LeDock komentáře u knih

O niečo lepšie než nudná prvá časť, žiadny zázrak to však aj naďalej nie je. Deťom to asi postačí - je to krátke, dobrodružné, farebné a pekne nakreslené. Pre dospelého tu však nie je absolútne žiadna nadstavba. Príbeh už jednoduchší snáď byť ani nemôže, humor stále absentuje a záver v ktorom Biely bizón vedie svoje stádo na porážku je, mierne povedané, bizarný. Toto nemôže baviť kohokoľvek kto si už dokáže sám utierať zadok.

1 01.04.2020

Považujem za smutné, že keď už v slovenčine raz za desaťročie vyjde nejaké dôležité dielo žánru sci-fi nedá si vydavateľstvo tú námahu, aby ho, okrem peknej obálky, vyslalo do sveta aj s kvalitným prekladom. Čo z toho, že Slovart kúpil kvalitnú zahraničnú obálku, takže kniha pekne vyzerá, keď zároveň použil starý Gazdíkov preklad, za ktorý by sa mal menovaný hanbiť ako pes a bojovať všetkými silami, aby ho už nikdy nik nepoužil a on ostal zabudnutý v temnej literárnej histórii? V tej monštruozite, hodnej všetkých prekladateľských anticien, rozprávačka Veliteľovi striedavo, a podľa všetkého náhodne, raz tyká, inokedy vyká a to dokonca aj v rámci jednej strany (str. 207 „Musíš byť dobrý aspoň v niečom,...“, str. 207 „...možno by ste mi mohli vysvetliť). Asi podľa toho ktorou nohou práve v to ráno Gazdík vstal z postele. To je však stále nič oproti jeho meneniu významu viet, občas až za hranicu zrozumiteľnosti. Absolútna hanba, snáď ešte nikdy som nebol po dočítaní tak naštvaný, že mi vydavateľ a prekladateľ pokazili zážitok z knihy. Nečítal som české vydanie, no len ťažko si predstaviť, že by mohlo mať sprasenejší preklad, pri výbere knihy tak určite siahnite radšej po českej verzii. Samotnej knihe, dielu M. Atwoodovej dávam 4*, avšak slovenskému vydaniu od Slovartu 2*.

1 11.01.2020

Niekedy pred 10 rokmi som videl film, a napriek tomu, že filmové horory nijak zvlášť neobľubujem, mi tento utkvel v pamäti ako pozitívne prekvapenie. Keď som sa teda teraz dostal ku knižnej predlohe, pričom som už beztak mal dlhšie chuť na nejaký odpočinkový horor, hneď som sa do nej pustil. A – je to fajn. Nič viac, nič menej. Rýchle, napínavé čítanie, pejoratívne označované ako dovolenková literatúra (v tomto prípade však predsa len pre trochu otrlejších). Najväčší problém som mal (už klasicky) s prekladom. Keď partiu amerických dvadsiatnikov zaživa požiera agresívny nepriateľ a oni na to opakovane reagujú slovami „Ježišukriste!“ nedá sa nezanadávať si na konto prekladateľky, a to o dosť zemitejšie než naši hlavní hrdinovia...

1 18.09.2019

Ekvivalent priemernej, lacnej, trochu prekombinovanej a nie veľmi uveriteľnej televíznej kriminálky s neznámymi treťotriednymi hercami, vysielanej cez víkend niekedy okolo obeda pre ženy v domácnosti, túžiacich po troche toho vzrušenia, ale zas (preboha!) nie priveľa. Dopredu to tak ťahá predovšetkým zvedavosť, ako bude úvodné zmiznutie objasnené. Žiaľ, záver očakávaniam ani zďaleka nedostojí a treba privrieť viac než len dve čitateľove oči, aby človek prehliadol logické lapsy a nevierohodné konanie postáv.

PS: Dúfam, že Jana Kantorová-Báliková sa za tých 10 rokov od vydania už naučila, že niektoré anglické frázy sa neprekladajú doslovne. Po nedávnom čítaní knihy Prekliate pobrežie s jej prekladom (viď. môj komentár), som aj tu opäť narazil na ďalšiu jej prekladateľskú chuťovku - preklad "Give me a break." ako "Dajte mi prestávku."

1 17.09.2019

No, čo si budeme hovoriť - keby sa človek, ktorý stláčal spúšť fotoaparátu, zhodou okolností nevolal Richard Müller, po tejto zbierke amatérskych fotografií by ani pes neštekol, ba ani mačka nezamňaukala.

