Fantasysvet komentáře u knih

Pozůstalí sa čítajú ľahko. Dej si v každej kapitole plynie, postavy sa pomaly vyvíjajú, sú plastické, takže si k nim veľmi ľahko nájdete cestu. Psychologická sonda do ich vnútra síce neprinesie žiadne nové prvky, ktoré by stáli za vašu pozornosť a líšili sa od bežných schém apokalyptických príbehov, uraziť vás však neurazia, a aj vás sem-tam trochu vydesia. To, čo uberá románu na jeho kráse, je nevysvetlenie pozadia udalosti zo 14. októbra. Máme tu len postavy a ich snahu zžiť sa s novou skutočnosťou, ktorú katastrofa priniesla. Napriek vlastným démonom a istej pasivite sa im to celkom rezko darí. Prelúskať sa knihou a neprísť celej záhade na kĺb čitateľa hlavne Kingoviek odradí. Záver je nepríjemne otvorený a pokračovanie románu sa, bohužiaľ, nečrtá.

To, čo však predstavuje v knihe výrazné nedostatky, sa pokúša napraviť rovnomenný seriál z produkcie HBO. Napriek tomu, že sa pilotný diel radikálne líši od svojej predlohy, má silný nádych, príjemný spád, známu akčnosť, kopu konšpirácií a silné seriálové archetypy. A snáď sa k svojej predlohe niekedy aj priblíži, pretože miestami ponúka aj ona čosi zaujímavé a silné.

České vydavateľstvo PLUS vydalo obstojne napísanú knihu polemizujúcu nad stratou blízkych, vzdialenou budúcnosťou, životom ako takým, medziľudskými vzťahmi a vierou. Miestami vám síce pripomína Kingovku Pod kupolou, na Kinga však výrazne stráca svojím spracovaním, ktoré jednoducho nepracuje s potenciálom nápadu tak, akoby malo. Myslel som si, že kniha bude svojím obsahom o niečo záhadnejšia, no prečítal som ju zarážajúco rýchlo, keďže všetko bolo hneď vypovedané a priamočiaro nalinkované. Ešte aj tie jednotlivé tajomstvá... Pozůstalí vás neohúria. Ani vás nešokujú, pretože všetko, o čom rozprávajú, dôverne poznáte z iných kníh či telky. No emócie z vás vysajú ako špongia, takže sa až tak veľmi nudiť nebudete.

27.11.2016

A. G. Riddle opäť vytvoril vedecko-fantastický román, ktorý nám predkladá už známe skutočnosti. Približuje ich však prirodzene, dávkuje postupne, nesnaží sa nič prikrášľovať a ak sa mu nepodaj podarí skĺznuť k jemnému gýču, i ten zapadne do konceptu viac ako len dobre.

Zatiaľ čo v Záhade pôvodu koketoval Riddle s prvkami literárneho humanizmu, v Odlete sa pohráva s myšlienkou rôznych perspektív nového spoločenského systému zrodeného v revolúcii. Varuje pred možnosťou zneužitia technického vývoja i pred spoločensky unaveným jedincom, ktorý si je vedomý neobmedzených možností nového prístupu k skutočnosti formujúcej obraz budúceho sveta. Hoci Riddle neopúšťa dôverne známe miesta, ani krajinu, ktorá mu stojí pri jeho tvorbe predlohou, a i naďalej ostáva verný tzv. soft science fiction v typickom americkom megalomanskom šate, vie dôverne udrieť na vašu citlivú strunu.

Nostalgicky vás nechá zaspomínať si na počiatky americkej vedeckej fantastiky, ktorá svoje veľdiela vystavala nielen na priestorovom rozrastaní obrazu sveta v blízkej budúcnosti, ale aj na zapálenom vývine organických foriem života, ktorých neodlúčiteľnou súčasťou je aj pohrávanie sa s rôznymi formami mutácií. Práve genetika dovolila autorom vedeckej fantastiky dotvárať si skutočnosť. A práve genetika odštartovala Riddlovu kariéru.

25.11.2016

Pohádky čajových skřítků jsou zkrátka a dobře nadmíru sympatickým netradičním dobrodružným příběhem, který si užijí nejen děti, ale i jejich rodiče a já se těším, až si je s dcerou budeme číst spolu.

