Fantasysvet komentáře u knih

Projekt poľskej ilustrátorky Emilie Dziubakovej tak trošku pripomína detské encyklopédie Pavly Hanáčkovej. V ich duchu sa nesie celé rozprávanie, ale aj edukačný podtón, rozdiel môžeme nájsť v menej praktickom prepojení beletristickej časti s časťou faktografickou. Emilia Dziubaková chcela rôzne zvieracie či rastlinné kuriozity okrášliť netradičným sprievodcom. Jej kocúra Homéra si zamilujete. Pripomienky aj štýl interpretovania rôznych Homérových prečo? prekypuje jemný detským humorom, ale vytráca sa v momente, keď dochádza k vysvetleniu istého živočíšneho javu. A pri tomto konkrétnom vysvetlení sa vám jednoducho oba štýly pobijú a vy máte na každej strane pocit, že jednému alebo druhému rozprávaniu niečo chýba.

Toto menej praktické spracovanie textu ale zachráni malé prekvapenie na konci knihy. Kvíz o priateľstve pobaví aj dospelého čitateľa a deti odmení zaujímavými výsledkami. Poniektorých čitateľov motivuje k tomu, aby po podobnom knižnom fonde siahli aj v budúcnosti, pretože oplýva dobrodružnými cestami bohatými o skvelé informácie. A učiť sa, sa dá, nakoniec, aj takouto hravou formou.

3 29.07.2019

Detská kniha Medzi nebom a morom je útla. Nie je bohatá na text, ale aj ten, keď už raz sprevádza samotný výjav zachytený celostránkovou ilustráciou, je natoľko úderný, že viac ho nie je ani treba. Rozpovie vám toľko, koľko môže a vlastne aj má, ten zvyšok dopovie už samotná ilustrácia. Ilustrácia veľká, mohutná, farbistá, nasiaknutá emóciami, pre ktoré sa len ťažko hľadajú slová, a tak sa v nej čitateľ pomaly stráca cez vlastné vizuálne prežívanie. Nachádza a objavuje v sebe ukryté reminiscencie na vlastné detstvo. Necháva svoju fantáziu voľne plachtiť po mori podobne, ako to urobil Finn, keď sa jeho loď rozhodla nájsť miesto, kde sa more spája s nebom.

Bratia Fanovci vytvorili knihu, ktorá sa inak ako za unikát označiť ani nedá. Najmenším čitateľom otvorí svet, do ktorého sa možno báli vstúpiť, alebo doň vstúpili trochu bojazlivo, pretože sa museli vyrovnať so stratou blízkeho človeka. Dospelým milovníkom kníh, a to je jedno, či sú všedné, staré, klasické, alebo sa snažia popierať všetky známe formy a rozprávačské postupy, umožní návrat do vlastnej minulosti. A knižným gurmánom neopakovateľným spôsobom ukáže, aké nádherné vedia byť naše sny aj vtedy, keď si po nás Peter Pan už viackrát nepríde.

3 24.07.2019

Temný karneval sa skladá z 25 poviedok, ktoré majú odlišnú dĺžku, boli uverejnené (alebo sa o to aspoň Bradbury snažil) v rôznych periodikách, následne zozbierané a vydané knižne v roku 1947. Každá jedna z nich je hrôzostrašná, venuje sa všedným dňom ľudí s nevšednými problémami a je opatrená krátkym autorovým predhovorom o tom, ako vlastne krátka próza, ktorú sa chystáte čítať, vznikla a hlavne prečo. Týmto sympatickým vysvetlením Bradbury ukazuje správny smer, ktorý potrebujete k tomu, aby ste dokázali s ponúkaným materiálom pracovať inak, ako ste pôvodne zamýšľali. Prináša novú perspektívu nahliadania na spracovaný „tuctový“ motív, ako aj menej stereotypnú schému interpretácie. Týchto 25 poviedok sa naozaj môže popýšiť pestrým svetom, prostredím, postavami, zápletkami, gradáciami aj umeleckými postupmi, ktoré si autor pri písaní vybral. Ponúka vám vlastne stručný prehľad Bradburyho spisovateľského dozrievania v ešte stále „málo populárnom“ žánri.

