yerry přečtené 412

Nestorov letopis: Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi 2018, Nestor Letopisec

Nestorov letopis alebo Povesť vremennych let je najstarším slovanským letopisom a určite má svoju hodnotu. Toto vydanie (Vydavateľstvo Spolku Slovenských Spisovateľov, 2018) nie je identické s českými skoršími vydaniami. Vychádza z najstaršieho tzv. Lavrentievského letopisu z roku 1377 (originál sa totiž nezachoval), končiaceho rokom 6625 (1117). Jeho hodnota je predovšetkým historická. Údaje v ňom občas časovo nesedia a mená osôb či názvy lokalít sú miestami uvádzané chybne. Autor(i) bol ovplyvnený byzantskými a byblickými zdrojmi, ktoré veľa krát aj používal. Jedná sa predovšetkým o skoršie byzantské kroniky Georgia Hamartola (Monomacha) a Jána Malalu. Text letopisu je pretkaný kresťanským svetonázorom autora, teda nejaké objektívne informácie o pôvodnej viere Slovanov z neho ani omylom čerpať nemôžeš. Niektoré informácie sú však aj napriek tomu pomerne zaujímavé a stoja za to. Ber však do úvahy, že ich výklad bude stále jednostranný. Kniha nie je hrubá, je však dosť ťažká na čítanie. Udalosti sú síce chronologicky radené podľa rokov ale nečakaj nejaké ucelené témy autora. Z jednej udalosti skáče na udalosť úplne inú, týkajúcu sa úplne iného územia, osôb a pod. Tých ruských mien a miest je tu teda požehnane. Naviac sa tu nachádzajú pomerne rozsiahle kresťanské mravoučné ponaučenia. Bonusom knihy je rozsiahly úvod a takmer 100 stranový vysvetľujúci text "Obrazy z dejín Východnej Európy a Kyjevskej Rusi do polovice 12. storočia" od Miroslava Daniša. Ten síce patrí medzi historikov, ktorí nie sú zástancami autochtónnej teórie pôvodu Slovanov, napriek tomu niektoré ťažšie pochopiteľné udalosti letopisu dáva do kontextu doby, čím túto knihu robí zrozumiteľnejšou. Čo sa týka môjho hodnotenia, vadil mi v knihe ten kresťanský antagonistický pohľad, ktorý občas deformoval celkové vyznenie letopisu v prospech kresťanskej ideológie na úkor pôvodnej mytológie a viery Slovanov. Čo teda nieje moja šálka kávy. Ak ti to neprekáža, kľudne si prihoď nejakú tú hviezdu.... celý text

Webcopywriting pro samouky 2016, Pavel Šenkapoun

Kde sú tie časy, keď si počítačový nadšenec bastlil webové stránky obrazne povedané na kolene. Počnúc statickými stránkami, končiac rôznymi CMS resp. redakčnými systémami vrátane napĺňania ich obsahu. V dnešnej dobe sa už všetko atomizuje a špecializuje na jednotlivé segmenty s jediným úmyslom - predať. Knižku som si prečítal so záujmom, keďže o webovom copywritingu som mal trochu skreslené predstavy. Túto problematiku autor osvetlil dostatočne, i keď väčšina vecí mi bola známa, len v iných súvislostiach. Zjednodušene povedané jedná sa o čistý marketing napasovaný na webové prostredie za jednoznačným účelom predaja. Od sloganu až po zázračné tlačítko "kúpiť". Čomu podlieha všetok obsah. Sympatické je, že autor sa na nič nehrá a aj táto knižka mimo informačnej hodnoty slúži zároveň aj ako prezentácia autorom ponúkaných služieb, ktoré v knihe rozoberá. Priznáva to...... celý text

