yerry
přečtené 412
Brána Irkally
2010,
Juraj Červenák
Kornélius Báthory sa v tomto druhom zväzku ocitá v osmanskom zajatí ako galejník na lodi. Spolu so svojim chránencom, jeho družinou a jedným klasickým záporákom podstupuje púť do údolia smrti, a to ešte nebude koniec... V románe sa síce vyskytuje spústa "bohov zo stroja", ale v autorovom podaní nepôsobia nepatrične. Klasický dobrodružný román o ceste, na ktorej hrdinovia zažijú rôzne dobrodružstvá autor obohacuje o fantasy prvky, historické reálie a mytológiu. Tá je tu kaleidoskopom rôznych svetonázorov a vier. Od islamu, cez kresťanstvo a variácie týchto náboženstiev až po božstvá starej Mezopotámie. V tomto ohľade som si knihu užil. Červenák neváha dej poriadne pritvrdiť, takže postavy tu umierajú jedna radosť, krv crčí na hektolitre a o mŕtvoly tu nieje núdza. Veľmi dobré je to skĺbenie fikcie s reálnou históriou a jej postavami. Maximálnym počtom hviezd ale tentokrát nemôžem hodnotiť, nakoľko jednanie hlavných postáv sa mi zdalo mierne povedané miestami nelogické, akoby autor ich jednanie už vopred prispôsoboval výslednému koncu a nenechal ich žiť takpovediac svojim životom...... celý text
Války bohů a lidí
2001,
Zecharia Sitchin
Ak začuješ rachot a burácanie nebies buď si vedomý, že zopár tisícročná selanka skončila. Prichádzajú naši Bohovia a civilizácia, ktorej si príslušníkom, končí. Ak si myslíš, že nič už nemôže byť horšie, mýliš sa. Bol si stvorený ako biorobot a k tomuto údelu si určený aj v budúcnosti. Vo svojich rukách nemáš nič, čím by si sa svojim Bohom postavil. Ak tak spravíš, ich odveta je absolútna. Pamätaj na Jericho, na Sodomu a Gomoru. Oni nie sú dobrí ani zlí. Nerozmýšľajú v týchto kategóriách. Ich argumentom je sila a zdrvujúca prevaha... V treťom zväzku Sitchinových Kroník sveta sa autor zameriava na vojny medzi samotnými Anunnakmi ale aj ich potomkami splodenými s ľuďmi, v ktorých sú samotní ľudia iba obyčajnými štatistami, vykonávajúci ich vôľu a znášajúci dôsledky. Ďalej rozvádza svoje teórie z predošlých zväzkov. Okrem dvoch centier ľudskej civilizácie teda oblasti okolo Stredomoria a Afriky tu zavádza aj oblasť tretiu, ktorou bola India. Toto boli tie oblasti ľudskej civilizácie, z ktorých na úplnom počiatku bol Sumer. Autor text samozrejme aj tu dopĺňa o rôzne zaujímavosti z problematiky pyramíd, charakteristík jednotlivých bohov - Anunnakov a pod. Cituje tu síce preklady z rôznych zdrojov a tabuliek, tentokrát však dáva maximálny priestor hlavne Biblii, ktorú berie doslova. Doslovný preklad Biblie ako argument k dôkazom spolu s autorovými vývodmi, ktoré akosi pekne pasujú na udalosti opisované v nej, mi pripomína podobný konštrukt ako Chinevičove Slovansko-Árijské védy len s tým, že na rozdieľ od Chinevičových Bielych bohov, hviezdnych brán a Slovansko-Árijskej rasy, v prípade Sitchina sú to Anunnakovia, rakety a rasa je prevažne semitská. Obaja autori pravdepodobne vychádzali z rovnakého myšlienkového žriedla, len v inom čase a s dôrazom na iné zdroje. Sitchin s tým vyšiel samozrejme skôr a aj literárny prejav je u neho kvalitnejší. Napriek mojej skepse, aj táto kniha si zachováva pútavosť a je nabitá informáciami. Bohužiaľ akosi začínam pochybovať o správnosti autorovho výkladu a jednotlivých prekladov. Všetko tu akosi presne zapadá do autorovej hypotézy, čo sa mi zdá véééľmi podozrivé. Napriek tomu, pokračujem ďalším zväzkom, zaujíma ma autorovo videnie sveta ;)... celý text
Strážcovia Varadína