1 01.09.2019

Recenzent citovaný na obálke, ktorý si túto nudnú a zle napísanú knihu dovolil prirovnať ku Krstnému otcovi, by si každé ráno, po zvyšok jeho života, mal nájsť v posteli odrezanú konskú hlavu.

1 12.05.2019

Celý čas mi to svojou kvalitou pripomínalo staré televízne inscenácie, čo vysiela RTVS niekedy okolo obeda. Nie je to to úplne najkvalitnejšie remeslo - televízna kamera, lacné kulisy, minimum exteriérov a davových scén, herci občas divadelne prkenný, postavy nie vždy vierohodné, dej miestami zjednodušujúci. Ale, a to je dôležité, príbeh je tak akurát zaujímavý, aby ste neprepli a dopozerali do konca.

1 21.12.2018

Nebola to taká hrôza a náboženská agitka ako som čakal a čítalo sa to dobre, ale i tak - ak toto bola najlepšia anglicky napísaná kniha roku 2002, tak to musel byť dosť úbohý rok pre anglicky písanú literatúru...

1 26.12.2017

Jedna z tých slabých Crichtonoviek, stojaca zahanbene po boku Hranice času. Najväčší problém, odhliadnuc od, na mňa absurdne až smiešne pôsobiacej, východzej situácie, bol najmä tzv. "Prométheus efekt" - to jest, že postavy konajú totálne imbecilne a nedochádzajú im úplne zrejmé súvislosti. Po sklamaní, ktoré mi ako fanúšikovi Crichtonových kníh, niekedy na konci 90. rokov privodila jeho Hranica času, čakala táto kniha pomaly 10 rokov kým som našiel odvahu a chuť pustiť sa do nej. A veru s odstupom času neviem, či som pri jeho prvých knihách bol ešte taký nenáročný čitateľ, alebo bol vtedy fakt o toľko lepší spisovateľ.

1 26.12.2017

Môj prvý knižný Auster na ktorého som sa už dlhšie chystal a tešil a skončilo to našťastie mojou spokojnosťou. Miestami veľmi sugestívne, najmä pri opisoch filmov sa mi tie priam premietali pred očami. Zaujímavý a napínavý dramatický príbeh zabalený v jednej z najhnusnejších obálok aká kedy uzrela svetlo sveta.

1 26.12.2017

Príjemné sci-fi, ktoré žiaľ po cca. 60 stranách opustí civilnú časť, ktorá sa mne páčila najviac, a presunie sa viac k centru akcie. Záveru pre mňa chýbal nejaký ten wau efekt, ale čítalo sa to dobre.

1 26.12.2017

Sympatický mierne sci-fi hororík zasadený do zaujímavého a neokukaného prostredia lovcov veľrýb v predminulom storočí. Tak trochu votrelec v mori 19. storočia. Výborná obálka! Fanúšikom hororu odporúčam.

1 26.12.2017

Začalo to dobre. Templesmithovu atmosférickú kresbu môžem vždy a aj scenár sa rozbehol až prekvapujúco fajn. Dokonca príbeh miestami obsahuje aj humor (i keď samozrejme veľmi čierny) . No proste príjemné prekvapenie. Potom sa však dostávame k druhej kapitole, scenár opúšťa postavu psychiatra a miesto neho sa sústredí na nesympatickú bandu nezaujímavých deciek a, aby tých zlých správ nebolo málo, tak sa mení aj výtvarník a ceruzku preberá Salman. Nechápte ma zle, chalan je vcelku dobrý, atmosféra mu ide, niektoré jeho maľby by som si kľudne zavesil aj na stenu a viem si predstaviť, že ak by namaľoval veľké plátno tak inťoši by pred ním v galérii dokázali presedieť hodiny a riešiť, čo tým chcel autor povedať. Avšak keď čítam komiks tak by som aj rád vedieť na čo sa to práve pozerám a nie čumieť na 3 rôznofarebné machule na čiernom pozadí a riešiť čo, kurník, sa to tam práve asi tak deje. Ale aj bez ohľadu na kresbu je scenár po prvej kapitole už nezaujímavý a človek je nakoniec vlastne len tak nejak rád, že to má za sebou. Vydanie samozrejme pekné.