Autorka nás presvedčí, že nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá. Názov Červená kráľovná nie je náhodný. Mare Barrow je Červená. Celý svoj život prežila v Pilótach, chudobnej dedine plnej blata, otrhaných špinavých ľudí a beznádeje. Pokiaľ človek nemal nejaký talent a neučil sa remeslu užitočnému pre službu Strieborným, skončil na fronte, kde už dlhé roky zúri krutá vojna. Takýto osud čakal aj Mare, ktorá pomáhala svojej rodine len drobnými krádežami. Bola s ním zmierená, až kým nestretla mladého muža, z ktorého sa vykľul princ. Že príliš ideálne? Ani zďaleka!

Červená kráľovná prináša na svojich stránkach nečakané zvraty, napínavé situácie a postavy, ktoré si jednoducho obľúbite. Počas čítania mi neušlo, že jedna veta sa tam neustále opakovala. Ktokoľvek môže zradiť. A ukázala sa pravdivejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Na pozadí deja odohrávajúceho sa v paláci, vzniká povstanie Červených, čo nie je až také prekvapivé a opätovne sa dostávame k istej podobnosti s už spomínanými Hrami o život. Tá sa opakuje aj pri naznačenom ľúbostnom trojuholníku, ktorý akoby sa už stal povinnou jazdou pre každý YA román. V tomto prípade to však našťastie nie je nič patetické, takže sa nemusíte báť. Dovolím si skôr tvrdiť, že bol dokonca príjemným osviežením. Keď si knihu prečítate, pochopíte prečo.

25.10.2016

MEDZI NAMI predstavuje skladačku z umne zložených poviedok, z ktorých čitateľ len ťažko odhalí autorkin záver. Poviedky občas zaskočia otvoreným koncom, no originálnou pointou, čo je samo o sebe dôkazom stabilnej kompozície.

20.10.2016

Tiene nad Veligradom sú plné prekvapení. Väčšinou tých pozitívnych. Rozprávanie odsýpa rýchlo, ľahko, len na samom konci tak trochu stratí dych, čo však vieme odpustiť. Miesta a mestečká žijú vlastným životom a ponúkajú plejádu nádherných silných postáv, s ktorými vás autorka postupne zoznamuje. Vďaka nim sa dej posúva rezko dopredu a vy všetko intenzívne prežívate. Istým archetypom sa síce vyhnúť nedá, ale ich prítomnosť vyvoláva pocit, že všetko navôkol je reálne a kedysi sa odohralo presne tak, ako to autorka sama vyrozprávala.

Stredobodom príbehu je síce legenda o Braslavovi, jeden gryf a traja mladí hrdinovia so svojimi snami, ale práve rodina a okolie, v ktorom vyrastajú, z nich robí takých ľudí, akými sú a ďalej formuje ich charakter. Preto obyvatelia Veligradu, a to vrátane Bielej Baby, bylinkárky a dobrej čarodejnice tohto miesta, dostávajú v samotnom príbehu svoj priestor a prinášajú tak do prehovoru zaujímavé osudy a odbočenia od hlavnej dejovej línie, ktoré majú opodstatnenie a sú pre vývoj prichádzajúcich udalostí dôležité. Z tohto dôvodu sa môže zdať, že rozprávanie v istom bode stratilo svoj rytmus, alebo autorka zbytočne odbehla od podstaty veci a umelo príbeh roztiahla. Akcia je skôr statická, väčší dôraz sa kladie na vykreslenie medziľudských vzťahov a pomerov, ktoré v hradisku vládnu, ako aj na poverčivosť miestnych ľudí a schopnosť s ich strachom zručne manipulovať. Ide však o prvky príznačné pre knižné série. O také výstavbové postupy, ktoré musia udržať v napätí a majú za úlohu dôverne zoznámiť s prostredím a kľúčovými situáciami v ňom. Zároveň vás nútia zamyslieť sa, preskúmať istú pasáž oveľa viac pozornejšie, alebo začať pátrať po príčine, ktorá uvrhla Veligrad do neľahkej situácie.