2010,
Juraj Červenák
Úvodný zväzok dobrodružstiev kapitána Kornéliusa Báthoryho z cyklu o protitureckých vojnách z druhej polovice 17. storočia prináša dobrodružný zážitok, bojové strety ale aj pár náznakov fantasy prvkov. Tých tu nie je veľa ale sú, i keď niekedy pôsobia dosť účelovo, nie sú také prirodzené ako napr. v autorovej sérii Bohatier alebo Černokňažník, pôsobia trochu ako boh zo stroja. Napriek tomu kniha prináša skvelé čítanie, kopec dobových faktov, udalostí, miest aj skutočne žijúcich osôb. Ak máš rád moderné spracovanie historického románu v autorovom štýle, kniha sa ti bude určite páčiť aj napriek tomu otvorenému koncu...... celý text
Schody k nebesům
2001,
Zecharia Sitchin
Schody k nebesům (české vydanie: Dobra, 2001) Autor tu rozvádza svoje teórie načrnuté vo svojej predchádzajúcej knihe Dvanáctá planeta, pričom ide ešte viac do hĺbky. Na základe rôznorodých prameňov dokazuje, že bohovia uctievaní v počiatkoch našej civilizácie boli z mäsa a kostí, že neboli z našej planéty, boli dlhovekí, používali rozvinuté technológie a ľudia sa s nimi mohli stretnúť. Dozvieš sa tu, ako sa niektorým reálne žijúcim ľuďom podarilo opustiť našu planétu a dostať sa na orbitu (vystúpiť na nebesia), kedy, kde a prečo bola potopa, čo to o byblických a predbyblických postavách ako bol napr. Gilgameš alebo Alexander Veľký, štartovacích a pristávacích plochách Anunnakiov, ich komunikačných strediskách a zariadeniach, kto a prečo postavil piramídy, niečo o falšovateľoch histórie a kope rôznych príbehov. Tak ako pri knihe predchádzajúcej poznamenávam, že je úplne jedno, či je táto Sitchinova radikálna teória pravdivá, čiastočne pravdivá alebo úplne mimo. Jej hodnota tkvie hlavne v tom množstve zozbieraného materiálu, prekladov starých textov, množstve ilustrácií. Kontext do ktorého si tieto informácie vložíš, je závyslý len od tvojej predstavivosti a sume znalostí o minulosti...... celý text
Arktická teória: O našom pôvode
2020,
Natalia Romanovna Guseva
Kniha je zborníkom starších prác prevažne ešte sovietskej proveniencie s dôrazom na indické Védy a Rusko. Ruskí autori ma veľmi nezaujali, keďže ich príspevky mali predovšetkým všeobecný charakter. Ťažiskovou bola príloha od indického autora B. L. Tilaka. Bohužiaľ jedná sa len o časti kapitol z jeho knihy „Arktická vlasť vo Védach“, naviac preklad bol robený z ruštiny a nie z pôvodného originálu. Asi by bolo lepšie vydať jeho knihu samostatne miesto týchto fragmentov v rámci zborníka. V knihe sa to točí okolo arktickej teórie. Teda, že pôvodným domovom predkov Slovanov a Árijcov bola Arktída. Je to dokazované na základe mýtov z indických véd, špeciálne Rigvédy. Potiaľto to všetko beriem. Ak si uvedomíš, že podnebie bolo pred niekoľkými tisícročiami úplne iné, hladina oceánov omnoho nižšie a hory mali iný tvar, je to možné. Čo ma však dosť podstatne štvalo bola podoba textu, ktorej chýbala pravdepodobne korektúra a hlavne ten toporný preklad V. Timuru. Ak už sa raz bavíme o Árijcoch, nerobme z nich po pár odstavcoch Ariánov, čo bola ranokresťanská vetva veriacich, a pod. Terminológia by mala byť jednotná, ak sa jedná o odbornú publikáciu. V nepodpísanom Závere sa kniha dištancuje od rôznych pseudoslovanských kultov a smerov, majúc prabdepodobne na mysli Slovansko-Árijské Védy, podobné texty a hlásenie sa k árijskej rase. Prizvukuje, že predkovia Slovanov - Rusov neboli Árijci, len boli s nimi v blízkom kontakte, miešali sa s nimi a spolu