3 30.10.2018

Čo vlastne robí túto mangu dobrou a jedinečnou? Určite je to výborné grafické podanie Ješuovho života. Kniha je rozdelená na tri celky a dokopy má dvadsaťtri menších kapitol zobrazujúcich rôzne situácie, v ktorých sa Ješua ocitol, a to všetko na seba krásne nadväzuje a vytvára tak kompaktný príbeh. Z ukážok ste si mohli všimnúť aj to, že manga je výlučne farebná. A to sa tak často nevidí. Vďaka tejto farebnosti zaujme určite širšie publikum, a to nielen fanúšikov komiksu, ale predovšetkým deti. Manga je výborný spôsob ako nenútene podať informácie aj tohto typu. Takže, ak vás nebaví čítanie evanjelií, toto je ideálna cesta, ako sa životom Ježiša vlastne prelúskať. Na každej strane sú vypísané žalmy, z ktorých sa čerpalo, takže sa čitateľ môže vždy obrátiť na určitú časť evanjelií, ak ho niečo zaujme, a prečítať si toho viac.

Dielo je určite ideálne aj pre komiksových začiatočníkov. Manga sa číta klasickým európskym spôsobom, teda zľava doprava, ako sme na to zvyknutí. Panikáriť teda nemusíte! Komické scénky pomáhajú odľahčiť už tak dramatický príbeh, pretože predsa len aj Ješuov život nebol len plný vážnych vecí. Vďaka tomu sa každý určite aj zasmeje a príbeh tak dostane nový rozmer. Navyše, občasná komickosť, ktorá je umne prepojená s vizuálnou stránkou textu, vám pomôže rýchlejšie si zapamätať isté dôležité state z príbehu. Jeho obsah si preto viete neskôr vybaviť rýchlo a bez väčších problémov. Samotný štýl má niečo do seba, veď japonský Ježiš sa nevidí tak často.

3 03.08.2018

Knihe naozaj nemám čo vytknúť. Je nádherne spracovaná a je naozaj pravda, že je pre všetkých, začiatočníkov v RPG i pravidelných hráčov, znalých aj neznalých v komiksoch Myšej hliadky, dospelých i deti. Ja som si komiksy prečítala predovšetkým ako rozprávač, pretože som chcela byť v univerze zbehlá, moji hráči ale ani jeden komiks nečítali. To ale vôbec nebránilo tomu, aby kúzlu malých chlpáčov prepadli.

P.S.: Kniha myslí naozaj aj na tých úplných začiatočníkov. Rady typu: „Určite si dni kedy budete hrávať v pravidelných intervaloch,“ alebo „Najedzte sa pred hrou, aby ste neboli hladní.“ znejú možno triviálne, ale koľko z nás pri hraní ostalo hladných, lebo sa zabudlo najesť, alebo si myslelo, že hladnými nebudeme :D Sú to rady jednoduché, ale jednoznačne stojí za to ich poslúchnuť.

3 03.08.2018

Už pri prvej knihe som vedela, že Peter Jelínek píše presne štýlom, ktorý akoby bol šitý mne na mieru. Svižné, dostatočne detailné ale nijak prikrášľované prehnane kvetnatým jazykom. Autor si vzal k srdcu aj kritiku z predošlých recenzií a upravil tých pár malých múch, za čo má naozaj veľkú pochvalu. Kým predošlý Norrov príbeh nebol chronologický, čo sa ukázalo ako dvojsečná zbraň, Alternauti sú plnohodnotným románovým dielom. Kapitol tu je o polovicu menej ale nezúfajte, príbehu to vôbec neubralo a navyše tu je aj bonusová poviedka! V tej sa vrátime späť k obľúbenej postave exotickej povahy, až z ďalekej Číny! Tak čo, viete kto to je?

Kvalitatívne sa dielo posunulo po všetkých stránkach. O niečo lepšie sú určite aj ilustrácie, ktorých kvalita šla určite o trošku hore a obálke nemám čo vytknúť. Už prvá knižka priťahovala oči každého, kto sa mihol okolo mojich poličiek s knihami, ale tá druhá... na tu nepočujem nič iné ako: „Bože, toto musím čítať!“ od viacerých ľudí už hádzajúcich prosebné pohľady na mňa, pretože patrím k tým šťastlivcom, ktorí majú kópie Alternautov rovno dve (alebo keď rarášok na pošte vymýšľa :D). Kaziť predaje ako požičovňa kníh nechcem.

3 01.07.2018

Po prehryzení sa cez predlhý úvod ale začne tá pravá nefalšovaná akcia s jedným dejovým zvratom za druhým. Dočkáme sa aj viac nadprirodzena ako predtým. Druidi, bohovia, draky možno boli súčasťou série, žeby tvorili až takú veľkú časť príbehu ale tvrdiť nebudem. Mnohokrát sa súboje sústreďovali na medziľudský konflikt, čo je očakávané, pretože kto by predsa vítal Vikingov s otvorenou náručou? Tentokrát ale drakary na vode nečakajte, miesto toho si nabrúste meče a sekery, vydáme sa do lesa.