Západní Slovania 2020, Jurij Ivanovič Venelin

Dosť zaujímavý počin od tohoto vydavateľa. Dnes už historické dielo takmer úplne neznámeho ruského autora so slovenskými koreňmi, ktorého život bol dosť pohnutý, nie nepodobný napr. so životom Dušana Makovického. Teda tragédia. Kniha obsahuje tri sondy do dávnej histórie, v ktorých Venelin rozvádza úvahy nad pomenovaním "Slovan - Sloven" ale i ďalšími, pričom argumentuje tým, že takto bolo označované obyvateľstvo prevažnej časti Germánie predstaviteľmi tých národov, ktoré k tomuto zoskupeniu nepatrili. Sami seba teda tí, čo sú označovaní ako Slovania, sa takto neoznačovali, a ak áno, len ich malá časť. Ak by si sedliakovi v tom čase (keď žil Venelin 18.-19.st.) povedal, že je Slovan, pozeral by sa na teba s otvorenými ústami, a nevedel by, o čom to sakra točíš. Za Germániu bolo pôvodne považované jej súčasníkmi len územie, nie obyvateľstvo. Vychádza pritom z gréckych a rímskych prameňov, polemizuje so súčasnými nemeckými historikmi. Bol zástancom autochtónnej teórie o pôvode obyvateľov považovaných dnes za Slovanov (Venedi, Anti, Sclavi, Vandali, Variagovia, Roxolani - Rossi - Rusi atp.). Kniha sa skladá z troch častí, ktoré boli pôvodne vydané až po autorovej smrti, pričom tu sú podstatne krátené. 1. sondou je dielo z roku 1841, vydané pod názvom Starovekí a súčasní Sloveni Slovenci-Slovinci, v ktorej Venelin prvýkrát uviedol do literatúry samotné meno budúcej krajiny Slovenie (Slovinska), ktorá vtedy ešte na politickej mape sveta neexistovala. Autor tu popisuje oblasti ako Benátky, Karniu, Istriu, Panóniu, Norikum, Retiu, Vindeliciu, Dalmáciu, Ilýriu a i. Píše, že pôvodní obyvatelia Slovinska boli Venedi - Veneti - Vendi a poukazuje na príbuzenstvo (nie identitu) slovanských Venedov s Vandalmi, Skýtmi a Rusmi. 2. sonda je z roku 1846 a nesie názov Obyvatelia oblasti Baltského mora, Leti a Slovania. O Lotyšoch, Litovcoch a Prusoch, Pomorancoch a Baltskej Slavónii. Okrem geografického opisu starovekých slovanských miest (Rujana, Retra a i.) uvádza aj porovnanie jazykov a mytológie. Táto časť bola veľmi výživná ;) 3. sonda bola vydaná pôvodne až v roku 2003. Je to neúplný rukopis - poznámky, v ktorom Venelin argumentuje faktami v prospech slovanského pôvodu ruského štátu. Zamýšľa sa nad pôvodom Varjagov a prisudzuje im slovanský alebo príbuzný pôvod. Aby som to zhrnul: I keď dosť útla, kniha je spočiatku dosť ťažká na čítanie (veľa citátov a odkazov). Aby si Venelina pochopil, uvedom si v akej dobe žil. Európa sa delila na veľké celky v podobe imperiálnych štátov a monarchií. Začínala doba nacionálnych pohybov a vzopätí. Teda pôsobili tu odstredivé sily. Tieto tendencie sú badateľné aj u neho. Teda snaží sa nevnímať Slovanov ako jeden celok ale hľadá špecifické atribúty pre jednotlivé jeho časti. Pričom každá z tých jedinečných častí (národov) je napojená na spoločných predkov až po Noemovho syna Jafeta. V niektorých svojich tvrdeniach sa dokázateľne mýlil (podľa aktuálnych poznatkov). Niektoré sú už zastarané až archaické. Podstatná časť knihy, popri jej historickom odkaze, má však ešte stále svoju hodnotu a čaro. Prínosom je absencia novodobého ideologického balastu...... celý text

Diabol v zrkadle 2016, Juraj Červenák

Príbeh síce nemal takú razanciu ako ten predošlý, ale napriek tomu sa opäť výborne čítal. Červenák ťahá z rukáva stále nové námety, odohrávajúce sa v rozličných prostrediach. Len ústredné postavy zostávajú tie isté. Pričom ich charakterové vlastnosti sa nedajú definovať ako dobré, či zlé. Slúžia moci, ako inak. Nebola by to historická detektívka, ak by tomu tak nebolo. Z toho vyplýva aj fakt, že spravodlivosť, ktorú vykonávajú musí straniť momentálnej vládnej moci, na základe čoho vznikajú paradoxné situácie, kedy tá kladná strana nemusí byť jednoznačne kladná... Hlavné postavy tentoraz vyšetrujú atentát na arcivojvodu s pozadím, na ktorom sa odohráva konflikt katolíkov s protestantmi v Rakúskej monarchii. Tentoraz prevažne vo Viedni. S vykresľovaním ženských postáv sa autor tiež zlepšuje. Na scénu nastupuje tajomná femme fatale Pani zo Šternberka. Dúfam, že sa s ňou autor ešte vytasí... Tradične ako je to už u Červenáka zvykom, jeho vyšetrovatelia nie sú žiadny Poirot či slečna Marplová. Krv potečie aj v tomto prípade, a nebude jej málo. Barbaričova nová zbraň v podobe niekoľkohlavňového príručného kanóna, či Jarošov katovský meč na jeho pleci sú predzvesťou krvavých rán, večerov aj nocí pre všetkých, ktorí stoja na opačnej strane "zákona"...... celý text