putovali. Kvitujem záverečnú poznámku V. Timuru (prekladateľa), v ktorej trochu vytýka ruským vedcom, že vo svojich teóriách neberú do úvahy strednú a južnú Európu. Na pôvod človeka a špeciálne Slovanov má totiž vlastnú prepracovanú teóriu, opísanú v jeho knihách. Tu tvrdí, že ak aj predkovia Slovanov a Árijcov prišli zo severných oblastí Arktídy, nebol to ich pôvodný domov, aj tam len migrovali. Neuznáva ani také pojmy ako indoeurópania, indoárijci či iránoárijci, tvrdiac, že sú to len moderné konštrukty, pôvodné názvy migrujúcich skupín boli úplne iné. Kniha bola docela podnetná. Texty však mohli byť trochu viac popularizačné a aj napriek uvedeným zdrojom viac faktografické... P.S. V knihe sa nachádzajú pomerne rozsiahle tabuľky toponým a hydroným (tokov) s podobným koreňom slova aj významom v sanskrite, ruštine aj s ich prekladom do slovenčiny. U niektorých podobnosť udiera do očí, u niektorých je dosť diskutabilná...... celý text
Dvanáctá planeta
2006,
Zecharia Sitchin
Dvanáctá planeta (české vydanie: Dobra, 2006) si aj po 44. rokoch od vydania originálu zachováva svoje čaro. Bez ohľadu na fabulácie, hodnovernosť, správnosť tvrdení a hypotéz autora je prínosom. Staré sumerské, akkadské, fenické, babylonské, egyptské, grécke či byblické texty a vyobrazenia tu v zrozumiteľnej forme vkladá do kontextu, ktorý je stráviteľný aj pre bežného čitateľa bez ohľadu na hodnovernosť interpretácie. V modernom podaní ťa oboznámi s ich obsahom. Ak si Bibliu nikdy nečítal a o hlinených tabuľkách nechyroval, získaš o ich obsahu určitú predstavu. Zaujímavé je, že preklady základných textov aj takej Biblie sa líšia v rôznych jazykoch. Stačí vynechať odstavec, zameniť slovo a komplet celý text dostáva iný význam. Autor to dokladá napr. na slove šém. V autorovom podaní je to raketa. Zaujímavo by sa podľa tohoto tvrdenia tváril napr. taký Golem. Autor tu týmto posúva naše tradičné chápanie sveta do trochu inej roviny, a myslím, že je to len dobre. Dogmy a strereotypy treba rozbíjať :) Anunnaki Nefilim sa možno vrátia, možno nás riadia a kríza našej civilizácie je možno predovšetkým dôsledkom ich konania. A možno nie. Možno ak raz priletia, budú prekvapení, čo s touto planétou urobili ich bioroboti, zachovaní tu napospas osudu. Zostáva sa len s autorom spýtať, ak bohovia stvorili nás, kto stvoril ich?... celý text
Objavné cesty staroveku
2017,
Michal Habaj
Tématicky zameraná kniha o objavných cestách staroveku neprináša síce žiadne objavné informácie ale ako celok ujde. Autor tu opisuje už známe deje z pohľadu tradičných veľkých národov z obdobia 3. tisícročia p.n.l. počnúc a 4. storočím končiac. Teda obmedzuje sa tu na Feničanov, Egypťanov, Peržanov, Grékov, Rimanov a okrajovo spomenie aj Číňanov. Do neprebádaných a nejednoznačných období (napr. Sumeri a pod.) jednoducho nejde. Veľmi sa tomu nedivím, keďže knihu podporil Fond na podporu umenia. Nejaké konšpiračné teórie, záhady, prípadne vlastné originálne autorove myšlienky tu teda nehrozia. Najväčším prínosom knihy je v závere po prvýkrát zverejnený Pavlom Valachovičom zo starogréčtiny do slovenčiny preložený a poznámkami autora doplnený kompletný Pseudo-Skylakov periplus. Je v ňom úctyhodný výčet a popis území a národov vtedy známej Ekumeny. Kniha napriek tomu, že mohla byť písaná pútavejšou formou je pomerne dobrá a to aj z dôvodu, že v súčasnosti v slovenčine veľa podobných publikácií nevychádza...... celý text
Biela veža
2019,
Juraj Červenák