Sklamaním pre mňa bola nedostatočne vyobrazená časť Leifovho syna. Síce je postavou na obálke, príliš veľkú rolu v príbehu nemá. Prakticky sa zjaví v knihe samotnej dosť neskoro, následne sa jeho časť odohráva mimo knihy a objaví sa potom zase náhodne ku koncu. Vzhľadom na to, že Štěňata vlků sú samostatnou knihou a nie bonusovou poviedkou v tretej knihe, je škoda, že Jaroslav Mostecký nerozšíril Leifsonov príbeh do riadnych detailov trebárs s kapitolou navyše. Kto teda očakával príbeh plný pomsty s Leifsonom na čele sa nedočká. ALE, veľké ale je, že sa chystá ešte jedna novela z prostredia Vikingov. Vraj ešte nie je ani kompletne napísaná a ktovie čím nás autor prekvapí.

3 05.05.2018

Karolina Francová žije v Liberci, a ačkoli město samo nehraje v příběhu tak velkou roli, jak jsem očekával, myslím, že zasazení děje do podještědí a Jizerských hor bylo dobrým nápadem. Vlastně celé pojetí magie je originální a zasazení příběhu do českých reálií dodává celé věci na autentičnosti. Postavy rozhodně nejsou černobílé a každá je něčím originální. Díky flashbackům je více méně vysvětleno vše, co dovedlo hrdiny příběhu tam, kde je čtenář zastihl poprvé a těch tři sta stran díky dějovým zvratům uteče jako voda. Navíc je příběh rozehrán tak, že se člověk prostě nemůže dočkat druhého dílu. Kdo však čeká epické bitvy, šermířské souboje či dračí letecké bitvy bude zklamán.

Purpurová věž nabízí komorní příběh, který staví především na vztazích a interakci několika málo postav v zajímavém a atraktivním prostředí. Jako první díl trilogie to rozhodně není málo a já jsem opravdu zvědav jakým směrem se Karolina Francová a její hrdinové vydají dál.

3 07.01.2018

Norr sa čítal veľmi dobre, oči mi hltali písmenká a človek sa ani nenazdal a bolo po čítaní. Veľmi ma prekvapila autorova široká slovná zásoba, ktorá sa spolu s predstavivosťou a znalosťami odrazila aj na výborne vykreslených súbojoch, hlavne v poviedke Terence Norr a Dračia žena. Mojím osobným veľkým plusom je miestami parodická atmosféra vytvorená aj vďaka známym postavám z britskej literatúry 19. storočia. Už spomenutý Van Helsing, ale aj Sherlock Holmes či Dorian Grey, dokonca aj sám Rasputin vám vyčaruje úsmev na tvári. A tou najlepšou správou pre ľudí, ktorí poviedky neobľubujú, je to, že tieto poviedky nie sú len z kontextu vytrhnuté krátke príbehy, ale zapadajú do jedného väčšieho celku, takže sa nikto nemusí báť väčšej absencie deja, akcie, postáv, rôznych zápletiek, stagnujúceho prostredia alebo vyšetrovania.

Mínusy sú dva, jeden väčší a druhý taký kozmetický, a tým je, samozrejme, dĺžka. Kniha má síce 200 strán, ale zhltnete ich príliš rýchlo. Dobrou správou je, že sa chystá pokračovanie. Pošuškáva sa, že je takmer na spadnutie. My budeme zatiaľ dúfať, že jedného dňa sa Norr s Cate dočkajú aj plnohodnotného románu. Druhým, už väčším mínusom je poradie poviedok. To trošku mätie, človek si neuvedomí hneď, že číta niečo, čo sa odohralo ešte pred predošlou poviedkou viac v minulosti. Chvíľu trvá, kým sa čitateľ zorientuje, zblíži s postavami a porozumie univerzu, ktorý Peter Jelínek vytvoril. Keďže je kniha vystavaná dobre, na tento nedostatok si zvyknete a časom vám nebude prekážať.

3 26.06.2017

Príbeh o Warrenovi Trinástom a Vševidiacom oku predstavuje klasickú autorskú rozprávku pre deti a mládež, ktorá, ako to už býva zvykom, pojala isté atribúty moderne. Hlavná dejová línia predkladá čitateľom jednoduchý príbeh o osude mladého chlapca, siroty, ktorý sa snaží udržať rodinné dedičstvo pri živote, a to aj napriek nepriazne, ktorá ho od smrti otca postihla. Fantastický dej, plný zvratov, známych rozprávkových motívov a detského optimizmu, sa rozvíja postupne. Úzko je však prepojený s vedľajšími postavami, nemennými rozprávkovými archetypmi, ktoré do príbehu vchádzajú s konkrétnym posolstvom. Ich prítomnosť vnáša do rozprávania novú estetickú funkciu aj malé tajomstvo. Ako pátranie po záhadnom artefakte, okolo ktorého sa začne časom príbeh Warrena Trinásteho sústreďovať, napreduje, odhaľujú sa nielen tajomstvá Warrenovej rodiny, ale aj jeho nových priateľov či stálych obyvateľov hotela, ktorý akoby z oka vypadol klasickým gotickým sídlam z čias viktoriánskej éry.