Fantastická rozprávka z pera Ivany Jungovej môže s čistým svedomím konkurovať zahraničnej tvorbe. Spomedzi súčasných slovenských titulov určených pre deti a mládež vyniká. Lákavo dávkuje boj dobra so zlom, ktorý nie je výrazne kontrastný, pretože sa odvíja od intríg, o ktoré nebude v príbehu núdza. Láskavo sa pohráva s rôznymi typmi lásky, a to či už tej materinskej, otcovskej, súrodeneckej, prvej alebo iba priateľskej. Letmo sa pristavuje pri nadprirodzených bystrostiach číhajúcich v tráve, krčahu, studničke, na tráme, pred dverami, v korunách starých stromov, vo veľkých skalnatých masívoch, alebo v plápolajúcom ohni vo vašom malom príbytku. Unáša vás do reálneho sveta mýtov, bájí, legiend a povestí. Do sveta, ktorý vonia, dýcha, kričí aj plače, pretože Tiene nad Veligradom, prvý príbeh o Braslavovi, majú dušu. Sú vhodné pre každého, a tak, ako to už pri dobrých knižných sériách občas býva zvykom, neponúkajú vám iba samé šťastné konce.

26.09.2016

Napriek tomu, že leporelo obsahuje iba 7 posuvných obrázkov, sprievodný text dopĺňajú informáciami nasiaknuté ilustrácie Jakuba Cenkla, ku ktorým sa môžu deti spoločne s rodičmi i pedagógmi stále vracať a objavovať nové skutočnosti, ktoré z úplne obyčajných vecí robia veci strašidelné. Inscenácia, po ktorej autorka knihy siahla, aktívne organizuje a rozkladá rôznorodé parametre obrazu, a to od zaostrenia a kompozície, cez výber uhlu záberu i postáv, po hru so svetlom či tieňom. Abstraktný jazyk vizuálnych komponentov vo vnútornej štruktúre obrazu umocňuje či už dynamiku prítomnej sekvencie, ako aj rôznych drobných scén, z ktorých sa výsledná ilustrácia pre dieťa skladá. Technický scenár vďaka tomu funguje prirodzene a od prvej strany zdôrazňuje a podčiarkuje takú informáciu, ktorú sa prítomný rozprávač (ukrytý niekde v úzadí) snaží detskému príjemcovi za výraznej pomoci rodiča alebo pedagóga odovzdať.

Interaktívna kniha Už sa nebojím tmy oplýva zmyslovosťou, konkrétnosťou, názornosťou, hravosťou, reálnosťou i fantastickosťou. Všetkými dôležitými atribútmi, ktoré detská kniha musí mať. Ak máte doma hrdinu, ktorý už dávno nemá dva roky a stále sa bojí tmy, kúpte mu rozprávkový návod Heleny Haraštovej, ktorý ho naučí poraziť nielen strašidlá v rohu jeho detskej izby.

15.09.2016

Zrátame si to teda. Máme tu super zloducha z konca 19. storočia a agentku FBI. Máme tu aj príbeh o stroji času, niekoľko hmlistých informácií o misiách agentúry, v ktorej Chevie pracuje, ako aj pár vrážd. Chýba nám teda ešte niekto! Možno niekto, kto by poznal napríklad takého Garricka? Každý zloduch má predsa svojho poskoka, asistenta, sluhu, skrátka niekoho, kto pozná jeho slabiny a kto sa v tej najviac nemožnej chvíli umúdri, a tak trochu chce spasiť svet i neprávie, ktoré sa na ňom páchalo. Túto osobu nám Colfer predstavuje ako Rileyho, Garrickovho učňa s nie príliš veselou minulosťou. A napriek tomu, že sa to zdá takmer nemožné, odrazu tu máme pozoruhodne zaujímavú kombináciu hlavných postáv, ktorým síce trvá, kým v príbehu isté časti dajú do pohybu, ale urobia to s takou nonšalanciou, až nie je možné ich zvláštnemu čaru odolať. Práve vďaka Rileymu, na ktorom autor nešetril či už svojím talentom, alebo dobrými nápadmi, mení sa rozprávanie na dobrodružstvo plné napätia, napínavých bojov o život, dobrého vtipu a toho pravého viktoriánskeho smradu!

Cestovanie časom, bohaté aj chudobné štvrte viktoriánskeho Londýna, ako vždy prihlúpli agenti FBI a mnoho ďalšieho, toto všetko na vás čaká v tomto napínavom dobrodružstve, ktoré si určite nájde veľa fanúšikov. Čo sa mňa týka, teším sa na druhý diel a dúfam, že ma autor milo prekvapí! (A vyvaruje sa istým chybám. Veď na to má!)