V tomto štvrtom zväzku (slovenské upravené vydanie, Artis Omnis, 2019) sa osudy váčšiny bohatierov, ústredných postáv a Koščeja uzavrú. Otvorené zadné vrátka si autor nechal ohľadom hlavnej postavy Iľju Muromca ale aj gosudara Svjatoslava, lebo nie všetko bolo dopovedané. Zaujalo ma tu viacero historických zemepisných názvov a etník. Okrem spomenutých slovanských kmeňov, Variagov a trochu idealizovaných Chazarov to boli Alani, Kassogovia a aj s našimi dejinami spätí Avari a Pečenegovia. Niektoré postavy síce nemá autor veľmi dôkladne vykreslované, zato historické reálie a opisy jednotlivých epických bitiek (tých je tu hneď niekoľko) sú veľmi sugestívne, logicky aj strategicky prepacované. V tomto ohľade sa na neho nechytajú ani niektoré zahraničné známe mená autorov z fantasy žánru. Udalosti sú opisované z rôznych uhlov pohľadu. Tá zrada Chazarov z týchto uhlov môže byť chápaná rôzne, tak ako je to aj v skutočnom živote. Záleží na pohnútkach a príčinných súvislostich. Nakoľko boli tieto dva posledné diely vydané v slovenčine pôvodne jednou knihou, zdalo sa mi, že dej bol trochu naťahovaný niektorými menej podstatnými udalosťami na úkor tých podstatných. Napríklad ten záver bol už len veľmi skratkovitý. Z tohoto dôvodu jednu hviezdu dávam dolu, inak ale stále to je Historická Slovanská Fantasy s veľkým H,S a F… Poznámka k sérii: veľmi kvalitná 4-dielna sága (slovenské vydanie Artis Omnis) z nielen slovanského prostredia, postavená na skutočných historických udalostiach s niektorými historickými postavami. Obohatená o príbehy a postavy z ruských Bylín a povestí východných národov. Prvé dva zväzky boli subjektívne trochu pútavejšie. Ako celok však patrí táto séria medzi to najlepšie v žánri. Osobne by som ju kvalitou radil hneď vedľa Eriksonovu MKP s tým, že ako Erikson, tak Červenák vynikajú každý v niečom inom (viac v komentároch k jednotlivým knihám)…... celý text
Feničania
2016,
Michal Habaj
Feničania - ľud spod Libanonských svahov, nikdy nevytvoril ríšu. Ich predkovia semitského pôvodu dnes označovaní ako protofeničania alebo Kanaánci (známi ešte z Biblie) založili svoje mestské štáty na úzkom páse pobrežia Perzského zálivu. Možno ti niečo hovoria ich názvy ako Arvad, Tripolis, Byblos, Sidón, Tyros alobo Dor. Dostali svoje meno podľa slova foinix, označujúceho červenú farbu. Gréci ich preto volali aj červení. Boli vynálezcami písma, papyrusu, majstrami v stavaní lodí a veľmi šikovní obchodníci. Na Africkom kontinente založili Kartágo. Asimiláciou v Rímskej ríši ukončili svoju existenciu ako samostatné etnikum. Autor v knihe uverejňuje veľa faktov, ktoré sú známe už z Biblie či iných zdrojov. Zaujímavé je, že tí, čo vynašli hláskové písmo, veľa správ o sebe nezanechali. Preto sú aj v tejto knihe správy predovšetkým egyptského, židovského, babylonského, asýrskeho, gréckeho, či rímskeho pôvodu. Paradoxne sa o týchto ríšach dozvieš viac ako o samotných Feničanoch. Zaujímavé čítanie, ale asi by bolo lepšie, ak by bola knižka spracovaná populárnejšou formou, autor sa síce snažil, ale... Na Zamarovského sa v tomto ohľade nechytá. Žiadne ďalšie výhrady k nej nemám. Prečítať sa oplatí, masa kvalitných informácií je tu zaručená. Ešte jedna malá výhrada by sa našla: niektoré ilustrácie, hlavne mapy, sú tak malé, až sú nečitateľné, vzhľadom na typ publikácie to však chápem a Internet to istí. Veľmi dobré čítanie ak sa chceš dozvedieť niečo o dnes už takmer zabudnutom národe...... celý text
Slovenské dejiny V.