Oproti iným rozprávkovým knihám vyniká Warren Trinásty nápadným spracovaním známej témy a ešte niečím, čo sa v knižnom svete objaví len málokedy. Warren Trinásty nie je obyčajnou rozprávkou knihou. Warren Trinásty je grafickou novelou, ktorá v decembri minulého roka rozbila známu štruktúru klasického komiksového média.

3 03.01.2017

Myší hlídka: Zima 1152 prekročila svoj vlastný tieň. Farebné celostránkové ilustrácie zvýrazňujú jemnú kontúru skutočného sveta, ktorý však Petersen zručne prekryl vymyslenými historkami o myšiach. Poeticky stvárnené vnútorné boje hlavných hrdinov, ich konflikty, sklamania zo zrady, ako aj snaha ochrániť obyvateľov Opevnenej Hôrky od prichádzajúcich útrap, sa časom menia na praktický dekoratívny katalyzátor. Detskému čitateľovi predostrú príbeh o odvahe, priateľstve a veľkých skutkoch, ktoré vzišli z malých činov. Dospelému čitateľovi vyrozprávajú na prvý pohľad úplne obyčajnú príhodu podnikavého ducha, ktorý sa v honbe za osobitným prospechom neštíť intríg, podvodu alebo násilia. Čitateľovi vo všeobecnosti sprostredkujú unikátny zážitok, ktorý sa nenesie na tuctovej vlne superhrdinov či nezapadá prachom súčasného mainstreamu.

Myší hlídka: Zima 1152 nevonia brožovaným dizajnom. Je elegantná, nápaditá, kvalitne vyhotovená, a teda vhodná aj pre zberateľov komiksov či bibliofilov. Čo je však najdôležitejšie, s radosťou sa k nej kedykoľvek vrátite!

3 09.12.2016

Román o smrti má jednoduchý dej a každá jeho časť je svedomito nalinkovaná. Napriek tomu, že celý text sa delí na kapitoly, z ktorých niektoré prerušia rozprávanie a pristavia sa pri významne krkavca v priebehu časov a v slovesnom umení, aby tak vyzdvihli autorkin odkaz ukrytý priamo v texte, neoplývajú tieto kapitoly žiadnymi zbytočnými retardačnými prvkami. Príbeh sa odvíja vlastným nevtieravým tempom. Vzbudzuje vo vás túžbu stále čítať, a to aj napriek tomu, že sa niekedy mení na malú dobovú kroniku hospodárstva vo viktoriánskom Anglicku.

Detailne podáva správu o fungovaní miestnej fabriky, ktorá sa snaží prežiť na trhu a vzdorovať konkurencii, ako aj o prvom obchodom dome so smútočným tovarom, ktorý na sklonku 19. storočia priniesol éru „kráľovských“ pohrebov. Odhaľuje kúsok z histórie v duchu anglických klasikov i velikánov romantickej literatúry, akými sú napríklad Charlotte Bronttëová či Johann Wolfgang Goethe. Radostne vás prenáša v čase a neľútostne konfrontuje s odvrátenou tvárou spoločnosti predminulého storočia, ktorú majestátne vo svojich dielach dokázal zhmotniť Ford Madox Ford.

V duchu gotických románov, ešte pred tým, ako ľudí začal strašiť Edgar Allan Poe, rozohráva autorka pátranie po zmyslu života mladého chlapca, ktorý v jedno dopoludnie prakom zabije havrana. Je to práve smrť, ktorá tvorí jeden z dominantných prvkov rozprávania i výstavby príbehu. Smrť všetko otvára, posúva ďalej i stupňuje napätie. A je to opäť ona, čo všetko uzatvára, dáva akúsi pomyslenú bodku za životom jedného človeka z mnohých. Číha na vás zo všadiaľ, zhmotňuje sa vo vašich nočných morách, plní vám želania, no narozdiel od Joa Blacka ostáva triezva, nepodlieha emóciám, nestáva sa ľudskou, uvedomuje si, že je potrebná a že sa na ňu nikdy nezabudne. Sprevádza vás od narodenia a niekedy vám z čírej zvedavosti robí spoločnosť. Možno s vami uzavrie podobnú dohodu, akú uzavrela i s pánom Bellmanom.