12.09.2016

Štvrtá rozprávková kniha od Andrey Gregušovej je trošku rozporuplná. Nehrá sa s plastickým rozprávkovým svetom naplno. Nevyužíva svoj potenciál a neprináša nič nové ani lepšie spracované, ak ide o rozprávky alebo fantastické príbehy. Na druhej strane ponúka príbeh, ktorý je nasiaknutý dobrom, neuveriteľne krásnymi opismi, zvučnou slovenčinou a jednou jedinou unikátnou postavou, za ktorú by ste v istých momentoch chceli položiť svoj vlastný život. Volá sa Slnečnica a stretnúť ju je takmer nemožné, pokiaľ neostanete bdieť až do neskorej noci.

Ak teda vyhľadávate jednoduché oddychové čítanie, čítanie bez mravoučného podtónu, čítanie pre radosť, čiže niečo, nad čím nemusíte hĺbavo premýšľať, je Nina pre vás ako stvorená. Neurazí vaše čitateľské ja. Decentne vás prevedie jednou súčasnou modernou rozprávkou a vnesie do vášho príbytku i svetlo. A možno raz aj ten neposedný Dym, s ktorým by ste si mali aspoň raz rezko zatancovať.

Rozprávková kniha, ktorá sa nám z vydavateľstva Slovart prihovorí v septembri, presne v ten kúzelný moment, kedy sa začína aj Ninine dobrodružstvo, chce osloviť mladých čitateľov od 12 do 15 rokov. Veríme, že sa jej to podarí, pretože nápad má napriek svojim chybám potenciál, zapadá do vzorcu populárnych oddychových kníh pre deti a mládež. V správnom pomere dávkuje kúsok romantiky, štipku napätia, uncu strachu i metrák neopakovateľných fiktívnych zážitkov. Je inšpirovaná skutočným príbehom a nemotorne (ale v dobrom slova zmysle) sa snaží motivovať k tomu, aby sa nikto nikdy nevzdal. Snáď si nájde svoje stále miesto v knižnici rovnako pojašenej princeznej či statočnej dievčiny, čo zvádza dlhý a únavný boj so svojím vlastným zlým Dymom. Ale to vonkoncom nevadí. Práve naopak – nás to iba poteší!

20.08.2016

lustrácie Jiřího Tesaře sú jednak čiernobiele a jednak pôsobia ako z undergroundových komiksov z pred desiatok rokov, lenže komiksu Tisíc masek tento retro štýl vôbec neprekáža. Jiří zrejme nepotrebuje kráčať s dobou. To ona kráča s ním. Odkazy na diela H. P. Lovecrafta (napríklad Dagon, Dunwická hrôza a ďalšie) a atypická kresba (hlavne čo sa týka stavby tela a celkovej povahokresby postáv) skvelo sekunduje ponurej atmosfére. Okrem niekoľkých vulgarizmov a incestov nájdete u bratov Tesařovcov aj niekoľko násilných úmrtí, pochybných hrdinov, pár satanistických rituálov a oblúd, ktoré spolu rozohrajú hororovú hru o jednu nenápadnú dedinku (a možno i o celý svet).

11.07.2016

Technický scenár a následná inscenácia upriamujú zámerne vašu pozornosť k jednotlivým ilustráciám. Tie nie sú, tak ako sme väčšinou zvyknutí, čiernobiele, ale farebné. A práve farby sú ďalším výrazným prvkom Petersenovho rukopisu. Pomáhajú vašej predstavivosti zhmotniť si čokoľvek, čo na papieri vizuálne vnímate, čím sa príjemne pošteklia iné vaše zmysly. A vy odrazu vo vzduchu jeseň nielen cítite, ale aj počujete.

Spolu s hlavnými hrdinami tak môžete naozaj ochutnať miestne špeciality Kůrkovej Kamenice, pocítiť ostrie hrdzavého meča na vlastnej koži, od hlavy po päty sa ušpiniť ľadovým blatom, vnímať opojné bzučanie včiel či nechať sa vystrašiť ťaživou atmosférou, ktorú so sebou prináša zrada a zradca stojaci pred bránami tajnej základne myšej hliadky. Pri strate uroníte nejednu krokodíliu slzu, a rovnako tak sa bojíte prichádzajúcej bitky, pretože nechcete, aby sa ktokoľvek zranil. A to či už z tých dobrých, alebo tých zlých postáv, aj keď prítomná povahokresba vlastne aj z prehnitého člena myšej hliadky urobí hrdinu, s ktorým súcitíte.

