adorjas
komentáře u knih
Dinosaury na iných planétach
Danielle McLaughlin
Tento rok vidím u seba trend, že buď mám chuť na celé, dlhé série, kde svoje postavy nepustím ani za svet, alebo mám chuť na poviedky, kde mi to zase odsýpa, ale zároveň dostanem aj literárne potešenie. Ale poďme ku knihe! Toto je ešte starý dobrý Inaque, keď o ňom v roku 2016 ešte nebolo toľko počuť a o preklade prvej časti Geniálnej priateľky do slovenčiny vedelo len zopár nadšencov.
Autorka nám prináša poviedky z Írska, ktoré majú svoju špecifickú atmosféru. Čudná matka, ktorá sa nevie na írskom vidieku kvôli psychickým problémom postarať o svoje dvojročné dieťa, alebo starnúca žena, ktorá ledva vidí svoju dcéru a malého vnuka, keďže často z Londýna nelietajú. Alebo muž alkoholik, ktorý sa na detskej oslave neustále obzerá v náznaku, že niekde vykutá fľašku vodky. Všetky sú tak "írske" a vidíte iba jemný náhľad pod pokličku toho, čo sa v charakteroch postáv deje. Škoda, že kniha má u nás také vlažné hodnotenia (na DK napríklad len 75%)- rozhodne si zaslúži viac!
Vtedy v Lošonci
Peter Balko
Magický realizmus nie je môj úplný favorit (Marquéza som nejako dala aspoň jednu knihu, Allendin Dom duchov sa mi naopak páčil, ale pre istotu si vždy dvakrát premyslím, či sa do podobného žánru pustím). Ak by som knihu mala k niečomu súčasnému prirovnať, tak možno ku Kodaňskej písni od Bjergfedltovej. (ale Lučenec sa mi páčil teda viac) Na Balka som bola zvedavá, pretože slovenský autor, Lučenec a vraj zaujímavá hra s jazykom. Tak poďme na to! Na začiatku som sa na jeho štýl ladila, prirovnaní tam bolo na môj vkus až príliš veľa (a občas až prekombinovaných, ja som zástancom, že menej je niekedy viac, ale budiš). Okolo 50.strany som sa na knihu naladila a potom to už sypalo a zostal vo mne pocit, že Balko vo svojej prvotine zaujal a niekedy by som si od neho ešte nejaké dielo dala (nepredáva niekto jeho Ostrov?)
V skratke príbeh o 2 chalanoch, ktorí vyrastajú v drsnom a divokom Lučenci. Jazyk je svojský, premenlivý , vnútorný svet chalanov občas poukazuje na detskú naivitu, ale občas tam máte myšlienku, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani nadržaný pubertiak. Postavy z Lučenca sú popísané s nadsázkou a celkovo som z knihy mala pocit, že síce sa autor tvári haha, ale toto mesto ho v srdci poznačilo navždy...
Milenec
Marguerite Duras
Čím to je, že Francúzi dokážu písať aj na krátkej stranáži tak sugestívne, že priam cítite vzduch, ktorý postavy dýchajú... Duras, Sagan, z tých súčasných Ernaux, Edi Louis (Balzac, ty choď preč, ty do tohto zoznamu nepatríš).
Od Milenca som nečakala veľa, predsa o Duras v poslednom desaťročí veľa nepočuť a mala som obavu aj z témy, či nebude "lolitkovská". Nakoniec som dostala úplne inú šálku kávy- Čína, 30.roky 20.st., bieli prisťahovalci z Francúzska, 15 ročná Marguerite (novela má autobiografické črty) a jej totálne dysfunkčná rodina, kde šípite oveľa väčšie problémy, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať... Na 90 stranách dosť veľa muziky!
Smažená zelená rajčata ve Whistle Stop Cafe
Fannie Flagg (p)
Po ódach iných knihomoľov, som čakala trošku viac vzhľadom na to, že filmové spracovanie bolo dlhé roky mojím obľúbeným. Tu som dostala viacmenej takú oddychovku-víkendovku. Čítalo sa to ľahko, postavy trošku čiernobiele (len upresňujem, že nie kvôli farbe pokožky;) a tak.
Kde to mohlo nabrať väčšie grády a viac rozviesť, boli Evelynine úvahy o úlohe ženy, tam som trošku cítila tie feministické náznaky, avšak bolo toho málo...