1 26.12.2017

Veľmi ma pobavil záver, kde autorka píše, že "Mám ráda, když jsou strašidelné příběhy opravdu strašidelné!", "...ale horory mi jdou opravdu nejlépe...". No. Labyrint okolo hororu neprešiel ani vo vzdialenosti niekoľkých míl, a ak autorke idú fakt najlepšie horory tak pevne dúfam, že sa nikdy nedostanem do kontaktu s jej inožánrovým literárnym dielom (niežeby som sa chcel po prečítaní tejto knihy s nejakým jej ďalším "hororovým"). Ak by som mal 8 rokov, bola neskorá temná noc, vonku řádila strašná búrka, rodičia by neboli doma, v okolí by v predchádzajúcich dňoch došlo k záhadným a nevyjasneným vraždám a ja som si z nejakého dôvodu práve vtedy uzmyslel čítať Labyrint, tak vtedy možno, ale fakt len možno, by mi po tele prebehla aj slabá, ledva zaznamenateľná vlna zimomriaviek (aj to len pri náhlom údere hromu a simultánnom náraze konárov stromu v záhrade do môjho okna...). Keďže nič z toho neplatí môžem konštatovať len toľko, že Labyrint je zbierka nudných a naivne podaných poviedok, z ktorých niektoré aj majú ako-tak zaujímavý nápad (Paměťové náušnice), ktorý by kvalitný autor vedel vyťažiť aj do dobrej knihy. Žiaľ, Kózuki takým autorom nie je a už tých 30 strán je nad jej literárne schopnosti. Je to prvotina, ktorá pôsobí ako prvý, nesmelý literárny pokus 14 ročného dieťaťa, ktorý by nikdy nemal opustiť bezpečie šuflíka, nieto byť ešte vydaný. Do tohto labyrintu sa proste radšej nevydávajte a zďaleka ho obíďte. Sklamane by ste totiž zistili, že vás čaká len poriadne presvetlená, krátka, rovná ulička bez odbočiek a so stenami ledva do výšky kolien.

1 26.12.2017

Mňa teda rozhodne vystrašilo na smrť, keď som niekde okolo strany 60 pojal presvedčenie, že lepšie to už veľmi pravdepodobne nebude a mňa pritom čaká ešte ďalších 300 strán...
Obdobie po roku 2003, kedy sa temer všetky vydavateľstvá sveta snažili, v zúfalej snahe napodobniť úspech knihy Dana Browna, prísť s nejakým podobným konšpiračným thrillerom, považujem za temné literárne obdobie, ktoré je, podobne ako slovenskú eurodanceovú scénu 90. rokov, lepšie vymazať z kolektívnej pamäte a tváriť sa, že sa to nikdy nestalo. Jeho dôsledky však, žiaľ, sťa hnojovka presakovali (a stále presakujú) do literatúry ešte aj roky po ground zero.
Jedným zo smradľavých a prekliatych reliktov tohto post da vinciovského temnoveku je i táto neuveriteľne nudná, zle napísaná a hlúpa kniha.
Tak sa teda radšej všetci spolu zobuďme, vstaňme, prejdime do kúpeľne, otvorme sprchový kút a zistime, že to celé v skutočnosti bola len nočná mora, dobre?

31.05.2023

Pôvodne som sa do tohto pokračovania podpriemernej prvej časti, práve pre tento dôvod, ani nechcel púšťať. Keďže som ju však už mal kúpenú a prichystanú na stole, poddal som sa. Nemalú rolu v tom zohrala i obálka. Jan Patrik Krásny napol všetky jeho umelecké svaly, aby nakreslil snáď ešte odpornejšiu obálku než pri predchádzajúcej knihe, a také nasadenie treba oceniť!
Neviem, či to bolo mojimi prudko zníženými očakávaniami, no začiatok vo mne dokonca vzbudil iskričku nádeje. Prišlo mi, že Elrod si v medzičase načítala klasikov žánru a úspešne absolvovala aspoň tri kurzy kreatívneho písania, pretože sme poskočili v kvalite jej písania o dobrý level vyššie. Tento dojem však trval len kapitolu - dve a ja som sa opäť ocitol v nezaujímavej podpriemernej detektívke s neschopným hlavným hrdinom, ktorý snáď musí byť prapredkom Pata a Mata z A je to!
Tretiu časť série už nevlastním a nemám ani absolútne žiadnu potrebu ju získať. Myslím, že to je dostatočne výrečné, ak by vám náhodou nestačilo moje hviezdičkové hodnotenie.