Zatajení Slovania prvých storočí 2020, Marián Kapolka

Podstatnú časť tejto knihy autor zahlcuje svojim vyhraňovaním sa voči západnej konkrétne nemeckej historiografii a následne aj voči domácim historikom označujúc ich výrazom "gebíri". Ako alternatívny amatérsky historik by asi spravil lepšie, keby išiel svojou cestou a nesnažil sa o konfrontáciu. Táto jeho už piata kniha z tejto oblasti má viacero nedostatkov a svojimi výhradami len dupľuje chaotickú argumentáciu, čo téme vôbec neprospieva. O túto problematiku sa zaujímam a nadšený som z nej nebol. Základnou témou knihy je tvrdenie o autochtónnosti osídlenia našich území Slovanmi od nepamäti až po dnes. A o pôvode niektorých tzv. germánskych kmeňov, ktorý mal byť slovanský. Za všetky spomeniem hlavne Markomanov a Kvádov. To je síce pekné, ale nič nové - svoje neprináša. Skáče z témy do témy. Cituje starších historikov podporujúcich autochtónnu teóriu ako Fr. Pluskala Saleša Moravičanského, Metoda Nečasa, Štefana Šmálika, Juraja Papánka a i. Medzi svojimi zdrojmi má dokonca aj scifi román Leonarda Medeka a Františky Vrbenskej: Stín modrého býka :) Vôbec mu neprekážajú odlišnosti v tvrdeniach o kráľovských slovanských rodostromoch jednotlivých autorov diel staršieho dáta. Jednotiacim prvkom je u neho hlavne ten slovanský faktor. Tento aspekt zásadne zráža hodnotu diela. Nedostatkom je aj autorova nekonzistencia s tvrdeniami v jeho predchádzajúcich knihách. Pokiaľ sa venoval záhadológii, bolo to ešte akceptovateľné. U historiografie to už veľmi seriózne nevyzerá. Ak propaguje Fomenkovu Novú chronológiu dejín vo svojich predošlých dielach a katastrofický scenár, o akých prvých 5. storočiach (v zmysle klasického letopočtu) slovanských dejín tu u svätého Árija píše. Dosť schyzofrenické, nie? Ako v každej knihe, aj v tejto som sa snažil nájsť nejaké pozitíva. Tým pozitívom by mohol byť fakt, že by mohla slúžiť napr. na základnú orientáciu v prameňoch, ktoré sa týkajú autochtónnej teórie. Dá sa pomerne rýchlo zhltnúť, lebo je dosť povrchná, napriek tomu prinášajúca určité historické informácie. Obávam sa však, či téme nerobí medvediu službu...... celý text

Bukvica - Moudrost ukrytá ve slovech aneb jak ke mně Bukvica promluvila 2018, Věra Ovečková

Ak čakáš učebnicu bukvice (staroslovanského písma), možno budeš prekvapený. Tie bukvice v tejto malej knižočke veľkej ako modlitebná knižka, tam sú. Je tam aj popis ich významu. Na rozdieľ od iných učebníc písma, táto knižka je trochu inak koncipovaná. Od suchopárnosti má ďaleko. Autorka ju totiž pojala svojským poetickým štýlom, keď za každou bukvicou je nejaký príbeh, myšlienka či duchovný odkaz. Taktiež fyzické a grafické stvárnenie tejto knižky je na úplne inom levely a je vidieť, že aj túto stránku mala autorka takpovediac pod palcom. Na rozdieľ od iných kníh o bukvici, autorka pridáva k jednotlivým bukviciam aj kus zo svojho duchovna, svojho vnútorného sveta a svojej filozofie, kde písmo a slovo nadobúda svoj pôvodný význam. Môžeš si o tejto knižke myslieť, čo len chceš. Dá sa vnímať v rôznych rovinách, kde tá najzákladnejšia je estetická, od tej môžeš stúpať už len hore ;)... celý text

Ježišove listiny 2009, Michael Baigent

Nie som síce fanúšikom literatúry faktu zaoberajúcej sa biblickým obdobím ale knihu som si napriek tomu prečítal so záujmom. Jej autor je spoluautorom už staršieho bestselleru Svätá krv a svätý grál, ktorej ťažiskom bolo dokazovanie Kristovej pokrvnej línie a jej odkaz od Dávidových čias cez Katarov, templárov až po Siónske priorstvo. Táto kniha sa zameriava zväčša na Krista z úplne iného pohľadu ako je ten cirkevný a vkladá jeho život do zásadne iného kontextu. Kristus v autorovom podaní je človek z mäsa a kostí. Zelót. Nezomrel na kríži, bol ženatý, mal deti, študoval egyptské mystéria, jeho kráľovstvo nebolo z tohoto sveta, nebolo ani na nebesiach, ovládal tajné náuky, nechcel byť žiadnym bohom, keďže ten prebýva v každom človeku, ktorý si to uvedomí. Na to slúži iniciačný obrad, pri ktorom musíš "zomrieť" aby si "vstal z mŕtvych". Nechcel založiť žiadne náboženstvo ani cirkev. Svoju púť pravdepodobne zakončil v jednej francúzskej lokalite v prostredí židovskej ortodoxnej komunity. Viac v knihe... Autor tu dosť obšírne vysvetľuje reálie a zvyky aké mali Židia na začiatku nášhu letopočtu a snaží sa svoju tézu vložiť do úplne iného kontextu. Myslím, že sa mu to čiastočne darí. Veľa záleží od spôsobu prekladu starých textov a kvality jednotlivých neskorších prepisov. A samozrejme dôležitý je aj fakt, že sa autor prikláňa k judaizmu v neprospech kresťanstva. Teda úplne objektívny nie je. Zopár faktov si prispôsobuje. Knihu som zbodol docela rýchlo, zaujala ma a navodila niekoľko nových a podnetných myšlienok. K dokonalosti jej ešte síce čosi chýba, ale dobrá bola viac ako dosť...... celý text