Ani postavy teda nie sú čiernobiele. Myši preberajú všetky ľudské vlastnosti a s ich pomocou nútia čitateľa zamýšľať sa aj nad bežnými otázkami etického a morálneho charakteru. Výrazná, nie však okázalá typizácia, prirodzená expresivita i rétorická konvergencia dodávajú Petersenovým ilustráciám realistickosť, po ktorej čitateľ hlavne epickej fantasy prahne, a, paradoxne, pomáhajú aj detskému príjemcovi porozumieť významovej zložitosti predkladaného príbehu. Takže dieťa rozprávanie o jednej neobyčajnej myšej hliadke spoznáva prostredníctvom zmyslovosti, konkrétnosti, názornosti, obraznosti i fantastickosti ukrytej v obraze, ktorý len minimálne dopĺňa text samotný. A podobné vlastnosti nesie akákoľvek rozprávková kniha.

Myší hlídka 1: Podzim 1152 bola, je a aj bude správnou voľbou, pokiaľ aj vy hľadáte presne to, čo vám Comics Centrum ponúka. Nemusíte zachádzať do hĺbky, aby ste si ju užili. Ak sa však predsa len rozhodnete preskúmať ju detailnejšie, dajte si pozor iba na to, aby ste na nej neostali závislí. Nezáleží na tom, že ste už z rozprávok vyrástli. A nie je dôležité ani to, k akému fantastickému podžánru vás to ťahá. Či máte v obľube komiksy, alebo sa ich stránite. Myší hlídka zbúra akékoľvek predsudky a hoci vás nebude mraziť tak živelne ako Maus od Arta Spiegelmana, zanechá vo vás hlbokú stopu.

11.07.2016

Pretože Plášť je sám o sebe adaptáciou poviedky, neočakávajte od neho žiadny príbeh epických rozmerov, ani enormne veľké množstvo postáv. To ale neznamená, že vám Joe Hill a Zach Howard (ilustrátor) nesprostredkujú ojedinelý zážitok. Zabudnite na superhrdinov, ktorí nosia plášte len preto, že sú v móde. Táto superhrdinská zbytočnosť hrá v tomto príbehu rovnako dôležitú rolu, ako aj jej nositeľ Erik Chase, ktorého nemožno radiť k hrdinom ani omylom. Erikova schopnosť spočíva vlastne len v neschopnosti vymaniť sa zo stereotypu. Práve problém začleniť sa do spoločnosti z neho robí skôr sociopata ako hrdinu. To, že vďaka magickému plášťu dokážete lietať, z vás hrdinu predsa nespraví. Dôležité je, akí ste vo vnútri. Náš „hrdina“ si to síce z časti uvedomuje, no namiesto toho využíva nadobudnuté schopnosti, aby zničil aj posledné, čo mu v živote zostalo - rodinu!

Ryanov román má 464 strán a dva mínusy. Pre niekoho veľké, pre niekoho úplne štandardné. Podobne tak ako detektívne romány J. K. Rowlingovej aj tie od Roberta Ryana strácajú body pri svojej dĺžke. Dnes nie je problém prečítať takmer 500-stranovú knihu do niekoľkých dní (aj skôr), pokiaľ je vystavaná pútavo. Ryanov román pútavý je, ak ide o historické pozadie, miestami trošku prikrášlené, ako na to upozorňuje autor v doslove, čo sa však už nedá povedať o všetkých jeho kapitolách. Na jednej strane ako čitateľ a milovník dobrej detektívky, aj tej historickej, si uvedomujem, že isté aspekty, ktoré so sebou vojna vo všeobecnosti prináša, je potrebné rozviesť. Na druhej strane dejová odbočka v podobe nemeckého ostreľovača s určitým cieľom bola jednoducho zbytočná. Okrem istých sympatií k nepriateľom na druhej strane zákopov, ktorých už od prvej kapitoly vnímate ako ľudí z mäsa a kostí, s vlastnými pocitmi, ilúziami, útrapami aj povinnosťami, nevniesla do príbehu žiadne nové skutočnosti, zistenia ani stopy. Príbeh skôr brzdila. Nikam ho neposúvala, a to aj napriek tomu, že rozvíjala isté konšpiračné dohady o možnom plánovanom atentáte na Winstona Churchilla.

