň veľmi oslobodzujúca kniha, ktorá mi v mnohom pomohla.

Psychoterapia je náročná. Napriek bohužiaľ ešte stále sa vyskytujúcej predstave "pokecu pri čajíčku" ide o prácu, ktorá je často vyčerpávajúca, frustrujúca, ale aj napĺňajúca. Dostávame sa do kontaktu s emóciami, s prežívaním, psychoterapeut je pre človeka často prvý, komu sa môže zdôveriť bez toho, aby ho odsúdil alebo bagatelizoval. A ustáť nával roky potláčaných emócií je niekedy kurva ťažké.

Pri depresívnych klientoch autor často píše o "depresení spolu". O tom, ako nás dokáže prežívanie klienta vtiahnuť a súčasne musíme bojovať proti tendencii automaticky utešovať alebo poskytovať rady.
Zaujala predstava depresie ako "úsporného režimu", v ktorom sa človek o seba môže postarať.

Veľmi silné pre mňa bolo osobné svedectvo autora. Považujem ho za kapacitu v rámci Gestalt terapie (a možno psychoterapie všeobecne) a pritom sa nebojí otvorene písať o svojej frustrácii, vyhorení (viď príbeh v horách) a o tom, čo mu to dalo.

Pre mňa osobne je v terapii výzvou naučiť sa "robiť nič". Pracujem na tom, vstávam, padám. Kniha pre mňa bola veľkou podporou.

5 23.03.2023

Muž, ktorý spadol na Zem a postupne podľahol zvodom civilizácie, ktorú asi nikdy nedokázal (a nemohol) úplne pochopiť.

Pomaly a postupne deptajúca kniha, ktorá pre mňa nabrala spád až v poslednej tretine. Záver bol silný a beznádejný. Film som nevidel, videl som však divadelné spracovanie (Lazarus), ktoré na knihu naväzuje.

5 15.07.2022