Ohnivé znamenie 2015, Juraj Červenák

Pribúdajúcim počtom zväzkov v jednotlivých ságach zvyčajne narastajú vatové výplne a dej sa zbytočne naťahuje. To však nie je prípad tohoto autora. Kvalita a pútavosť príbehov Steina, Barbariča a Jaroša pribúdajúcim počtom narastá. Dej sa presúva do Prešporka a udalosti majú poriadne temný rámec. Detektívny prvok je už sofistikovanejší napriek svojmu záveru, ktorý bol trochu zjednodušený. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Petry Neomillnerovej. Na rozdieľ od jej fantasy rámca, Červenák príbeh vložil do reálneho prostredia, v reálnom čase a obsadil ho skutočne žijúcimi postavami. Mimo iných, ako vedľajšia postava sa tu mihne aj známa krvavá grófka Alžbeta Báthoryová... Opäť potešili historické reálie a kontext. Zabudnuté názvy jednotlivých bratislavských štvrtí a okolitých obcí nemali chybu. Spočiatku som si aj myslel, že autor sa občas pomýlil alebo mierne zavádzal, ale bližší prieskum mi dokázal, že neznalosť bola na mojej strane. Za všetky uvediem autorom uvádzaný názov Petržalky ako Ungerau. Udrelo mi to do očí, keďže by tam malo byť Engerau. Pravdu však mal autor. Najstarším názvom Petržalky bol skutočne Unger Au (1422 nem. Unger = ostrov), nasledovali Ungerau až neskôr Engerau. Autorove romány majú jednoznačne edukatívnu formu s pútavým príbehom. Naučia viac ako kvantum učebníc dejepisu poplatných svojej dobe. História v autorovom podaní napriek fiktívnym prvkom sa stáva zaujímavou a plastickou. Môžeš ju vidieť a uchopiť ju...... celý text

Svätá krv a svätý grál 2006, Michael Baigent

Táto kniha by pred pár storočiami určite zhorela na hranici aj so svojimi autormi. Ich myšlienky, dedukcie a závery sú totiž z cirkevného hľadiska heretické, kacírske a bigotného katolíka určite zdvihnú zo stoličky. Pôvodný text je síce už zopár desaťročí starý ale ani napriek svojmu veku nie nezaujímavý. Autori sa tu snažia dokázať svoju tézu o kontinuite pokrvnej rodovej línie od biblických čias až po dnešok, v ktorej Kristus hral trochu inú úlohu ako je to bežne oficiálne a cirkvou prezentované. K problematike sa snažia pristupovať serióznym výskumom ale aj uvádzaním zdrojového materiálu. O rôznych historických udalostiach tu dostávaš informácie, ktoré menia samotný kontext, z ktorého vychádzajú. Kniha sa dá vnímať ako záhadologická, ale podľa mojej mienky sa nejedná v tomto prípade o literatúru konšpiračnú. Autori k problematike skrátka pristupujú na základe vedeckého bádania, nie na základe viery. Sú nedogmatickí. Viacero faktov zostáva doposiaľ neznámych a nedoložených, na toto však seriózne upozorňujú. Ako každá kniha, ani táto nemá patent na pravdu. Autori priznávajú svoje sympatie ku gnosticizmu a monarchistickému zriadeniu osvietenského typu. Preto prikladajú dôležitosť kontinuite pokrvnej línii. Do určitej miery je v nej badateľný príklon k "sionizmu" (bez pejoratívnej príchute tohoto termínu). Keďže zabiehajú ešte hlbšie do predkresťanskej minulosti a židovstvo vykresľujú v trochu iných súvislostiach. Ak máš otvorenú myseľ a si prístupný aj teóriám a myšlienkam, ktoré až tak veľmi neladia s tvojim náhľadom, kniha je veľmi dobrá. Ale ak už ti je všetko jasné a veci máš zaradené vo svojich priehradkách, je dosť možné, že ťa kniha bude asi iritovať. V tom prípade ušetri si nervy a pár dní zo svojho života, radšej ju odlož...... celý text

Krv prvorodených 2014, Juraj Červenák

Ak som hodnotil predchádzajúci diel ako veľmi dobrý dobrodružný historický román a poslabší detektívny príbeh, tak tento diel už obsahuje novú kvalitu. Dobrodružná, historická i detektívna zložka príbehu sú v rovnováhe, čiže veľmi dobré. Taktiež psychológiu a charakteristiku hlavných postáv autor postupne dotvára, takže už nie sú tak papierovo ploché ako v predošlom zväzku i keď toto sa nedá tvrdiť o vedľajších postavách. Katolícky purizmus Steina, občasná nemohúcnosť Barbariča ako aj sklon k sadistickým excesom Jaroša vyznievajú veľmi realisticky. Teda tieto postavy nie sú čiernobiele. Príbehu prospieva aj atraktívne prostredie rudolfínskej Prahy, načrtnuté trochu temnejšími farbami. Dobový kolorit dokresľujú vypočúvacie metódy v tej dobe bežné, dnes by boli označované ako neprípustné mučenie. Príbeh sa teda autorovi vydaril a je vidieť, že popri perfektne zvládnutých dobových reáliách autor zlepšuje aj šýl charakteristický pre detektívny žáner...... celý text

