Vedľajšie postavy: Čakanie na Jacka Kerouaca
Joyce Johnson
https://www.databazeknih.cz/img/books/50_/502368/bmid_vedlajsie-postavy-cakanie-na-jacka--lHr-502368.jpg
4
3
3
Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov. Joyce Johnson mala dvadsaťjeden a práve začala písať prvý román, keď ju Allen Ginsberg zoznámil s Jackom Kerouacom. O deväť mesiacov neskôr, keď ho zo dňa na deň preslávilo vydanie knihy Na ceste, už bola jeho priateľkou. Joyce sa s ním túžila vydať na cestu, no namiesto toho sa stala svedkyňou kultúrnej revolúcie, na ktorú sa útočilo zo všetkých strán. Našla si nových priateľov, neskôr označovaných za zakladateľov beatnickej generácie, a ocitla sa v situácii, keď musela bojovať za to, aby plachý, charizmatický a utrápený Kerouac nepodľahol sebadeštrukcii. Joyce a ďalšie ženy beatnickej generácie mali objaviť riziká, bolesti a opojné vzrušenie z toho, že sa pokúšajú žiť rovnako slobodne ako rebeli, ktorých milovali.... celý text
Literatura světová Literatura faktu Biografie a memoáry
Vydáno: 2022 , InaqueOriginální název:
Minor Characters: A Beat Memoir , 1983
více info...
Přidat komentář
Vedľajšie postavy: Čakanie na Jacka Kerouaca
Beatnikom vôbec nerozumiem. Akože chápem, čo hľadali v tom svojom extatickom svete, ale v rámci ich čítania im vôbec neprichádzam na chuť a neviem sa do ich kníh ponoriť- a to až tak, že beatnikov na míle obchádzam. Hlavne, vždy ma štvalo, že sú to muži a ženy používajú len ako prostriedok, či handru, ktorú nechávajú kade-tade, zničia ju, a potom vyberú "handru" novú a spravia s ňou to isté. Konečne, mi Joyce Johnson predostrela iný obraz. Medzi mužmi boli aj ženy, ktoré tiež tvorili, a ktoré tvorili priebežnes vydaním Kerouacovej slávnej cestovnej knihy (Na ceste) či Ginsbergovým Vytím, alebo možno aj časovo o čosi skôr. Neboli len muži priekopníci v tomto smere. Aj ženy sa hľadali a možno (nie možno, ale nastopro) museli zbúravať oveľa viac škrupúľ a predsudkov ako ich mužskí náprotivci. Úloha ženy v 50.rokoch? Držať ústa, mať naondulované vlasy, študovať len preto, aby sa nimi manžel potom mohol pochváliť, a hlavne rodiť deti, sedieť doma, variť na predmestí a starať sa o deti, kým nevyletia z hniezda. Mať vlastný jazyk, myslenie a mozog sa neodporúčalo. Veď práve toto v tých časoch nerozchodila ani Sylvia Plath (ktorá teda patrí do iného literárneho smeru), ale ženám tento svet neprospieval, aj keď si to mnohé z nich nedokázali v sebe sformulovať a len to utlmovali. Ďakujem, Joyce Johnson za to, že nám ukázala aj ten iný, druhý pohľad!