Koňadra komentáře u knih

Ako vlastník jazvečíka, vlastne jazvečíčky, ctenej fräulein Nastassie von Kotzowski (pravým meno Nasťa z Kočoviec), som sa pobavil. Autor nepochybne zažil mnoho stresujúcich životných zvratov a oči spúchajúcich momentov, aké môžu zažiť len ľudia, ktorí sa podujali krotiť tieto smrtonosné šelmy.

2 19.12.2016

Hm, hm, hm. Veľmi pútavé, uveriteľný - neuveriteľný príbeh vo forme denníka - reportáže. Rád by som napísal, že GGM tomu dal nejaký (taký alebo iný) neočakávaný rozmer, ale nemôžem, nebol tam. Ale určite veľmi zaujímavá knižka.

18.12.2016

Teraz budem trošku mudrovať. No čo už. Otcovia a deti sú pre mňa najlepším dôkazom, že klasická ruská literatúra nemusí byť (a v drvivej väčšine prípadov ani nie je) náročná na čitateľa. Je čítavá, vie zaujať, preniesť vás do sveta svojho autora. Vie mať v sebe kus jemného humoru, ukrývaných vášní, intímnej tragiky i "baldachýnovej" poetiky.

7 18.12.2016

Popularite autora vskutku nerozumiem. Prečítal som si Doživotí, nahnevalo ma, toto už nevyvolalo ani emóciu hnevu. Máte pre širokú verejnosť nepochybne zaujímavú tému, ste schopný vybaviť s väzenskou službou možnosť rozhovorov a dokonca ukecáte samotných zlořádov, aby si s vami pokecali. Čiže ste šikovný a presvedčivý. A potom, keď už páchate samotný (toľko pripravovaný) rozhovor ... tak ho urobíte na úrovni začínajúceho redaktora školského časopisu na strednom odbornom učilišti ošetrovateľov hospodárskych zvierat. Nerozumiem tomu. Je to strašná škoda.

5 18.12.2016

Najzaujímavejšie na tejto knihe je, že je celkom kompaktná, dokonca s istou výpovednou hodnotou, napriek neprofesionálnemu, bulvarizujúcemu až diletantskému uchopeniu veci autorom. "Diletnant" je asi najtrefnejšie slovíčko. Keď som ju čítal, mnohokrát som mal nutkavú potrebu utrieskať autora prvorepublikovým vydaním Vojny a mieru, v určitých momentoch dokonca Atlasom historických máp. Samozrejme som od svojho zámeru ihneď upustil. Sčasti z dôvodu môjho bytostného pacifizmu, sčasti z ešte bytostnejšej lenivosti, ale najmä preto, že steny niektorých povestných väzníc poznám zvnútra a nechcel by som tam skončiť ako frekventant. Autor sa pohyboval vo vodách, v ktorých sa pohybujem profesne už nezanedbateľný čas. Je prirodzené, že témou a prostredím laika musí zaujať, nech to uchopí akokoľvek blbo. Ale, ľudkovia, uvedomme si, koľko by s tej témy mohol vytrieskať dobrý publicista. To by nejedno zločincovo oko zaplakalo.

9 08.12.2016

Viem, že som to bohovsky rýchlo prečítal na pláži v lete. Ukradol som to mojej pani, hlivejúc v tieni límb, kým sa ona doopeká. Ale nemám ani tucha, o čo tam išlo. Nepamätám si absolútne, absolútne nič. Dal som dotaz, ale ani moja pani si nepamätá. Hm. Ergo - za mňa - dobrá kúpa na dovolenkové čítanie. Každý rok máte k moru ako novú.

3 27.11.2016

Ak zoberiem autorovu cestu, odvahu a optimizmus, klobúk dolu. Ak to beriem ako knižku, bolo to vtipné, ľahké a nenáročné čítanie. Trošku štylizované, občas (hoci umne zakrývané) kvapôčku sebastrené a trošku až ... príliš ľahké. No .. a v určitom momente akoby autor začal strácať dych a chlpil sa. Určite neurazí, dá sa pri tom príjemne oddýchnuť, na strane druhej je to kvalitou porovnateľné s viacerými cestovateľskými blogermi.

2 26.11.2016

Úžasné, Kapuściński opäť fascinuje svojou znalosťou, ochotou chápať inakosť a byť i trošku vľúdny, či skôr veľkorysý. Afrika v druhej polovici 20. storočia pod drobnohľadom skvelého pozorovateľa a glosátora. So svojimi zvukmi, farbami a vôňami. So svojim intenzívnym svetlom i nepochopiteľnou absurdnosťou.Nobelovku za publicistiku. Klobúk dolu.

3 25.11.2016

Úplne super čítanie. Mnoho nového, zopár zažitých predstáv zrútených. Veľmi dobré.

1 25.11.2016

To bola veľmi pekná, uveriteľná knižka. Trošku som sa ostýchal, neskôr som bol zahanbený hlavnou hrdinkou. Opäť som si uvedomil, že k ľudskej prirodzenosti patrí sebaľútosť, a aby ste sa jej zbavili, potrebujete pokopnúť, presvedčiť sa, že niet ničoho, prečo by ste mali právo sa oplakávať. Hlavná hrdinka nie je plnokrvník, ale malý statočný ťažný koník ... a zapriahli toho za ňu požehnane.