Politické ideologie a teorie: Od starověku po rok 1848 2011, Vladimír Prorok

Knihu hodnotím vcelku pozitívne i keď čakal som od nej trochu viac. Snaží sa síce vyhnúť teoretickým a praktickým úskaliam ideje europocentrizmu z hľadiska výkladu dejín politického, filozofického a náboženského myslenia ale v kontexte z akého vychádza sa jej to veľmi nedarí. Ako základ je však dobrá. Prezentuje súčasné hľadisko výkladu aký môžeš získať od viacerých liberálne a neomarxisticky orientovaných vedátorov. Teda určité témy, filozofie a náboženské systémy sú v nej uprednostnené na úkor tých, ktoré nie sú až tak v súlade s ich videním. Niektoré témy sú veľmi skratkovité až úplne vypustené. Chápem, že rozsah knihy neumožnil maximálnu sumu informácií o problematike, ale niektoré témy mohli byť viac či menej redukované, aby sa tých informácií do knihy dostalo viac. Napriek svojim výhradám, ju hodnotím kladne pre základnú orientáciu o problematike i keď...... celý text

Mŕtvy na Pekelnom vrchu 2020, Juraj Červenák

Ak čakáš nejaký sofistikovaný detektívny príbeh s historickým pozadím románov Roberta van Gulika, budeš pravdepodobne sklamaný. Autor sa v tomto ohľade nezaprie. V jeho podaní to vyzerá skôr na dobrodružný historický román s detektívnou zápletkou. Deduktívne metódy v jeho podaní nahrádza skôr sled udalostí, ktoré sa odvíjajú s nie veľkým prispením hlavných postáv. Tie sú skôr v ich vleku, i keď ich akcieschopnosť je na pomerne vysokej úrovni. Vyššie spomínané nie je negatívum, ale ak chceš plnohodnotnú detektívku, poobzeraj sa po niečom inom. V čom je autor dobrý, sú tie historické reálie a dokonca aj vyšetrovacie metódy mi docela na danú dobu pasovali. Taktiež razancia deja bola dobrá. Škoda, že upustil od mytologických prvkov, ktoré boli korením hlavne v ságach o čiernom Roganovi a v ságe Bohatier. Svoj štýl s hrubými výrazmi a s pomerne nekompromisným obsahom si autor zachováva. Chýbajú mi tam však niektoré prvky, pre ktoré som ho kladne hodnotil v iných ságach. Zatiaľ teda tá detektívna zložka príbehu pokrivkáva. Uvidím, som zvedavý, či sa to v ďalších dieloch zlepší. Ako historicko-dobrodružný román by som knihu hodnotil ako veľmi dobrú, ako detektívka, je to u mňa slabší priemer...... celý text

Hradba západu 2018, Juraj Červenák

Posledný diel Červenákovej historickej ságy mám dočítaný. Ak máš rád akciu, prídeš si na svoje. Ústrednou témou je síce obliehanie Újváru - Nových Zámkov ale autor dej okoreňuje aj fantasy prvkami, či náznakom detektívnej zápletky. Nudou trpieť nebudeš na celých cca 511 stranách, vata sa nekoná. Budeš sa brodiť vo výkaloch, vyvrhnutých vnútornostiach, trupoch bez hláv, rúk, nôh. Hláv bez trupov, nabodnutých na koloch, či vysiacich ako ozdoby na koňoch tatárskych bojovníkov. Tie kone tu umierajú tiež vo veľkých počtoch. Je to skrátka epické a autor ti nepreťahuje optimistické motúzy pod fúzy. Báthoryho príbeh napriek veľmi dobrému ústrednému motívu však trpel viacerými nedostatkami, aj logickými. Nechcem tu spoilerovať, tak len dodám, že ten úplný záver mi nesedel. Ak som už pri minulých dieloch spomenul, že autor nemá dosť dobre vykreslené ženské postavy, a hlavne tie negatívne, tak v tomto záverečnom zväzku to čiatočne napravil. Barónka Rónayová alias vlčica, sa tu chopila svojej roly vamp matróny. Túto svoju rolu však zohrala dobre len zčasti a autor jej potenciál tak úplne nevyužil. Celkovo mi pripadá ako keby mal autor kopu dobrých nápadov ale veľmi lacno sa ich zbavuje. A práve tie by mohli byť korením, ktoré by príbehu dodávalo ešte väčší drajv. Pripadá mi, ako keby autor uprednostnil príbeh pred samotnými postavami. Zaujímavo vyznieva konfrontácia dvoch civilizácií. Na jednej strane pomerne tolerantná Osmanská ríša k iným náboženstvám (vzhľadom na dobu) na svojom území. V osmanskom okupačnom vojsku boli totiž aj kresťanské vojská s kresťanskými symbolmi na svojich zástavách. Čo bolo pre kresťanskú náprotivnú stranu niečo nepredstaviteľné. Zaujímavo vyznieva konfrontácia aj v civilizačnej úrovni, či už sa jednalo o vedu, vzdelanosť, hygienu či kultúru, kde Západ jednoznačne ťahal za ten kratší koniec. Už sa budem opakovať. Čítavosť knihy je vysoká a autorov pohľad na opísaný kus histórie veľmi podnetný. Odporúčam, ak máš rád epické historické romány...... celý text