Tři měsíce v Barceloně
Adam Gebrian
Fajn počin- a asi prvýkrát taký počin, aby som mala vôbec chuť ísť do Barcelony. A po tejto knihe mám. Dokonca si namýšľam, že by som si na to trúfla aj s dieťaťom! ;)
Vedľajšie postavy: Čakanie na Jacka Kerouaca
Joyce Johnson
Beatnikom vôbec nerozumiem. Akože chápem, čo hľadali v tom svojom extatickom svete, ale v rámci ich čítania im vôbec neprichádzam na chuť a neviem sa do ich kníh ponoriť- a to až tak, že beatnikov na míle obchádzam. Hlavne, vždy ma štvalo, že sú to muži a ženy používajú len ako prostriedok, či handru, ktorú nechávajú kade-tade, zničia ju, a potom vyberú "handru" novú a spravia s ňou to isté. Konečne, mi Joyce Johnson predostrela iný obraz. Medzi mužmi boli aj ženy, ktoré tiež tvorili, a ktoré tvorili priebežnes vydaním Kerouacovej slávnej cestovnej knihy (Na ceste) či Ginsbergovým Vytím, alebo možno aj časovo o čosi skôr. Neboli len muži priekopníci v tomto smere. Aj ženy sa hľadali a možno (nie možno, ale nastopro) museli zbúravať oveľa viac škrupúľ a predsudkov ako ich mužskí náprotivci. Úloha ženy v 50.rokoch? Držať ústa, mať naondulované vlasy, študovať len preto, aby sa nimi manžel potom mohol pochváliť, a hlavne rodiť deti, sedieť doma, variť na predmestí a starať sa o deti, kým nevyletia z hniezda. Mať vlastný jazyk, myslenie a mozog sa neodporúčalo. Veď práve toto v tých časoch nerozchodila ani Sylvia Plath (ktorá teda patrí do iného literárneho smeru), ale ženám tento svet neprospieval, aj keď si to mnohé z nich nedokázali v sebe sformulovať a len to utlmovali. Ďakujem, Joyce Johnson za to, že nám ukázala aj ten iný, druhý pohľad!
Niekto sa nájde
Dušo Martinčok
Veľmi príjmená jednohubka, ktorá sadne možno aj pre menej otrlých čitateľov, ktorí práve tak často nečítajú, a mám taký pocit, že touto poviedkovou knihou by sa mohli celkovo na čítanie ako také viac naladiť. Nemyslím, že to bude dielo, čo vyhraje slovenskú Anasoft litera, ale i tak som rada, že sa zaradila do Top 10.
Zima
Ali Smith
Tak, ako som bola nadšená z jesene, že som ju dala origoš a potom ešte v slovenskom preklade, tak so Zimou som mala problém. Niežeby písanie Ali Smith nebolo dobré, opäť prepája minulosť, prítomnost, realitu a sen, ale tie postavy na čele s Artom, Sophie, jej sestrou eko-aktivistkou Iris bolo dosť ťažké stráviť. Našťastie to zachránila Lux a dúfam, že sa ešte v nejakej inej časti objaví. A všimli ste si, že to bol asi Daniel/Danny, ktorý sa v Zime objavil pravdepodobne z Jesene?
Ďalší deň života
Ryszard Kapuściński
Angola? Tak schválne, koľkí z vás by ju boli schopní určiť na nejakej geografickej slepej mape? Alebo koľkí z vás by si z geografie pamätali vôbec na nejaké angolské hlavné mesto? A ešte schválnejšie, kto vôbec na škole v dejepise preberal nejaké novodobejšie dejiny afrických štátov a vôbec takej Angoly práve v 70.rokoch? Veruže málokto! Ani ja sa tam nerátam, a tak bolo pre mňa veľmi prínosné si o tom niečo prečítať. A som mimo z toho chaosu, ktorý tam vládol a že napriek tomu, tam ľudia nejako žili a prežili...
Váha slov
Pascal Mercier (p)
Nebolo to zlé, ale nebol to Posledný vlak do Lisabonu. Mňa kniha bavila, pretože to nemusí byť vždy akčný dej, kde to prekypuje priamou rečou a popisovaním moderného sveta. Toto bola skôr ako šálka lahodného moku, ktorý pijete pomaly, vychutnávate silu slov, prekladu, jazykov, prekladateľov, poctu literatúre ako takej. Ak sa zameriate na to povrchno, čo bolo vidieť priamo- postavy, ich pritakávanie a filozofovanie, ako to spomína komentár podo mnou od Deirdre, tak hej, tak vám to príde málo. Ja som si odtiaľ zobrala tú samotnú metaforu jazyka, takže som spokojná a nechcela som, aby kniha skončila a tešila som sa na každý večer, keď som si ju mohla vychutnávať.
Sitopie: Jak zachránit svět pomocí jídla
Carolyn Steel
Ja som sa nechala nalákať obálkou, lebo krásna a preklad od Hanišovej, ktorú podobné eko témy bavia, keďže nedávno sama vydala v ČR knihu rozhovorov Beton a hlina, viacmenej v podobnom duchu. Ale u Steelovej to bolo príliš. Čakala som praktické rady, a žiadne filozofické bulshitovanie, že čo tvrdil Locke o pôde a hospodárstve. Fajn, spomeniem celú filozofiu možno v jednej kapitole, ale nebudem sa na ňu odkazovať v každej kapitole. Alebo čo ma je potom, že v 16. storočí to robili s domorodými obyvateľmi takto. Teraz je rok 2023 a rada si o tom prečítam malú stať, ale ja chcem súčasné poznatky ako zachrániť svet jedlom. A bolo tam zopár zlepšení, ako to robia niekde na streche v NY, kde tam pestujú plodiny, ale na konci tej kapitoly sám zakladateľ strešného projektu tvrdí, že mali šťastie na strechu, že iné strechy nie sú na to prispôsobené, tým pádom, sa takýmto spôsobom nedá pestovať v meste plodiny vo veľkom, holt zvyšok ľudí bude hladovať. No, a takýchto projektov-neprojektov bolo v knihe veľa. V konečnom dôsledku si z publikácie odnášam pocit, že umrieme všetci hladom. "Super!" (irónia!)