Diana Setterfieldová píše o tom, čo poznáme. A píše o tom s ľahkosťou. Možno jej štýl písania nesadne každému, ale aj toto riziko v sebe nesie povolanie spisovateľa. Ak pre vás mysteriózne romány s príjemným historickým nádychom predstavujú lákavý spôsob oddychu, čo najrýchlejšie by ste mali spoznať pána Bellmana i pána Blacka. Pán Black sa možno bude spočiatku ošívať, časom však prekoná plachosť a rád vás poctí svojou návštevou. Aj keby bola jeho posledná, rozhodne bude stáť za to!

3 29.09.2016

Poviedky a básne v tejto komiksovej knihe sú zoradené vzostupne a čitateľ sa musí s úvodom trocha popasovať, lebo všetky tie nevýrazné jednohubky sa čoskoro premenia na dlhotrvajúci hlavný chod rozmanitých podôb strachu.

Tomu, aby Poove a Corbenove príbehy držali po kope o niečo viac, dozaista poslúžila rozprávačka Mag. Spočiatku určite nejeden fanúšik Edgara Allana Poa krútil hlavou nad touto chatrnou jednookou starenou, no napokon si na ňu rýchlo zvykol. Čarodejnica Mag totiž rúca štvrtú stenu, trúsiac vhodné ironické poznámky a postrehy a to nielen vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné. Stretnete sa s ňou nielen v úvodoch a záveroch, ale občas sa sama zamieša priamo do deja. Popravde - bez starej polonahej jednoočky Mag by to nebolo ono.

Takže...

...po opätovnom prečítaní (na druhýkrát to išlo skoro ako jedna báseň), žiaľ, konštatujem, že Corbenov RAGEMOORE (Comics Centrum 2013), na ktorom spolupracoval so scenáristom Janom Strnadom, sa mi predsa len páčil o niečo viac. Nielenže absencia farieb pridala Lovecraftovsky ladenému dielu na atmosfére, ale objavilo sa v ňom aj o čosi viac dynamickejších motívov. DUCHOVÉ MŔTVYCH sú predsa len príbehmi o ironickej láske, smrti a o svete na pomedzí života a smrti. RAGEMOORE zároveň pozostáva z jedného dlhšieho uceleného príbehu a tie zrejme idú autorovi o čosi lepšie. Z emočného a strach budiaceho hľadiska síce Corbenove kraťasy netrpia, no v niektorých prípadoch komiksy vyšumia do prázdna práve vďaka svojej podobnosti a počtu strán. Na úkor strán sa totiž dej mnohokrát zrýchli na úroveň, kedy pocity, ktoré by ešte dielo mohlo vyvolať, nedosiahnu požadovaný a hlavne dlhodobý účinok.

Ak poviedky a básne Edgara Allana Poea nepoznáte, s najväčšou pravdepodobnosťou po nich siahnete, len čo dočítate DUCHOV MŔTVYCH, a to je presne ten správny efekt (tzv. účinný), z ktorého by si mali brať príklad všetky podobné komiksové adaptácie. Nebyť stretu s predchádzajúcou Corbenovou knihou, udelil by som knihe DUCHOVÉ MRTVÝCH viacej ako 75 %. Lenže RAGEMOORE je dôkazom toho, že keď chce, dokáže dať Corben čokoľvek aj na 100 %. Ďalším dôkazom je aj to, že kým k Lovecraftovsky ladenému dielu sa dokážem vracať stále dokola, pri recyklácii Edgarovských komiksov pár kraťasov zrejme vynechám.

Najlepšie aj tak vždy urobí ten, čo si o titule DUCHOVÉ MRTVÝCH utvorí svoj vlastný názor. Ak vás okúzli aspoň z polovice tak ako mňa, nezabudnite si do nákupného košíka prihodiť i mnou ospevovaný RAGEMOORE. Neberte to na ľahkú váhu – je to povinnosť!!!