Železný polmesiac 2015, Juraj Červenák

Tento zväzok bol tak trochu výplňový alebo dalo by sa povedať preklenovací, veštiaci prelomové ualosti v zväzku nasledujúcom, ktorým by mala byť zatiaľ táto sága uzatvorená, teda predpokladám. Nie, ani v tejto knižke nie je núdza o drsné dialógy, krvavé boje, vraždenie a iné surovosti. Dalo by sa povedať, že tie sú opisované ešte viac realistickejšie a brutálnejšie. Príbeh sa presúva do Uhorska, presnejšie do okolia Nových Zámkov. Vzhľadom na to, že už na začiatku sú jasné niektoré fakty okolo kapitána Báthoryho a jeho syna, príbehovo sa dej posúva tentokrát len pozvoľna o malý kúsok. Fantasy prvok je len jeden a zdal sa mi pomerne zbytočný, keďže nič podstatné neriešil. Bez neho by sa jednalo o čistokrvný historický román. Autor tu rozostavuje figúrky pred veľkolepým finále, aby to v tej najošemetnejšej chvíli uťal. Tradičný prvok fantasy románov, teda cestovanie z bodu A do bodu B Červenák trochu zauzľuje, keďže hlavný hrdina si musí podobné situácie prežiť viackrát (žeby autor občas strácal inšpiráciu?) s trochu obmenenými postavami a prostredím. Historické reálie a čítavosť tejto knižky napriek mojim postrehom vyššie, je stále na vysokej úrovni a subjektívne výhrady sú len omrvinkou, ktorú ani postrehnúť nemusíš. Teda opäť veľmi dobré odpočinkové čítanie s historickými reáliami ako bonusom naviac...... celý text

Kosmický kód 1998, Zecharia Sitchin

Ťažiskom tohoto zväzku Kroník Zeme je okrem už skôr rozvíjaných tém hlavne problematika okolo znalostí DNA v časoch existencie Sumeru, výskyt šifier a šifrovania v starých textoch, proroctvá a predpovede. Dozvieš sa tu, prečo je Jeruzalem pupkom sveta alebo prečo sa u židov dedí následníctvo po matke a nie po otcovi. Pozitívom u autora je okolnosť, že svoje hypotézy podopiera viacerými prameňmi. Teda okrem samotnej Biblie sú to hlinené tabuľky, archeologické nálezy, historické a prehistorické stavby, astrologické a astronomické výpočty, vedecké poznatky a znalosť pramenneho materiálu. Známe fakty vkladá do nového kontextu, čím nadobúdajú iný zmysel. Negatívum vidím zasa v prílišnej orientácii na Bibliu, židovské zdroje a židovské reálie. Nič proti nim, ale pôsobí to nevyvážene. Vo svojej knihe síce spomína aj nesemitské národy, tie však zohrávali v jeho podaní predovšetkým rozvratnú úlohu. Takým bol napríklad aj útok národov severu (možno Skýtov ale možno aj našich dávnych predkov) niekedy v 7. st. p.n.l. na Sinajský poloostrov. Len ma tak napadá, čo to za pliaga zo severu pritiahla, keď podľa autora existovali len tri centrá ľudskej civilizácie a severná Európa v nich vôbec nefigurovala. Tento zväzok mi napriek mojim čiastočným výhradám sadol trochu viac ako ten predchádzajúci. Autor sa ti dokáže dostať riadne do hlavy ;)... celý text