2012,
Róbert Letz
Čítal som už viacero kníh týkajúcich sa tohoto obdobia - vzniku, trvania a zániku vojnového Slovenského štátu. Väčšina z nich však trpela skreslením resp. úzkym záberom pohľadu. Buď išlo o jeho obhajobu, viac či menej nekritickú alebo naopak, bol badateľný ideologický vplyv pri jeho zaznávaní či popieraní z druhej strany barikády. Kvalitnú syntézu v podobe akú tu predostrel Róbert Letz v čase vydania (2012) som nezaznamenal. Stojí naozaj za to. Problematiku Slovenského štátu aj s tým, čo jej predchádzalo, autor rozoberá z viacerých strán aj uhlov pohľadu. Dáva ju do kontextu globálnych, európskych aj lokálnych udalostí. Podopiera to citáciami dokumentov, rozhovorov či rozhlasovými výstupmi atp. Na jednom mieste dostávaš argumenty pre aj proti bez hodnotiacich interpretácií. Je už len na tebe, ako si mozajku z predkladaných informácií poskladáš dokopy. Predpokladám, že hodnota tejto knihy nebude klesať, je totiž písaná nezaujato, zrozumiteľne a bez akéhokoľvek ideologického balastu (Sem-tam síce vykukne autorovo stanovisko, ale aj majster tesár sa utne, a pravdepodobne nie úmyselne). Preto ju odporúčam s kľudným srdcom, ak sa chceš niečo o tomto období dozvedieť bez skreslenia...... celý text
Horiaca ríša
2018,
Juraj Červenák
Horiaca ríša (Artis Omnis, 2018) je prvou časťou pôvodne v češtine vydaného titulu Bílá věž (Wales, 2008, 2012), ktorý bol v tomto slovenskom vydaní rozdelený do dvoch zväzkov. Osudy hrdinov sa teda uzavrú až v ďalšom zväzku pod názvom Biela veža (Artis Omnis, 2019). Hlavní hrdinovia na čele s Muromcom, ktorý sa tu snaží vystrábiť zo svojich alkoholických excesov, sú tu opäť odsunutí trochu do úzadia. Príbeh je obohatený o linku Chazara Dávida s Alankou Semirou. Dávid a niektoré ďalšie postavy sú historickými osobami, autorom dotvorenými. Ústrednou témou knihy je ťaženie Kyjevského kniežaťa Svjatoslava proti Chazarskej ríši. Autorova interpretácia niektorých skutočných udalostí tohoto obdobia je síce trochu priohnutá, na čo však má v rámci svojho diela právo. Jeden múdrejší človek vyriekol výrok, že fakty neexistujú, len ich interpretácia, takže nič proti. Kyjevskí dobyvatelia sú tu vykresľovaní ako barbari, zatiaľ čo Chazari ako kozmopolitný výkvet vtedajšej civilizácie. Skutočnosť bola pravdepodobne trochu iná. Chazari totiž neboli etnickí židia, prijali však judaizmus za svoju vieru, mentalitou asi neboli veľmi odlišní od okolitých turkických národov a kmeňov. Popis súbojov a bojov má tu Červenák zvládnutý na výbornú. Odvíjajú sa ako na filmovom plátne, niektoré naozaj veľmi efektne. Trochu drhne samotný príbeh s Iljom Muromcom, za čo dávam jednu hviezdu dolu. Inak tradične veľmi dobré čítanie.... celý text
Slovenské dejiny IV.