3 26.09.2016

Rick Riordan, J. K. Rowlingová, John Flanagan, Michael Ende, J. M. Barrie, ale aj Cressida Cowellová a mnohí ďalší autori pre deti a mládež ukryli vo svojich dielach unikátne posolstvá. Boli rozmanité a predsa mali niečo spoločné. Ich hlavné postavy boli iné. Nezapadali do vzorca, ťažšie sa včleňovali do kolektívu, niesli na pleciach tiaž celého sveta. Okúsili trpkosť straty, priskoro prišli o detstvo, museli dospieť, aby prežili. Nepochádzali z úplnej rodiny, niekedy nemali žiadnu rodinu, alebo, podobne ako Serafína, hľadali kúsok zo seba, ktorý sa stratil v okamihu, keď prišli na svet. Zatiaľ čo o iných hrdinov sa starali ich mamy alebo vzdialení príbuzní, v prípade Cowellovej Štikúta a Beattyho Serafíny sú to práve otcovia. Veľkí, trošku nemotorní, zanietení pre svoju prácu a so svojským ochranárskym komplexom, ktorý ukrýva to najväčšie a najmilujúcejšie srdce na svete. Bez nich by príbehy o záchrane detí či sveta vo všeobecnosti neboli také lákavé a knihy také živé. Bez nich by sme my, dospelí, nemali nad čím roniť slzy a vy, deti, by ste zase chceli rýchlo dospieť.

Robert Beatty vonkoncom nie je zlou voľbou. A neuškodí vám, ak jeho knihami skrášlite poličku vo svojej knižnici, pretože jeho tvorba v sebe mieša všetko, čo máme radi. Fikciu, horor, detektívku, mágiu, odvážnu hlavnú hrdinku, verného kamaráta, nezbedného psa, honosné staré sídlo, ktoré naozaj existuje, a otca, čo sám oddane vychováva svoju dcéru.

3 01.08.2016

Byť je Sojčák poměrně útlá kniha čítající pouhých 128 stran, může se chlubit už tím, že se dostal do nejužší nominace Eisnerovy ceny za rok 2015. Příběh je zde sice jednodušší, ale na daném rozsahu dostačující, a ač může některým čtenářům vadit různorodá interpretace některých načatých témat či nejednoznačností, základní linka je poměrně přehledně daná a jasná. Pro finální efekt však nejde ani tak o příběh samotný, ale spíše o temné vyznění a propracovanost psychologické stránky. Psychologický aspekt komiksu je jeho největší předností. Cílovou skupinou ani přes líbivé postavičky pochopitelně nejsou děti, ale dospělí a dospívající čtenáři. Sojčák je takovou melancholickou hororovou miniaturou, komorním lehce psychologickým dramatem, u něhož máte opravdu chvílemi pocit, že jste ve vzdálené ozvěně pocítili Kafku nebo díla od Philipa K. Dicka. Jak si vyložíte závěr a souvislosti, pak ponechávají autoři jen na vás. Možností jak knihu číst je hned několik, můžete se ji pokoušet šťouravě rozebírat a vymýšlet alternativy nebo si říct, že autorům se nechtělo promýšlet epický příběh s poselstvím, a tak načrtli jen neurčitý mustr, anebo se prostě nechat pohltit, knihu si užít a po dočtení zírat do zdi.

3 01.08.2016

Jmenuje se Peter Grant a ještě nedávno byl obyčejným četnickým zelenáčem v řadách londýnské Metropolitní policie. Jedné noci se však při vyšetřování vraždy zapletl s duchem, a díky tomu si ho všiml vrchní inspektor Nightingale - poslední čaroděj Anglie. A teď stojí jako člen dvoučlenné speciální policejní jednotky v márnici nad tělem zavražděného jazzmana a snaží se z jeho mrtvého těla získat záznam melodie. Tedy důležitou stopu ve vyšetřování jeho vraždy. To fakt umí. A nejen to. A tak ví, že v Soho řádí vrah, který má nadpřirozené schopnosti a jedině on je schopen ho zastavit.

Měsíc nad Soho sice přímo navazuje na předchozí Řeky Londýna, ale je v mnohém jiný a díky Mámě Temži lepší. Stejně jako v Řekách nás celým příběhem provází policejní konstábl Peter Grant, rodilý Londýňan, čarodějnický elév a syn kdysi opravdu dobrého jazzového muzikanta. A o jazz tu jde především. Protože „Hudba, stejně jako zločin, nikdy nespí.“