Vztahy a pasti
Jan Vojtko
Mne sa asi prvá kniha od autora páčila viac, alebo mi nejako viac sadla konceptom. Tam to bolo o mýtoch, tu akože o pascách, ale jedna aj druhá téma by sa mohla vymeniť a dosadiť do jednej z týchto dvoch kníh, lebo témy sedia všade. (Trošku mi prišlo, akoby autor dohodol s vydavateľstvom druhú knihu a nemal čo do nej dať.) Napriek tomu, sa to číta ľahko a možno si uvedomíte, že terapeut nie je žiadny nad človek, ale dokáže s vami hovoriť tak prirodzene a zároveň si tam možno každý nájde malú pascu, v ktorej aj sám žije. ;)
Toto mali čítať naši rodičia
Philippa Perry
Veľmi vydarená knižka o rodičovstve, kde nenájdete rady tipu ako prebaľovať a kúpať dieťaťko, ale skôr reálne uvedomemenie si ako pracovať nielen s našimi emóciami pri deťoch, spomienkach a vzorcoch správania z nášho detstva. Je to v podstate o rešpektujúcom rodičovstve, napísaný veľmi príjemným, zrozumiteľným jazykom, žiadne psychologické kydy a odborné slová. Ak by ste potrebovali nejakú knihu o rodičovstve, túto vrelo odporúčam. Hviezdičku strhávam len preto, že mi je ľúto, že sa s knihou nejaký grafik viac nevyhral- dať tam nejaké funny ilustrácie, kresby, krajšie graficky spracované časti a kapitoly a takisto BOLD písmom označené dôležité zdelenia.
Kamene osudu - Rubín šialenej Jany
Juliette Benzoni
Oddychovka, kde nemusíte premýšľať, ale na to by mohla byť napísaná svižnejším štýlom. Lebo síce sa vždy niečo dialo, a možno je to chyba prekladu, ale trošku sa to čítalo ako žuvačka. A áno, opäť plytkosť ako v predchádzajúcich častiach a záver urobený tak ledabolo, akoby sa Benzoni už neskutočne tešila, kedy dopíše štvrtú časť.
Kamene osudu - Sissin opál
Juliette Benzoni
Kupodivu ma táto časť bavila najviac zo všetkých štyroch častí preloženej série. Možno je to tým, že túto knihu som pred 17 rokmi nečítala, keďže sme v knižnici mali len 1., 2. a 4. časť- a táto tretia teda chýbala. A konečne mi dávali zmysel veci, ktoré sa následne udejú vo štvorke. Ale opäť podotýkam, že postavy mohli ísť viac do hĺbky a asi si znovu rereading už v živote nedám :D.
Kamene osudu 2
Juliette Benzoni
Opäť rovnaký problém ako pri jednotke- motívy ploché, postavy plochšie. Ani sa nečudujem, prečo sa do slovenčiny neprekladali ďalšie časti zo série Aldo Morosini (je ich 21!). Oddychovka s privretými očami.
Kamene osudu 1
Juliette Benzoni
Mala som poněkud skreslené spomienky na túto knihu, ktorú som naposledy čítala pred 17 rokmi. Bolo to také, proste písanie starou školou- predsudky voči Slovanom, žena len ako modla a nie ako fungujúci mozog ( o to viac smutné, že sériu písala žena), motívy nedotiahnuté (prečo nepopísala, prečo fungovala Anielka tak, ako fungovala?) a celkovo nedokreslené postavy, skôr čiernobiele, ako šedé. Oddychovka, ale s privretými očami...
První osoba jednotného čísla
Haruki Murakami
No, já ti nevím Karle...Ja a Murakami sme väčšími kamarátmi v jeho obsiahlejších dielach. Toto bolo dobré, bolo čitateľné. Pre čitateľov, ktorých nebavia 1000 stranové knihy, ale napriek tomu si chcú užiť svoju "harukiovskú smetanu", to bude baviť. Moje naj: Karneval, Smetana, With the Beatles, Zpověď opice.
Vrahova modlitba
Ariana Franklin (p)
Tu si autorka neodpustila krásne poznámky na Cirkev a síce stredovekú, ale kľudne sa to môže vztiahnuť aj na tú súčasnú. Opäť hodnotím prvú časť ako najvyššiu, pretože aj tu bola niekoľko scén prílišným tlačením na pílu, ale ako oddychovka úplne dobré.