Když započal čas 2002, Zecharia Sitchin

Napriek tomu, že knižka sa stále veľmi dobre číta, nemôžem sa ubrániť dojmu, že autor sa už dosť opakuje a hlavne v závere dosť ulietava, keď fakty ohýba hlavne v prospech starozákonného videnia sveta. Pokiaľ opisuje rôzne stavby a učel na ktorý boli postavené, ako napr. Stonehenge a pod., ešte je to v poriadku. Ale ak mu majú slúžiť staré sumerské texty a Anunnakovia ako potvrdenie dejov zo Starého zákona, to sa mi už v poriadku nezdá. Autor tu vyslovuje medzi inými také hypotézy, ktoré by mali potvrdiť predovšetkým prvenstvo Semitov ako nositeľov kultúry (samorejme za prispenia ich bohov). Už v skorších dieloch som si všimol určité paralely s dielami napr. ruských autorov, v ktorých sa autori odvolávajú zasa na prvenstvo Slovanov resp. Rusov a ich bielych Bohov. Autori takých kníh, ako napr. Bystvor, narážajú zrejme na Sitchina, ak tvrdia, že šedá semitská rasa bola naklonovaná v laboratóriu - Raji. Tých paralel je samozrejme viac, trebárs aj s germánsko-árijskou koncepciou, ale to už zabŕdam do trochu ošemetných tém... Autor v tejto knihe napr. uvažuje o predkoch juhoamerických indiánov ako o stratenom židovskom kmeni alebo ako o priamych potomkoch byblického Kaina. Zamýšľa sa nad tým, že sumerské klinové písmo mohlo byť predobrazom písma čínskeho či japonského. Tvrdí, že pred Sumerom neexistovala žiadna civilizácia. Nezaregistroval alebo zabúda na to, že sú tu vykopávky Stredoeurópskej resp. Podunajskej civilizácie napr., ktorých vek je o poriadnych zopár tisícročí starší. Staršie sú aj niektoré nálezy z južnej Ameriky, ktoré autor pozná a dokonca ich aj spomína. Po exode Sumeru pred 4000 rokmi predpokladá, že zvyšky preživšieho obyvateľstva ovplyvnili také národy ako boli Gruzínci, Maďari!!!, Estónci!!!,či Fíni!!! Toto mi už riadne ťahalo oči :) Autor bol bezosporu odborníkom na sumerské texty, ak by zostal čiste pri nich a Anunnakoch, niet o čom. Hodnotu svojich kníh subjektívne zráža smerom nadol svojou koncepciou vyvoleného národa. O jeho starobilosti nie je pochýb, ale tlačiť ho aj tam, kde nepatrí, je nadpráca, ktorá spôsobuje nedôveryhodnosť, aspoň teda u mňa. Zrnká pravdy na jeho myšlienkach byť môžu, história sa však z najväčšou pravdepodobnosťou odohrala trochu inak, a možno aj za prispenia prišelcov z vesmíru ;)... celý text

Slovania v dávnej minulosti 2020, Nikolaj Sevastjanovič Děržavin

Napriek obnovenému vydaniu z roku 2020 Eko-konzultom, je táto kniha už dosť zastaralá. Originál vyšiel v roku 1945 a aj napriek citáciám historikov z 19. storočia je dosť poplatná dobe. Deržavin bol totiž stúpencom marrizmu (podľa N . J. Marra), čo bol smer mixujúci marxistické triedne hľadisko vývoja jazyka s byblickými prvkami. Dávni predchodcovia Slovanov sú v tomto prípade odvodzovaní od Noemovho syna Jafeta a ich pohanské obdobie je označované za jafetské. Napriek tomu, že Deržavin nie je stúpencom autochtónnej teórie o pôvode Slovanov, určité myšlienky týmto smerom sú u neho badateľné. Za priamych predchodcov Slovanov totiž označuje Venedov a Antov. Inak sa však pridržiava tradičných stereotypov, oblečených do triedneho hľadiska marxistickej fylozofie. Pomerne dobre a dosť obšírne tu autor spracoval grécke, rímske, latinské, staršie nemecké a staršie české pramene. Ak si teda odmyslíš tú povinnú ideologickú omáčku. Zaujala ma však mytológia jednotlivých slovanských národov. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Juraja Červenáka :) O panteón Bohov v tomto prípade ani tak nešlo, ale ten výčet rôznych prevažne temných besov, škriatkov, domovikov, stríg, kikimor a nadôvažok v rôznych jazykových mutáciách, tu autor uviedol úctyhodný počet. Pre istotu ich podľa všetkého zaradil medzi povery zaostalého pracujúceho človeka, keď dodáva, že u dnešného moderného socialistického človeka už nemajú miesto ;) Knižku úplne nezavrhujem, nájdeš v nej pomerne dosť informácií z histórie do cca 11. storočia s opisom aj globálnych vzťahov i keď z trochu priohnutého uhla pohľadu. Napr. Veľká Morava a udalosti s ňou späté vyznieva plastickejšie v kontexte s globálnymi udalosťami v tom čase okolo Byzancie, Bulharska, Franskej ríše a ich politickými záujmami. A okrem toho, kniha je tak trochu kuriozitou, vďaka už prekonanej teórii N. J. Marra.... celý text

Diablova pevnosť 2011, Juraj Červenák

Zatiaľ hádam najlepšia časť z tejto série o kapitánovi Báthorym. Dej sa prenáša do Chorvátska a Červenák ti tak pútavou formou mixu literárnej fantasy a historického románu poskytne cestopis a faktografické údaje dejov 17. storočia. Napodiv, čo u neho zvykom nieje, vsúva do deja erotickú pasáž. Na efekt bola síce dobrá ale akási nepatričná vzhľadom na autorov rukopis. Ten orálny sex mi tam dobovo veľmi nesedel. Ako moderný prvok však vzhľadom, že sa v románe nachádzajú aj fantasy prvky však oči veľmi netrhal. Ak už som pri tých fantasy prvkoch, tie boli pôsobivé viac než dosť, miestami smerujúce až k dark fantasy. Mocnosti stojace nad pojmami dobra a zla boli dostatočne temné. Trochu zazlievam autorovi, že záporné ženské charaktery viac nerozvíja, pričom tie by mohli mať najviac priestoru. Tu jednej takejto kráske dá hneď po zopár stranách vybiť zuby a prísť o ucho. Pritom z nej mohla byť celkom slušná sexy postava typu vamp. Inak samozrejme román sa nesie v tradičnom Červenákovom duchu odťatých hláv, končatín, vyvalených vnútorností, crčiacej krvy alebo slizu. Možno je to len môj dojem, ale deklarovaná neuveriteľná moc a sila hlavných záporných Bossov napokon až taká veľká nebola, i keď Báthorymu pomáhal mýtický drakobijca. V konečnom dôsledku ale kniha bola stále výborným odpočinkovým čítaním s čímsi naviac...... celý text