12.06.2016

Atmosféra časů, kdy se po světě proháněli vikingové na svých dračích lodích, plenili křesťanské kláštery a nechávali za sebou hromady mrtvých, vtáhne čtenáře už od první stránky. Je to svět, který se s nikým nemazlí a zdánlivě neporazitelný hrdina může být v příští chvíli zajat, zraněn, nebo rovnou usmrcen. Ani něžnější pohlaví se zde nesetká se zvláštním zacházením, a když už získáváte dojem, že víte, jak to bude dál, hned na další straně jste vyvedeni z omylu. Vykreslení prostředí se střídá s hojnými akčními scénami a myšlenkovými pochody postav. Ať už se jedná o touhu po slávě a kořisti většiny válečníků, nebo o Leifovu snahu zapomenout na svou záhadnou milou v náručí jiných žen, postavy působí velmi realisticky.

07.06.2016

Kniha Jet: Zrada začíná přesně tam, kde končí předchozí díl. Hlavní hrdinka se na konci minulého dílu dozvěděla, že má dvouletou dceru kterou si teď jde vyzvednout z domu jejích pěstounů. Ale to by nebyl Russel Blake, aby nechal Jet v klidu. A tak hned po té, co se Jet podaří odvést svou malou dcerku z domu adoptivních rodičů, ocitá se ve spárech Artura. Právě Arthur (hnusně znetvořený, jak má spráný záporák být) byl tím, kdo v minulém díle pomohl Jet a jejímu šéfovi a milenci Davidovi zlikvidovat jejich cíl. Teď si jeden z nejvlivnějších mužů CIA vybral Jet, aby splatila dluh svého bývalého šéfa. Oplátkou za zabití zběhlého agenta CIA Hawkera jí vrátí dcerku „živou a zdravou“. A tak se Jet vydává do Thajska, kde musí najít překupníka s bílým masem který je jediným mužem, jenž by ji snad mohl přivést ke zběhlému agentovi CIA schovávajícím se uprostřed nebezpečných džunglí Laosu a Manmaru.

Příběh je docela zamotaný, ale překvapivě drží pohromadě. Jet je i v tomto díle onou neohroženou bývalou superagentkou Mossadu, která nemá problém vyřídit deset členů drogového kartelu pouhými pěstmi. Jenže ani ten nejlepší agent by nebyl ničím, kdyby neměl nějakého toho pomocníka. Tím se stane Rob Jetin - kontakt v Bangkoku. Právě s ním Jet začne poznávat thajskou metropoli a především pozadí toho, čemu u nás v Evropě říkáme sexuální turistika, ale ve skutečnosti je to sprostý obchod s bílým masem.

Především Blakeúv náhled za oponu thajského života a sexuálního byznysu je na knize nejzajímavější. I když jde o oddechovou literaturu, je jasně vidět, že se autor touto tématikou hluboce zabýval. A věřte mi, nebude vám dobře, až se budete s Jet a Robem brodit morálním bahnem Nana Plaza.

O akční scény a souboje není nouze už v Bangkoku a poté, co se Jet s Robem přesunou do džungle, je akce ještě zběsilejší. K tomu všemu přihoďte slušnou dávku cynismu, kterým Jet srší při každé příležitosti, a několik dost drsných dějových zvratů a máte tu solidní akční thriller, kterému odpustíte i trochu natahovaný začátek. Pokud hledáte další trilogie Milénium, musíte zamířit jinam. Protože tady Lisbeth Salanderová nebydlí. Ale pokud vám ke štěstí stačí kvalitní akční thriller s jistým přesahem, jste na správné adrese.

Hlavnú hrdinku som si veľmi rýchlo obľúbila a ľahko som sa s ňou dokázala stotožniť. Jej myšlienkové pochody a názory na niektoré veci často odrážali moje vlastné, možno preto to bolo pre mňa také jednoduché. Najviac sa mi na nej páčilo, že síce mala strach, no napriek tomu bola odhodlaná ísť ďalej, bojovať za to, čomu verila a nevzdať sa a hlavne nedať ho najavo.