8 25.11.2016

Nebudem hviezdičkovať, nebolo by to fér. Nedočítal som. Na môj konzervatívny vkus samoúčelne surové, nechutné, až hnusné. Ak by som to, čo som dokázal prečítať, očistil ôs extrémne nepríjemných detailov, to čo by zostalo, mi príde banálne.

O ruskej prítomnosti a agresii v Afganistane som čítal mnoho. Kým som si neprečítal Zinkových chlapcov, nevedel som o tom nič. Opäť som mal pri Svetlane Alexijevič taký zvláštny pocit podlampovej intimity - keď ju čítam, mám pocit, že to písala len pre mňa, rozumejúc a dôverujúc mi. Že mi môže povedať všetko, že tak výsostne dôverné veci sú a zostanú len medzi nami. Vynikajúce. Ďakujem.

10 25.11.2016

Pche. Všetko je vec očakávaní. Ja som od Katyně nečakal mnoho. Vlastne nič. Len bola k dispozícii, poruke. Ale ako som sa ja vynikajúco zabavil, to zatiaľ nedokážem uveriť ani sám sebe. Vtipné, v čase vzniku určite i trošku inovatívne. Atmoška zafarbená do červenošeda, tak akurát absurdné drobnosti. Občas som ľutoval, že som sa nedal na vedy popravné.

3 25.11.2016

Milý, v podstate ľahký historický román. Mne osobne sa páčil najmä kompromis medzi moderným jazykom a jazykom, ktorý by sa dal predpokladať v pamätiach písaných Karlom IV. Veľmi príjemné čítanie, pre plné vychutnanie síce predpokladajúce určitú znalosť histórie, ale i pre horšie vedomostne vybavených dostatočne zaujímavé. Pekná kniha a určite ľahšie čitateľná, ako Vita Caroli :o))).

1 02.11.2016

Annu asi v detstve čítalo každé dievča, ktoré čítať vedelo. Niektoré možno Anna priviedla k čítaniu. Ale ja som (aspoň tomu všetko napovedá), bol pred mnohými rokmi chlapec. Napriek tomu som Annu kedysi čítal mnohokrát. Poznal som mnohé state, niektoré asi aj naspäť, vedel som ktoré časti príbehov radšej preskočiť a ktoré čítať extra pomaly, aby som si ich vychutnal. Čarovná knižka, roztomilá, ktorú mám v spomienkach spojenú s akýmsi pokojom a detstvom všeobecne.

2 23.10.2016

Neuveriteľné. Nejako som nebol schopný tomu uveriť. Ak to bol skutočný príbeh, tak skutočne podofarbičkovávaný. Nevadí. Vlastne vadí, ale vešať sa kvôli tomu nebudem. Napokon, ak som to bral ako zaujímavo geograficky a historicky osadenú dobrodružku, čítalo sa to dobre a autor mal solídnu znalosť prostredia a súvislostí, kam osadil svoj príbeh.

5 23.10.2016

Totoka som počúval skupinovo ako audioknihu. V aute. Na môj vkus celkom nedomyslené a občas nelogické. Najmä ma neustále zmáral pocit, že autorka nemá ani vzdialenú predstavu o práci advokátky a polície všeobecne. Samozrejme, dobrá detektívka musí mať niektorú z postáv šialenca, psychouša, alebo aspoň nejakého labiláka, ale preboha ... nemôžu však byť mentálne postihnuté, či psychicky narušené všetky postavy :o))). Ale načítané Simonou Postlerovou vynikajúco, preto pridávam o hviezdičku viac.

7 23.10.2016

Panebože, Kapuścińsky ... prepáčte ... pán Kapuścińsky, sa skutočne vedel pozerať okolo seba a rozmýšľať o tom čo vidí. A keď mal dorozmýšľané, písal. Písal strhujúco, jednak poctivo vo vzťahu k tomu čo mal videné a porozmýšľané, ale i s poetikou, ktorá publicistike spravidla nie je vlastná. Proste vás ochotne vzal so sebou na jeho cesty a ponúkol vám na tie cesty založiť si nos svoje okuliare. Minimálne pri rozhliadaní sa po Gruzínsku a Arménsku majú moje okuliare vložené veľmi podobné sklíčka. Vynikajúce.

Noooooo ... U mňa úplne zlá motivácia nákupu a ponákupné rozčarovanie. Nekupoval som ako detektívku zasadenú do špecifického prostredia, ale knihu zo stalinského ZSSR. A to bolo zle. Neviem, kde sebe beriem tú drzosť a sebavedomie, ale som presvedčený, že hrdinovia knihy, keby boli skutočne Rusi, konajú inak, hovoria inak, myslia inak. A na dobrú detektívku trošku nedotiahnuté.

5 18.10.2016

Na literatúru faktu, veľmi sviežo a so zmyslom pre pointu napísaná kniha. Ako hovorí podnadpis, nejde o komplexný životopis bossa medellínskeho drogového kartelu, ale o podrobný popis vojny kolumbijských štátnych zložiek s jeho "armádou". Táto vojna a hon na Escobara sa uskutočnil za tichého, ale podstatného zasahovania rôznych zložiek administratívy USA. Autor polemizuje nad mierou ich inherencie a sám priznáva, že realitu sa asi ťažko niekto niekedy dozvie. V každom prípade prekvapujúco pútavé a zručne napísané, hoci neveselé čítanie, keď si akokoľvek hundrajúci našinec uvedomí, že korupcia môže mať neuveriteľne gigantické rozmery, o ktorých v našich zemepisných šírkach zaplaťpánboh len čítame.

2 13.10.2016