Ztracené říše 2001, Zecharia Sitchin

Povedal by som to asi takto: Znalci žánrovej litertúry asi budú vedieť, čo mám na mysli. Myslím znalcov science fiction a alternatívnej histórie zvlášť. Stavba príbehu môže narásť do alternatívnych tvarov a rozmerov, ak sa niečo pridá sem, niečo uberie z tamodtiaľ, niečo sa prifarbí, skrátka nejaká na prvý pohľad bezvýznamná zmena začne na seba nabaľovať rôzne alternatívy ako snehová guľa a napokon vzniká nová kvalita. Myslím, že o niečo podobné sa snažil aj autor... Vtip je v tom, že bol ojedinelým zjavom vo svojom obore a majstrom slova. Ako čitateľ konzument nemáš šancu overovať všetky fakty. Stačí ak niečo nedopovedal alebo niečomu pririekol vlastnú interpretáciu. Faktom je, že jeho knižky sa aj po rokoch dobre čítajú a vyzývajú k premýšľaniu. V tomto zväzku (české vydanie: Dobra, 2001) popri známych tézach z predošlých zväzkov a ich doplnení, tu mení autor zemepisnú oblasť. Prenesie ťa do Strednej a Latinskej Ameriky, do dôb Inkov, Aztékov, Olmékov a ich dávnych predchodcov. Presvedčí ťa, že Kolumbus nebol prvým objaviteľom Ameriky, neboli nimi ani Vikingovia. Že americké pobrežie zmapoval už ktosi oveľa skôr. Vysvetlí ti podobnosť v byblických textoch a indiánskych príbehoch, aj podobnosť božských panteónov ako aj prítomnosť príslušníkov semitských a negroidných národov niekoľko tisícročí pred n. l. Neobíde ani známych Bohov - Anunnakov, ktorí tu pravdepodobne pôsobili. A hlavne prečo. Najdôležitejším faktorom ohľadom Ameriky bol mimoriadne vysoký výskyt zlata a cínu... Konštatujem opätovne vysokú čítavosť knihy hlavne pre čitateľov ktorých zaujíma, čo by sa stalo, ak by bolo niečo inak. Autor to mal perfektne premyslené, to je však zároveň aj najväčšia slabina knihy. Neexistujú v nej biele miesta, takmer...... celý text

Slovania 2020, Pavel Tulajev

Knihu by som pravdepodobne hodnotil maximálnym počtom hviezd. Bohužiaľ za tú chýbajúcu korektúru (miestami dosť nekvalitný preklad, nesprávne skloňovanie a pod.) musím jednu ubrať. Inak ale považujem ju za dosť autoritatívny a objektívny počin. Dejiny z pohľadu ruských historických škôl sú totiž dosť odlišné od histórie, akú poznáme u nás. Priaznivci Velesovej knihy a Slovansko-Árijských véd si tentokrát na svoje neprídu. Autor sa totiž drží vedeckých poznatkov a vlastného výskumu. Sú tu síce spomenuté, ale len okrajovo a autor ich nepovažuje za dôveryhodný zdroj. Tulajev je zástancom autochtónnej teórie, ktorá sa u nás v oficiálnych vedeckých kruhoch neteší veľkej obľube. Teda, že Slovania - Sloveni - Rusi - Rasseni - Veneti - atp. žijú na svojich územiach už niekoľko tisícročí. Teda žiadne zjavenie sa z Pripjaťských močiarov niekedy v 5.-6. stotoročí sa nekonalo. Rozvíja tu rôzne teórie o pôvode Slovanov. Tými hlavnými sú dunajská, balkánska, maloázijská, arktická, eurázijská. Grom knihy a zároveň jej najväčším prínosom je zosumarizovanie množstva ruských historických škôl z rôznych období, priradenie autorov k príslušným školám a zbežný popis ich základných diel. Konečne sa môžeš v tej záplave rôznych ruskojazyčných textov orientovať podľa jednotlivých autorov. Teda nájdeš tu od autorov striktne sa pridŕžajúcich vedeckých faktov cez rôznych popularizátorov ruskej histórie až po totálnych rusocentristov a bájkárov. Až na tú vyššiespomenutú výhradu, knihu hodnotím teda veľmi kladne a odporúčam na štúdium znalcom dejín tentokrát v monografii o dejinách Slovanov z ruského pohľadu...... celý text