19.03.2023

Znelo to ako sľubná a zábavná braková kombinácia: drsná detektívna škola, Chicago 30. rokov, mafiáni, prohibícia, vraždy, hlavný hrdina upír vyšetrujúci vlastnú násilnú smrť... No nesiahnite po tom! Obzvlášť, ak je to navyše celé zabalené v takto hnusnej obálke (autor: Jan Patrik Krásny. Och, tá irónia!).
A skutočne - brak som očakával, brak som dostal. Ibaže tá zábava sa akosi nedostavila. Je to veľmi slabo napísané, hlavný hrdina je hrozne nezaujímavý, ba až otravný a predovšetkým absolútne neschopný (aj Dracula v podaní Leslieho Nielsena v Drakulovinách oproti nemu pôsobí sofistikovane). Vyšetrovanie sa nevzrušujúco potáca cez 200 strán, okorenené klišé v podobe straty pamäte, aby sa do príbehu vniesli aspoň stopové prvky napätia. Finálnym dreveným kolíkom do srdca zábavnosti je potom nadbytočná romantická linka (ak by som nebol vedel, že P. N. Elrod je žena, tu by sa to bolo naplno odhalilo).
V konečnom dôsledku je to tak len hrozná nuda. Ak chcete čítať dobrú detektívku drsnej školy siahnite po čomkoľvek od Hammetta, Chandlera či ich mnohých nasledovníkov. A v prípade, že túžite po dobrom upírom románe stávkou na istotu je dielo Stephenie Meyerovej (nevhodný žart, prepáčte mi ho).

19.03.2023

V skratke: Strata času, ruky preč!

Podrobnejšie: Veľmi naivne napísané. Pôsobí to skôr ako prvotina ešte nevypísaného autora než zhruba dvadsiata kniha už etablovaného spisovateľa. Čítané hneď po Harrisovej Otčine taktiež bije do očí, že tie knihy píše ako podľa mustru – nepravdepodobný hrdina, zaujímavé dejisko, povinná (a rovnako otravná ako nadbytočná) romantická linka, nešťastný a otvorený koniec. To posledné v tomto prípade rozhodlo o tom, že to odo mňa nedostane ani len tie zmierlivé, priemerné tri hviezdičky. Nápad na, zdanlivo, historickú detektívku, z ktorej sa po pár stranách vykľuje postapo detektívka je síce svieži, ale nie dostatočne nosný, ak ho nemôžete podoprieť aj zaujímavým dejom a dobre napísanými postavami. A to sa, žiaľ, Harrisovi, v tomto prípade, nepodarilo. Je to len spotrebné dovolenkové čítanie, no i v tejto kategórii môžete siahnuť po omnoho lepších knihách. A ja vám odporúčam, aby ste tak i spravili.

07.01.2023

Z troch doteraz vydaných beletristických Kováčikových kníh je táto najslabšia, čo však ešte vždy stačí na slovenský románový priemer. Absolútne ma nebavili tie metahrátky s textom, s ktorými som sa v poslednom čase stretol v toľkých slovenských románoch až som nadobudol presvedčenie, že jednou z podmienok dotácie Fondu na podporu umenia je mať v románe časť, kde postava píše, či spomína, román, ktorý ja ako čitateľ práve čítam. Inak by som bol rád aj kritickejší a napísal niečo o tom ako sa Kováčik stále nenaučil písať, nakoľko by som tým zvýšil svoje šance, že ma zveční vo svojom ďalšom románe (ó áno, Juraj, všimol som si to), no bolo by to klamstvo, keďže si jeho štýl písania vcelku užívam. Tentokrát je to však také neškodne priemerné, alebo aby som sa vyjadril presnejšie a odbornejšie – „meh“, že to najkritickejšie, čo môžem napísať je, že je to vcelku zbytočná kniha.

21.05.2022

Síce zopár strán trvalo kým som sa začítal, no až k tomu došlo bola to hladká jazda až na poslednú stránku. Zábavné, vtipné, ironické a inteligentné. Mám len jedinú výčitku – že to nebolo dlhšie, lebo od toho ukecaného, sarkastického (a popravde občas i otravného) starého pána sa mi nechcelo odísť a s radosťou by som si bol prečítal ešte zopár desiatok strán jeho dobrodružstiev (a viac či menej otvorených urážok jeho poslucháča).

21.05.2022