MaLoMe komentáře u knih

S veľkým sebazaprením 2 hviezdičky. Slabé, veľmi slabé. Postavy, dej, zvraty, všetko povrchné, nedôveryhodné. Toto bola moja druhá kniha od Shari, ale asi už aj posledná.

2 01.02.2024

Vyzerá to tak, že pôjdem proti prúdu. Tá kniha je napísaná ako pre 10 ročných. Toľko naivných dialógov, fráz, nepravdepodobných situácii po kope sa len tak ľahko nevidí. Autorka zjavne nemala žiadneho konzultanta z oblasti o ktorej píše. Príklad? Kto by vôbec uvažoval, že kosti nájdené v jazere môžu súvisieť s niekým, kto sa utopil pred 14 dňami? Kosti? Tie naivné úvahy akože od skúsenej detektívky sú fakt na smiech. Áno, číta sa to ľahko, ale to len preto, že celý dej iba tak kĺže po povrchu, všetko pekne zapadá jedno do druhého. Kto si prečíta jednu knihu od Tima Weavera ako David Raker pátra po zmiznutých ľuďoch, tak pochopí o čom píšem. Toto proste nie je žiadne seriózne krimi ani triller.

2 06.11.2023

Podľa môjho názoru skvelá kniha. Na príkladoch súdnych sporov, ktoré Fiona rieši si človek uvedomí, ako dospelí ľudia, rodičia ubližujú svojim deťom. Na knihe ma ale najviac zaujal vývoj vzťahu Fiony a jej manžela Jacka. Dokonale vykreslené odsudzenie a snaha o postupné zbližovanie. Vnútorné monológy a pocity Fiony ukazujú, že citové vzťahy a ich havárie zasiahnu každého rovnako bez ohľadu na vzdelanie a postavenie. Až z doslovu som sa dozvedel, že Ian si prešiel ťažkým rozvodom a tak je zjavné, že tým všetkým si osobne prešiel.

3 12.02.2023

Skvelý triller. Tim Weaver vo svojej vrcholnej forme. Jeden komplikovaný príbeh, písaný v dvoch časových líniach. Timove typické cliffhageny na konci každej kapitoly. Tá kniha sa nedá odložiť kým sa nedočíta. Záverečné rozuzlenie trochu pokazilo celkový dojem, pre mňa príliš málo uveriteľné. Naopak, crossover na Davida Rakera geniálny.

4 26.12.2021

Prečítal som všetkých predchádzajúcich 23 častí. Už pri 23. som to cítil, ale teraz som už o tom presvedčený. Najvyšší čas aby sa Jack usadil a v kľude si užil dôchodok. Sorry Lee, ale toto je už iba trápenie. Posledné knihy stratili spád, aj keď Jack stále dookola hovorí od dynamike, geometrii, trigonometrii. A aby mafiani hovorili jazykom absolventov Harwardu alebo Yale, to je fakt už paródia.

2 06.12.2021

Sharon píše úžasne. To viem už od prečítania celej série Lacey Flint. Samozrejme že téma čarodejníctva v tejto knihe môže kdekoho odradiť. Tiež som dlho zvažoval. Ale stačilo prvých pár strán a vedel som, že knihu už neodložím. Je písaná v prvej osobe, ale Sharon sa tým výborne vysporiadala. Kniha ma neuveriteľný spád, žiadna zbytočná veta, či nudný odstavec. Môžeme sa baviť, či ten absolútny záver nie je už trochu za čiarou. Nič to ale nemení na tom, že je to výborne napísaná kniha, stupňujúci dej, neočakávané zvraty. Presne tak ako má dobrý krimi triller vyzerať.

4 17.11.2021

Sorry Patricia, ale písanie v prvej osobe ti nejde. Zápletka je celkom zaujímavá, nadväzuje na predchádzajúcu knihu. Ale ten spôsob akým je kniha napísaná je strašný. Jeden ostavec interpretácia dialógu, druhý vnútorné úvahy a toto dookola na striedačku. Kniha nemá tempo, strašne zle sa to číta. Stači si prečítať jednu knihu od Tima Weavera (celá séria David Reaker je v prvej osobe) a hneď je každému jasné, že táto kniha je zle napísaná.