Jediná škoda je, že to autorka nenatiahla aspoň na viac strán, keď už nie na viac kníh, na čo by príbeh určite potenciál mal. Rada by som si toho prečítala viac. Ale rozhodne siahnem aj po iných jej knihách, lebo si ma svojím štýlom jednoducho získala.

Na záver snáď len toľko, že Adaptácia by sa kľudne mohla zaradiť medzi známe a obľúbené dystópie, pretože dosahuje ich úroveň a kvalitu. Rozhodne odporúčam všetkým, ktorým sa páčili či už Hry o život, Divergencia, Penryn a koniec sveta alebo Krvavá cesta.

07.01.2016

Darwinský výtah sa zasekol niekde na polceste medzi brilantným sci-fi a prečítam-zabudnem knihou. Spočiatku sa Houghove vízie prenášajú na papier kostrbato, no postupne prechádzajú plynulým a elegantným štýlom v príjemnú hru so slovami a vetami, a tak vám chvíľu potrvá, kým sa začítate a dlhšiu chvíľu, kým sa neskôr odtrhnete od čítania. Nedostatky v charakteristike postáv a v usporiadaní sveta bohato vynahrádza akčnosťou a premyslenými zvratmi v deji a záverečný cliffhanger je naozaj vydarený a dokonale navnadí na ďalší diel. Verím tomu, že keď sa Hough trochu vypíše, bude z neho jeden zo známych moderných scifistov, ktorých knihy čítať je ako nazrieť hmlami času do budúcnosti...

07.01.2016

Aj v tomto prípade sa opäť potvrdilo nepísané pravidlo, že české texty svojou výstavbou a jazykovým prejavom prevalcovali tie slovenské, ale okrem dobre zvládnutého rozprávania, zaujímavého vykreslenia postáv (aj keď im v mnohých prípadoch chýba hlbšia psychologizácia) a príjemnej zmesi všetkého možného, iba okrajovo hororového, neponúknu vám ich autori niečo, čo by vás šokovalo svojou inakosťou (hoci poniektoré konce zanevreli na typické šťastné klišé), tobôž témou, ktorú by ste už niekde nevideli či nečítali.

A tak sa teda ocitáte vo svete anjelov a démonov, kde sa mení šanca na výhru z minúty na minúty a kde neviete prísť na to, prečo vôbec táto svetská pletka vznikla a prečo prešla hlavná hrdinka radikálnou a umelou zmenou opäť raz kedysi pred koncom a opäť raz za to môže sympatický, príťažlivý a neodolateľný antihrdina. Rovnako tak sa snažíte prísť na to, prečo textom či už s militaristickou tematikou, alebo v duchu známych makabróznych literárnych počinov pána Lovecrafta, chýba nielen logická výstavba, ale aj nevykradnutá myšlienka. Aj keď sa autori snažia pohybovať v temných, mysterióznych a desivých vodách, ktoré by mali vzbudzovať vo vás hrôzu a odpor podobne ako v súčasnosti populárny televízny seriál Ryana Murphyho a Brada Falchuka American Horror Story, nedokážu vo vás vyvolať viac ako sklamanie z nadnesene vyrozprávanej príhody so známou pointou, ktorá sa tiahne od Armageddonu, Hviezdnych vojen, Apolla 13, cez Hry o život, Battle Royale, Hellblazera, Penny Dreadful až po známe duchárske príhody z pera M. R. Jamesa, Edgara Allana Poa, Edith Whartonovej či Susan Hillovej.

Antológia Na hroby je svojím spôsobom rozmanitá a nestála. Prináša vám 10 krátkych príbehov na pomedzí života a smrti, v ktorých jednoducho musí niekto umrieť, inak by to nebolo lákavé. Chce šokovať, rada by filozofovala, niekedy sa odváži aj na husársky kúsok, nie je však zostavená umne, a to (opäť) zarmúti. Kvalita textov kolíše, téma sa síce dodržala, o horore sme sa čo-to nové dozvedeli, aj keď väčšinu nám už vypľuje sám pán gúgl, nebyť fascinujúcej fantázie Petry Slovákovej a čarovného doslovu Dušana D. Fabiana, zrejme by časom zapadla prachom.