Zdá se, jako by se Ben Aaronovitch poučil z předchozích chyb a ubral hodně ze zdlouhavých exkurzí do historie metropole nad Temží. Navíc jsou zmíněné exkurze prodchnuty ironickými a suchými komentáři pana Granta. Právě humor a úcta k jazzu jsou největší devizou knihy. Autor pochopil, že v tom je jeho síla, a já si vlastně až při čtení této knihy uvědomil, že Peteru Grantovi ich forma perfektně sedne. K detektivní zápletce snad jen několik poznámek: moc se mi líbilo zasazení příběhu do známé čtvrti Soho a celá ta záležitost s úmrtími jazzových hudebníků mi přišla jako skvělý nápad. Jen mi trochu vadilo, že se Ben neudržel a rozjel dva případy zároveň. Dva případy, a tudíž i dvě vyšetřování a do toho ještě exkurze do minulosti Peterova čarodějnického mentora Nightingalea, to už je podle mého skromného úsudku na jednoho čtenáře trochu moc a občas se může ztratit. Dozvědět se něco o historii čarodějnické komunity, jejíž součástí Peter Grant je, by bylo fajn a já jsem rád, že se mi Měsíc nad Soho poodhalil nejen kouskem jazzovým, ale i kouskem magickým. To a jedna detektivní linie by mi ke štěstí bohatě stačilo.

Hodně čtenářů si chválí popis policejních postupů a vhled do policejní mašinerie. To považuji u detektivky (byť fantasy) za standart. Naopak s nadšením jsem kvitoval těch několik akčních scén a honiček, které celému příběhu dodaly správný spád. Navíc autor svůj svět obohatil o skvělou jazzovou kapelu, či úžasnou femme fatale Simone.
Vypadá to, že Ben Aaronovitch autorsky dospěl a stává se z něj suverénní vypravěč, stejně jako se z četnického ucha Petera Granta stává ostřílený policajt, který dokáže bez větší pomoci svého učitele či kolegyně Lesly vyřešit zapeklitý případ.

Osobně se těším na Šepot podzemí.

3 18.04.2016

Už na prvý pohľad zaujme každého veľmi vydarená obálka, za ktorú vydavateľstvu skutočne tlieskam, pretože vidno, že si na nej dalo záležať. Poteší nielen kvalitná tvrdá väzba, ale aj reliéfne prevedenie názvu knihy a celková farebná kompozícia. Po jej otvorení hneď udrie do očí krásny snehobiely papier, nešetrilo sa tu teda na ničom. Keď som sa však začítala do textu, musím priznať, že mi trochu vadilo uvádzanie priamej reči cez pomlčky. Ale aj na to sa dalo zvyknúť. Vydavateľstvo by si však malo dávať pozor na preklepy, ktoré sa v knihe vyskytli viackrát a trochu rušili celkový dojem.

Čo sa však týka samotnej knihy, Geralt je naozaj vynikajúci hlavný hrdina, ktorého som si obľúbila už na prvých stránkach. Je múdry, mocný, prezieravý a odvážny, ale zároveň to nie je žiadny nezničiteľný superhrdina. Snáď z každého boja si odnáša nejaké zranenie, či už fyzické alebo také, ktoré poznačí jeho dušu. Ako každý iný robí chyby a zlé rozhodnutia, dokáže ich však následne vďaka svojmu odhodlaniu napraviť. A ten úžasný sarkazmus, ktorým ho autor obdaroval, je jednoducho nezameniteľný.

Čitateľ by sa mohol zľaknúť toho, že sa jedná len o zbierku poviedok, no nie je potrebné robiť si z toho ťažkú hlavu, pretože jednotlivé príbehy na seba logicky nadväzujú, rozprávač ich prepája a vysvetľuje, spomína si na ne vždy v pravej chvíli, takže v konečnom dôsledku vyznieva zbierka ako normálna kniha a popravde, ani by som nevedela, že sa jedná len o akýsi bonus k sérii vysvetľujúci, ako celý Geraltov príbeh začal, keby som si to niekde neprečítala.

3 28.02.2016

Za celkové vyznění knihy nemůže jen brilantní scénář Neila Gaimana, ale také strhující kresba již zmíněného kreslíře a režiséra Davea McKeana. Pro některé možná překvapení, ale ano, čtete správně – režiséra. Dave McKean totiž režíroval několik filmů, mezi známější patří Maska zrcadla z roku 2005, k němuž dělal scénář právě Neil Gaiman.

Raději nyní napíšu varování, protože mám v plánu se rozplývat… McKeanova kresba je totiž dokonalá. Nejedná se o klasické komiksové zpracování, tady se bavíme o uměleckém díle. Každý panel představuje obraz, který by klidně mohl viset ve světoznámých galeriích od Louvru po Sankt Petěrburg. Kreslíř až neskutečně zvládá zachytit snové pasáže scénáře, skvěle pracuje s neostrými a rozmazanými okny, a jeho tahy jsou jednoduše řečeno mistrovské. Je mi jasné, že tento styl není pro všechny, ale člověk si jej jednoduše musí zamilovat. Na světě je jen málo komiksových kreslířů, kteří dokáží takto pracovat s předneseným scénářem a svým umem mu vtisknout duši. Části jakoby zahalené oparem jsou jedny z graficky nejúžasnějších věcí, které jsme v komiksu kdy viděl. Jak už jsem psal, toto není komiks, toto je umění.