1 14.07.2021

Žiaľ ani záverečná "mortal kombat" scéna a šokujúce odhalenie nezmenili dojem z celej knihy. Autorka sas akokeby nevedela rozhodnúť , či to bude triller z právnického prostredia, psychotriller, alebo milostná melodráma. Takto je to zo všetkého trošku a z ničoho poriadne. Ale nevylučujem, že sa to môže ľuďom páčiť, pretože je to taká nenáročná oddychovka.

5 06.11.2016

Ak Mary Higgins-Clark kráľovnu záhad, tak asi nie za túto knihu. Od začiatku úplne predvídateľný dej, každý jeden posun v deji sa dal dopredu predvídať. Uznávam, že sa to čítalo ľahko, dej mal spád a autorka celkom dobre vystihla atmosféru. Celkove som ale od knihy čakal viac.

26.10.2016

Prvých 11 kníh napísala Patrícia v prvej osobe z pohľadu hlavnej hrdinky Kay Scarpettovej. 12. knihu napísala z pohľadu rozprávača, čo bolo nevyhnutné vzhľadom k dramatickému odhaleniu na konci knihy. V tejto knihe znovu experimentovala a jednotlivé kapitoly písala z pohľadu rôznych postáv. Nie som si istý, že to bola dobrá voľba. Táto kniha podobne ako posledné 3-4 knihy obsahuje veľa pasáži s vnútornými úvahami postáv, čo dosť uberá knihe na spáde. A už typicky dej končí príliš rýchlo na pár posledných stranách, pričom niektoré veci zostávajú nevysvetlené. Ale nič z toho nemá vplyv na to, že ak máte radi túto sériu kníh, tak si treba prečítať aj túto knihu.

5 24.10.2016

Nedá sa nič robiť, budeme sa musieť zmieriť s tým, že môj vkus je iný ako u väčšiny čitateľov. Príbeh to určite nie je zlý, ale spôsob akým je napísaný je otrasný. Mne to pripadalo, ako keď chlapi v krčme rozprávajú zážitky z vojny a niekto ich iba tak rad radom zapísal a vydal ako knihu. Na každej strane nejaký citát alebo odkaz, ten povedal to, tamten si zapísal do denníka hento a pomyslel si toto. Prinútil som sa to dočítať, lebo som chcel vedieť ako ten chudák dopadol, ale boli to galeje. Za tento sloh by Laura Hillenbrand dostala u mojej slovenčinárky prinajlepšom štvorku.

17.10.2016

Ak toho neviete veľa o slonoch, tak sa toho dosť dozviete. Ak už niečo viete, určite sa dozviete niečo nové. Ale hlavne sa veľa dozviete o bolesti, láske a veciach, ktoré sa nedajú odmerať, odvážiť a vedecky dokázať. Spočiatku plynie kniha pomaly, ale v druhej polovici sa to dobehne.
Na rozdiel od iných komentárov si nemyslím, že autorka chcela za každú cenu šokovať. Od momentu kedy sa v knihe objavila okultistka bolo zjavné, že to môže dopadnúť inak ako je všeobecné očakávanie. Jodi je už taká, kto čítal jej iné knihy, vie že to je jej trademark.
Ja som bol spokojný, aj keď po 30% som uvažoval že knihu odložím, pretože som si nebol istý či ma to bude ďalej baviť. Ale to len preto, lebo som očakával knihu o niečom úplne inom ako sú dojímané slonie príbehy prepojené s tými ľudskými.

4 06.10.2016

Dopredu varujem každého, že toto nie je žiadne krimi ani detektívka. Toto je proste nezameniteľný Ken Bruen, ktorý nás jemu typickým spôsobom prenesie do Írska, aby sme sa o ňom dozvedeli to, čo sa nedočítame v žiadnom bedekeri. Jack stále nepije, zvádza svoj boj s démonmi a predovšetkým s tragédiou, ktorou končila predchádzjúca kniha. Preto nedoporučujem začínať Jacka Taylora čítať touto knihou.