2010,
Róbert Letz
Štvrtý diel Slovenských dejín tentokrát z pera Róberta Letza nie je nejako mimoriadne čítavým počinom, zato je však nabitý faktami. Pomerne citlivé obdobie je tu rozoberané zo všetkých strán, prím však hraje predovšetkým politika a politikárčenie. Tento zväzok sa skladá z dvoch častí. Tá prvá sa zaoberá rokmi 1. sv. vojny 1914 - 1918, Slovenskom ako súčasťou Uhorska v tejto vojne. Druhá obsiahlejšia časť vyčerpávajúcou formou pokrýva obdobie 1. ČSR až do vyhlásenia autonómie na Slovensku. Autor vo svojej syntéze rozoberá všetky aspekty, ktoré viedli až k samotnému rozpadu 1. ČSR, pričom udalosti popisuje nestranne a objektívne, teda aspoň sa o to snaží. Nezaznamenal som žiadne nadŕžanie, či už sa jednalo o koncepciu čechoslovakizmu, ktorá hlásala reálnu neexistenciu Slovenského národa a prikláňala sa skôr k jeho definícii ako vetve národa Českého, alebo k nacionálnej, konfesionálnej, sociálnej, marxistickej resp. komunistickej koncepcii so všetkými dôsledkami, ktoré tieto jednotlivé koncepcie prinášali. Autor zostal takpovediac nad vecou. Toto nie je u podobných kníh veľmi bežné. Často sa totiž stáva, že autor je poplatný práve tej jednej koncepcii, ktorej je reprezentantom. Tu ten osobný postoj chýba, čo teda považujem za veľké plus. V knihe sa nachádza veľa citácii, prepisov dokumentov a pod. Grom knihy je politika a činnosť politických strán. Samozrejme, nájdeš tu všetky zvyčajné zmienky ohľadom kultúry, života, ekonomiky a pod., ale tie sú popisované vo veľmi kondenzovanej podobe. Kniha však spĺňa svoj účel a je vhodná ako odrazový mostík k špecifickejším publikáciám. Ako syntéze Slovenských dejín z tohoto obdobia teda nemám jej čo vytknúť. Prehľadná a vyčerpávajúca... Moja tak trochu ironická poznámka pod čiarou: Pri čítaní podobných publikácií mi nevdojak prichádza na um otázka: Kto alebo čo je to Slovenský národ? Viem, viem, tá definícia v knihe je jasná... Ale reálne? Odpoveď: zoskupenie ľudí hovoriacich jedným jazykom, ktorí si idú navzájom po krku :( Dušan Makovický svojho času o tom niečo vedel...... celý text
Americká modlitební příručka
2020,
Lucius Shepard
Od knihy som očakával trochu niečo iné. Niečo v duchu autorových poviedok z juhoamerického prostredia v ktorých gringos nevyznievajú ako hrdinovia, ktoré sú nabité cynizmom, naturalizmom a ozvláštnené magickým realizmom. Taký Salvador, Lovec jaguárů či Dovolená na zotavenou ma úplne dostali. Kniha je uvádzaná ako zmes vonnegutovského sarkazmu a beatnických vízií. Americká modlitební příručka je trochu iná. Ten cynizmus a naturalizmus sú v nej prítomné. Je tu veľa popkultúrnych odkazov, Sharon Stoneová je dokonca zakomponovaná priamo do deja a letmo aj Tom Cruise, či iní. Dej sa síce trochu vlečie ale vyvažuje to kvantum myšlienok na zamyslenie, šplechov a narážok nielen na americké reálie, i keď tie prevládajú. Knižka nemusí sadnúť každému. Ja na tento typ intelektuálskej literatúry veľmi nie som. Ale ako celok je to vynikajúce čítanie. Shepard síce intelektuálsky je, ale spôsobom, ktorý ti má čo povedať. Autora oceňujem ako majstra poviedkovej tvorby a i keď tento jeho román je trochu iný, svoj štýl v ňom nezaprel. Ako každá dobrá kniha, zanechá ťa aj táto v obkľúčení myšlienok, ktoré ti tu navodzuje, a to ani nemusíš byť fanúšikom SF/Fantasy literatúry. Napriek tomu, že pútavosť miestami kolíše, ako celok je to poriadna rana kladivom do palice...... celý text
Slovenské dejiny III.