07.01.2016

M. R. James je jednoducho zberateľ. Zberateľ pomerne náruživý a vypočítavý. Zberateľ, ktorý zbiera všetko. Nevídané dobrodružstvá, tajomné príbehy a legendy, rozprávania o nevysvetliteľných úkazoch, predmety a aj lokality, ktoré posadol duch. Či už ide o smutné príhody a udalosti, alebo iba o rad nešťastných náhod, môžete si byť stopercentne istí tým, že na ne v zápiskoch M. R. Jamesa natrafíte a skôr či neskôr im aj uveríte. Nečudo, ide predsa o zberateľa starých spisov (a to doslovne), ktorý má rád ústnu ľudovú slovesnosť a poverčivosť ľudí. Predovšetkým takú, ktorá za chodu snová bláznivé udalosti, ku ktorým došlo napríklad vo vašom dome na druhom poschodí a v tretej izbe zľava v čase, kedy ste sa kochali výhľadom na pustý cintorín (Byl jednou jeden muž, jenž bydlel u hřbitova) a čerstvo vykopaný hrob.

Výstrahy zvědavcům vystríhajú pred tým, že ak ich raz začnete čítať, nebudete od nich vedieť odtrhnúť oči ani vtedy, keď nebudete mať práve veľa voľného času a budete sa k nim, bohužiaľ, vracať po etapách. Áno, sú faktografické. A áno, obsahujú veľké množstvo rôznych historických reálií, na ktorých je pointa príbehu, celkom obyčajného, postavená. A pretože v nich hlavnú úlohu nezohráva ani tak fantastické ozvláštnenie ako fakt samotný, môžu sa zdať niekomu málo zaujímavé až tuctové. Ak však máte radi slovné hračky, náročné hlavolamy, vôňu archaizmov, cvengot dobových slov a predovšetkým viktoriánsku ťaživú atmosféru, ktorá prebúdza k životu aj tú najmenej strašidelnú vec, Strašidelné spisy M. R. Jamesa čakajú len a len na vás.

07.01.2016

Ak si porovnáme zbierky strašidelných príbehov od Henryho Jamesa a Edith Whartonovej, ktoré zostavil „výbor ze strašidelných povídek“ nakladateľstva Plus (Albatros Media a.s.) v minulých rokoch, s prvým zväzkom Příběhů sběratele starožitností od M. R. Jamesa, môžeme si všimnúť, že zatiaľ čo sú predchádzajúce dva tituly chudobnejšie (nie však v tom negatívnom zmysle slova) o spracovania tém obsahovo rozmanitejších, nechýba v nich napätie. A práve o to sú strašidelné príbehy M. R. Jamesa ochudobnené. Napriek snahe autora vyvolať v čitateľovi stiesnený či podozrievavý pocit vyúsťujúci do prirodzeného strachu z neznáma, ktoré so sebou rozprávanie prináša, ostáva čitateľ i naďalej pasívnym účastníkom nečakaného zvratu. A to, bohužiaľ, aj v momente, kedy rozprávanie prechádza z reálnej roviny do roviny fiktívnej a do príbehu neočakávane vstupuje nadprirodzený prvok.

Vzhľadom na vysokú koncentráciu popisných pasáží obzvlášť rôznych dobových rekvizít, ktoré sú napr. súčasťou kultúrneho dedičstva a v M. R. Jamesových strašidelných prózach tvoria ústrednú ideu príbehu, a to kvôli svojej bizarnej minulosti, potláča sa do ústrania nielen budovanie pochmúrneho, desivého až zlovestného koloritu tzv. ghost stories, ale aj ich prozaická atmosféra hrôzy.

Čitateľ, ktorý rád siahne aj po historických románoch či náučnej cestopisnej próze písanej formou denníka alebo krátkych reportáží s odtienkom fantastickosti, privíta túto M. R. Jamesovu črtu s neskrývanou radosťou. Nakoniec, M. R. James je nepopierateľne majstrom písaného slova svojej doby. Avšak čitateľ, ktorý tzv. ghost stories zasvätil svoj život, pomaly s nimi rastie a dozrieva, bude ochudobnený minimálne o moment prekvapenia, ktorý so sebou tento typ krátkych próz prináša.

07.01.2016