6 03.01.2016

Moja prvá kniha od LJ a žiaľ veľké sklamanie. Ešte som asi nečítal knižku, v ktorej bolo toľko vnútorným monológov, úvah, pochybností a pod. A stále dookola o tom istom. Niekdy sa mi zdalo, akokeby sa autorka nevedela rozhodnuť či chce písať thriller, alebo niečo do červenej knižnice. A s detektívkou nemá toto vôbec nič spoločné.

4 05.12.2015

Dobré krimi trillery sa napíšu iba na severe, ale aj na Britských ostrovoch. Mo Hayder, Denise Mina alebo Tana French sú tomu jasnými dôkazmi. Avšak iba u Mo Hayder nadväzujú jednotlivé knihy tak tesne za sebou. Kůže začína nasledovný týždeň po Rituáli, a Unesená pokračuje pol roka po Kůži. Veľká škoda, že Domino sa s nami tak kruto zahralo a Kůži vydali až po Unesenej. Každému doporučujem čítať knihy v tom poradí ako ich napísala Mo. Od Rituálu je súčasťou kníh zvláštny vzťah Jacka a Blechy, ktorý práve Kůže určuje jeho smerovanie pre ďalšie knihy.
Mo Hayder píše jednoduchým štýlom, knihy majú výborný spád, nie sú tam žiadne hluché miesta. Ak hľadáte knihu pre uvolnenie, s napätím, gradáciou a zaujímavou pointou, táto kniha je dobrá voľba.

01.06.2015

Sorry Keplerovci, ale toto sa vam nepodarilo. Jediné plus akčnosť, ale zvýšok samé klišé a nereálne situácie.

8 20.05.2015

Pre Karin Slaughter mám veľkú slabosť. Pre mňa je to Michael Connelly v sukni. Píše veľmi čítavé knihy. Táto ma nesklamala. Do 80% som bol rozhodnutý že to bude na 5 hviezdičiek, ale kvôli tomu limonádovému koncu som jednu stiahol.

1 24.03.2015

Sorry Michael, som tvoj veľký fanúšik, ale toto sa nepodarilo

03.11.2014

Táto kniha priamo nadzväzuje na knihu SKIN, ktorú ale Domino nevydalo. Preto vzťah Jacka a Blchy nenadväzuje na knihu Rituál, ale od začiatku ho komplikuje niečo o čom nemáme tušenia resp. je len v náznakoch. Dosť ma to mrzí, že knihy nie sú vydávané v takom poradí ako ich autorka písala. Zvlášť keď ide o sériu, v ktorej okrem krimi línie prebieha aj vzťahová línia. Samotná autorka už od knihy Rituál nazýva túto sériu Walking Man. Na svojej web stránke http://www.mohayder.net/library.php?b=Ritual v časti Behind the Book zaujímavo vysvetľuje prečo sa tak stalo.
Inak samozrejme Unesená je skvelá knižka tak ako všetko čo doteraz Mo napísala.

1 25.08.2014

Najnovšia knižka od Mo Hayder - Panenka sa promuje ako šokujúci triller. Pritom už v roku 2001, vo svojej prvotine nasadila latku svojej spojovateľskej tvorby mimoriadne vysoko. Román Tokio je vynikajúci. Nedajte sa pomýliť tým, že je v kategórii detektívnych žánrov. Jedna línia knihy je síce patranie, avšak nie v pravom zmysle detektívneho žánru. Hayder veľmi citlivo a potupne odhaľuje príbeh, ktorý sa odohráva v dvoch 60 rokov od vzdialených obdobiach. Pátranie prebieha po niečom abstraktnom a až posledné strany knihy odhaľujú, že sa nepátra po niekom, ale skôr po niečom.
Osobné tragédie dvoch hlavných postáv sa od začiatku postupne približujú až sa na samotnom konci pretnú. Predchádza tomu 300 úžasne napísaných strán knihy, od ktorej sa jednoducho nedá odtrhnúť. Kniha v sebe nesie obrovské morálne posolstvo postavené na tragédii obyčajných ľudí. Ešte dlho mi bude v hlave blúdiť táto veta z knihy: "Zlo není totéž co nevědomost". Pretože dala šancu prežiť hlavnej hrdinke knihy.

7 09.07.2014