2015,
Peter Podolan
O tento tretí diel syntézy slovenských dejín reprezentujúci roky 1780-1914 sa tentokrát podelili dvaja autori. Myslím, že svoju prácu odviedli dobre, bez nejakých ideologických nánosov. Obdobie počnúc vládou Jozefa II. (1780-1790) a končiac začiatkom I. svetovej vojny je už pomerne dobre zdokumentované. Reformy, ktoré začala už Mária Terézia tu pokračujú, nastáva sebauvedomovací proces u Slovákov, nastupuje osvietenská etapa národného hnutia, generácia Všeslávie, štúrovcov, revolučné roky 1848/49, nasleduje neoabsolutizmus v Rakúskej monarchii, Rakúsko-Uhorské vyrovnanie s následnou tuhou maďarizáciou, zákazom všetkých kultúrnych ustanovizní, represáliami a brachiálnou mocou zo strany uhorskej vlády, pasivitou jedinej slovenskej SNS, vzťahmi s českým, srbským a rumunským kultúrnym prostredím, končiac ľudovou platformou - vznikom SĽS pod vedením A. Hlinku tesne pred začiatkom I. svetovej vojny. Z faktického hľadiska je kniha veľmi dobrá. Autori vzhľadom na typ svojej práce - syntéza, veľa priestoru na nejaké perličky, vlastné myšlienky či záhady a biele miesta nemali. Napriek tomu ich výklad je veľmi zrozumiteľný, v niektorých častiach viac či menej zaujímavý, prinášajúci aj niektoré nové poznatky. Zachovávajúc si pritom relatívnu nestrannosť a objektivitu. V skutočnosti viem, že aj toto obdobie obsahuje spústu bielych miest a kostlivcov v skriniach. Ako základ je však táto kniha viac než dobrá. Odporúčam...... celý text
Dračia cárovná
2017,
Juraj Červenák
Kedysi dávno som čítal román Stepan Razin od Zlobina. Reálie ani samotné podanie príbehu ma veľmi nezaujali. Ruská krajina a jednotlivé postavy sa mi nezdali byť veľmi atraktívne. Navyše ruskí resp. sovietski autori písali štýlom socialistického realizmu, čo nebolo nič pre mladého čitateľa. V tom čase som bol skôr na westerny, prípadne ešte vesmírne dobrodružstvá. Že sa to dá aj inak, o tom ma Červenák presviedča v každej ďalšej svojej knihe. A že tie deje na východ od našich hraníc môžu byť minimálne tak zaujímavé ako príbehy o severoamerických indiánoch je v jeho podaní viac než isté. Nevymýšľa si krajinu ani jednotlivé národy či rasy. Tie tu reálne existovali. Bielorusko, Ukrajina či Rusko, to neboli len Bielorusi, Ukrajinci a Rusi ale pestrá zmäs slovanských, ugrofínskych a turkotatárskych kmeňov medzi ktoré ešte zapadli Variagovia alias Vikingovia. Všetci s vlastnou mytológiou, panteónom bohov, s vlastnými démonmi a besmi. Tento druhý diel sa nesie v tradičnom fantasy duchu. Teda putuje sa z bodu A do bodu B. Zvláštnosťou v autorovom podaní sú však práve tie nadprirodzené prvky, ktoré v sebe nesú nielen slovanskú symboliku. Tá sa tu dostáva do konfrontácie s ostatnými a aj jej polarita je mierne posunutá. Dračia cárovná alias Baba Jaga alias Ježibaba alias Polnočnica, tu nie je stará baba s bradavicou na nose ale divoká čiernovláska viac podobajúca sa frontmanke z nejakej Dead Metalovej kapely. Aj keď ten jej tradičný domček tu je tak ako v každej rozprávke. Ilja ako hlavná postava tentokrát stojí trochu v pozadí. Príbehu to však vôbec neškodí, lebo ten je nabitý rôznymi inými mýtickými postavami, dejmi a kulisami. Sám seba musím pokarhať, že som autora začal spoznávať až pomerne nedávno. Škoda ďalších slov a nosenia dreva do lesa. Полное количество звезд - Täysi määrä tähtiä - Tam yıldız sayısı.... celý text