Co se týká samotného zpracování knihy, je jednoduše úžasné. Jak jsme zvyklí u nakladatelství Crew. Čtenáři se do rukou dostane vymazlené vydání v tvrdých deskách a s poutavým papírovým přebalem. Obrovským plusem je velmi kvalitní papír, který snese i hrubší zacházení. Kvalitní jsou také použité barvy. Jak říkám, celkové zpracování je na velmi vysoké úrovni. Jedinou výtku mám k redakčním úpravám Filipa Gotfrida. Ne, že by byly špatné, jde vidět, že jsou na vysoké jazykové úrovni, jen bych pozměnil pár drobností s předložkami s/z. Použitý výraz „s kopce“ je velmi zastaralý a v moderní češtině nahrazený kvůli druhému pádu předložkou „z“. Netuším, jestli to bylo zvoleno kvůli celkovému vyznění, ale pro mě osobně je předložka „s“ velmi rušivá.

3 29.12.2015

Barbara Cantini nestráca nič zo svojho povestného humoru a nadhľadu. Príbeh o protivnom bratrancovi servíruje čitateľovi hravým spôsobom. Celostránkové ilustrácie, rovnako ako ilustrácie rozdelené do rôznych sekvencií na jednej alebo viacerých stránkach, ukrývajú nejedno malé tajomstvo. Zatiaľ čo text zasvecuje čitateľa priamo do príbehu, ktorý sa mu pred očami pomaly odohráva, popisuje mu konkrétne situácie, ktoré budú viesť k rozuzleniu detektívnej zápletky, grafická úprava knihy sa doslovne mení na interaktívnu stolovú hru. A podobne ako Jumanji vás vtiahne priamo do akčného diania a veľkého množstva stôp, ktoré odkrývaním vytvárajú cestičku priamo k záškodníkovi. Odhalenie jeho identity je dôležité, pretože po tete Nebožienke sa, bohužiaľ, stratí aj Mortinina priateľka Tereza.
Ak sa tu spomenul fakt, že ilustrácie predstavujú akúsi obdobu spoločenskej hry (Cluedo), je to pravda. Chýbajú vám síce spoluhráči, ktorí by boli reálni, spoločne s vami by sedeli navôkol stola (hádzali kockami a plnili zadania napísané na kartičkách), herný plán aj popis hry. Na tieto zložky však nateraz zabudnite, pretože ako čitatelia ste sa stali priamymi účastníkmi zločinu, ktorý spolu s Mortinou a jej podarenou bandov určite hravo rozlúštite. A spoločnými silami môžete jednotlivé úkony tejto zvláštnej (v dobrom slova zmysle) spoločenskej hry zažívať na vlastnej koži, a to prostredníctvom podarenej ilustrátorskej vizualizácie.

2 14.04.2019

Silné stránky, ktorými sa Nimona môže pochváliť, sa neukrývajú iba v reklame. Grafický román dostal pútavý dizajn, ktorý nesklame ani potom, keď sa kniha otvorí. Príjemné zemité farby, chlad sálajúci z takmer každého panelu či autorkina hra s rozmiestnením technického scenára na celej ploche tak, aby každá jedna kapitola zohrala v príbehu svoju úlohu a neostala niekde len tak visieť, vám otvárajú bránu do sveta, v ktorom zlí hrdinovia majú šľachetné úmysly a tí dobrí si zase, naopak, volia cestu menšieho zla. Všetko navôkol vás pôsobí príjemne rustikálne. Kontrast navodia až samotné postavy a ich osudy, ktoré neraz menia naoko serióznu hru o nadvládu fiktívnej krajiny, v ktorej sa príbeh Nimony, malej, hyperaktívnej a vždy dobre naladenej tvaromeničky, odohráva.

Noelle Stevensonová vložila do svojej komiksovej prvotiny poriadny kus seba samej. Vyhrala sa s vnútornou kompozíciou svojho diela do detailu, čím každému komiksovému fanúšikovi vyčarovala úsmev na tvári. Nechala sa inšpirovať novinkami v komiksovej tvorbe a dovolila panelom, obrázkovým poliam, ilustráciám a v neposlednom rade aj samotnými rozprávačom obohatiť príbeh o moderný vzhľad. Teraz by sa dalo vlastne napísať, že Nimona patrí k unikátnym knižným počinom, ktoré by žiadny čitateľ nemal tento rok prehliadnuť. Ibaže...

2 31.03.2019