Rosendorfovo kvarteto

12.05.2013

Pre mňa osobne jedna z najpôsobivejších kníh, ku ktorým som mala možnosť dostať sa. Nemalou mierou k tomu prispelo originálne poňatie príbehu, v podstate také bežné v mnohých iných knihách – náhľad na určitú postavu z pohľadu viacerých iných postáv – tu však je na tomto základe vystavaná celá forma románu. Myslím, že s niečim podobným som sa v literatúre doposiaľ nestretla, aspoň si momentálne nespomínam. Dej je situovaný do Palestíny, do obdobia rokov predchádzajúcich druhej svetovej vojne, kedy štyria nemeckí hudobníci a jeden spisovateľ, židovského pôvodu, utekajú z nacistického Nemecka do krajiny, ktorá je im ako jediná ochotná poskytnut azyl, živobytie, možnosť na nový začiatok, aby sa podieľali na jej budovaní. Ich vzájomná konfrontácia – z pohľadu členov kvarteta, ktoré hudebníci vytvoria, i z pohľadu spisovateľa – podaná formou vnútorných monológov, zápiskov z denníka, listov, priebežne mení čitateľov dojem z jednotlivých osôb a postupne vytvára akýsi ucelený obraz, ktorý však je v konečnom dôsledku klamlivý a prchavý, keďže má čisto subjektivný základ. Forma akoby sa niesla v súlade s myšlenkami jednej z hlavných postáv románu, spisovateľa: „Dnešní vzdělaný čtenář mi nebude zazlívat, když mu nabídnu jen hliněné střepy. Jejich slepování ho potěší víc než krása celého džbánu.“ Napriek tomu text nepôsobí rozkúskovane, je to veľmi plynulé čítanie. Postavy sa snažia prispôsobiť životu v novej vlasti, kde v skutočnosti nechcú byť a kde sa cítia vydedencami hádam väčšmi než vo svojom rodisku, nevedia sa vyrovnať s tým čo stratili a nechali za sebou, Palestínu pokladajú len za svoju prechodnú stanicu. Obrazy ich každodenných skromných bojov sú plné melanchólie, osamelosti, spomienok na minulosť, nádeje na návrat, ale aj strachu, že vypukne vojna, obáv o blízkých, ktorí zostali v Nemecku. Úvahy o hnutí sionizmu a politike sú doprevádzané úvahami o hudbe. Pred čitateľom sa postupne odkrýva nie len vtedajšia situácia v Palestíne, ale aj minulosť postáv. Rosendorfovo kvarteto je veľmi „hutná“ kniha, bez hluchých miest, ktoré by dávali priestor pre oddych, vhodná skôr na dlhé a pomalé čítanie. Akékoľvek iné hodnotenie ako 5/5 je pre mňa nedostačujúce.