1177 př. Kr. - Zhroucení civilizace a invaze mořských národů
2019,
Eric H. Cline
Po tom, čo sa na túto knihu odkazovalo viacero autorov radiacich sa medzi katastrofistov, záhadológov a alternatívcov, nenechal som ju dlho bokom ani ja. Čítanie je to zujímavé ale nemôžem sa ubrániť dojmu aj pod vplyvom jednej z diskusií tuná na DK, že autor použil projekciu súčasnosti na minulosť. Autor pritom patrí medzi tých "serióznych", zdrojová literatúra je uvádzaná na takmer 50. stranách, pričom poznámky pod čiarou sú niekoľkonásobné na takmer každej strane. Hlavnou témou knihy je otázka, čo spôsobilo úplny kolaps civilizácie na sklonku 12. st. pr.n.l.. Autor uvádza viacero možností vrátane invázie Morských národov a prikláňa sa k teórii, že ho spôsobilo viacero faktorov. Od prírodných pohrôm, hladomorov, vojen, sociálnych výbuchov až po ekonomický kolaps. V tom poslednom vidím tú projekciu súčasnosti. Autor píše o troch storočiach pred kolapsom ako o globalizovanej úzko previazanej ekonomike, ktorú mohol pochovať dominový efekt. V následnej dobe temna vystriedali autokratické centralizované štáty, malé mestské štáty s ekonomikou založenou na kapitalistickej dravosti. Teda zrútenie civilizácie vysvetľuje z liberálnych hľadísk. Uvádza však, že nič nie je jasné. Určité indície sú, ale jednoznačne sa nedá určiť ani to, kto boli tie Morské národy a či vykonávali násilnú inváziu. K téme sa vyjadrilo viacero odborníkov zvučných mien, autor ich tu uvádza. Doposiaľ sú to všetko hypotézy. Nejednoznačné je datovanie jednotlivých udalostí ale aj identifikácia spomínaných osôb a národov. V tejto súvislosti ma zaráža jedna vec, prečo sú tak zavrhovaní alternatívci so svojimi myšlienkami, ktorí sa zamýšľajú nad tými istými faktami... Knihu som zhltol aj napriek tomu, že textu k čítavosti ešte niečo chýba. O tomto období som mal trochu inú predstavu. Nerátal som s tým, že prechod z neskorej doby bronzovej do následnej doby železnej bol taký zásadný a vlastne menil celý známy svet. Určite si od autora ešte niečo prečítam...... celý text
Tages (z vôle božej)
2018,
Alfonz Lukačin
Forma, ktorú autor zvolil mi veľmi nesadla. Jedná sa o akýsi derivát románu, eseje, obdoby biblického príbehu a faktografickej literatúry. Autor knižku označuje ako etruskú "Bibliu". Tages, syn boha Genia, vnuk Najvyššieho boha Tiniu, bol bôžikom Etruskov - Rassénov, ktorý vyskočil z vyoranej brázdy pred rozprávača tohoto príbehu Tarchona aby Etruskom priniesol nové náboženstvo - Disciplina Etruska. Celá táto knižka je o tom, ako toto náboženstvo Tages vysvetľuje Tarchonovi a okolostojacim ľuďom. Zaujímavý je podrobný etruský panteón bohov a ich funkcie. Detailný popis veštenia z ovčej pečene a bleskov. Táto čiastočná autorova fikcia skĺbená s faktami môže byť prínosom ak sa zaujímaš o históriu a o mytológiu zvlášť. Ak hľadáš nejaký dobrodružný román alebo dejové linky, daj radšej od tejto knižky ruky preč. Je vážne určená len pre fajnšmekrov a čitateľov, ktorí znesú trochu suchšie texty. Sám dávam prednosť buď plnohodnotnému románu alebo literatúre faktu. Napriek tomu je v knižke pomerne dosť dôležitých informácií. Zaujal ma tam hlavne ten božský panteón...... celý text