yerry přečtené 412

Malá rádiotechnická príručka 1978, Robert Meluzin

Elektronika tajemství zbavená - 2 1998, Adrian Schommers

Okultace a jiné povídky 2016, Laird Barron

Chybou v mojom prípade ohľadom tohoto autora bolo, že túto zbierku poviedok som čítal až po jeho vyzretejších textoch v zbierke poviedok „Ta nádherná věc, jež na nás všechny čeká“ a gangsterke „Krev je muj chleba“, kde sa už čiastočne zbavil niektorých neduhov patrných v tejto knihe. To, že veľa vecí si musíš domýšľať, s tým som už počítal. Že je autor ovplyvnený Lovecraftom, bolo mi známe tiež. Aj jeho mix okultizmu prekladaného temnou scifi patrí medzi tie veci, vďaka čomu som si ho zaradil zvlášť. Okultace trpí predovšetkým tým, že sa jedná o jeho rannú tvorbu. Jednotlivé poviedky majú rozvláčny a dlhý úvod a nie vždy korektný záver. S logikou si tiež hlavu neláme. Jeho poviedky ti sadnúť nemusia. Veľa vecí si musíš domyslieť a dáva teda priestor tvojej fantázii. Čo nevidím ako negatívum, ale bohužiaľ vo viacerých poviedkach tejto zbierky je až príliš abstraktný. Napriek tomu, jeho literárny prejav je viac než dobrý a originálny, nie je to ale nič pre citlivejšie povahy a ak si si prešiel nejakou psychickou záťažou, jeho texty ti neodporúčam. Poviedky z prvej polovice knihy mi sadli o niečo viac. V globále a s prižmúrením jedného oka však opäť hodnotím knihu ako veľmi dobrú, keďže moje očakávania v podstate splnila a jej klady prevažujú nad spomínanými nedostatkami…... celý text

Elektronika tajemství zbavená - 1 1998, Adrian Schommers

Arduino 2016, Matúš Selecký

Táto knižka (Computer Press, 2016) je síce o niečo staršia ako podobná o Raspberry Pi (Computer Press, 2017), ale na rozdieľ od nej, nestráca na aktuálnosti. Je to spôsobené pravdepodobne tým, že vývoj Arduina je oveľa pomalší resp. zmeny na tejto platforme sú ojedinelé alebo veľmi malé. Knižka neprináša hotové riešenia, je zameraná viac na teóriu, ide do hĺbky. Neorientuje sa na kopírovanie kódu ale tento kód vysvetľuje. Pochopíš tak podstatu zjednodušenej varianty Céčka, jednotlivých postupov a dokážeš vytvoriť vlastné projekty. Pre úplného začiatočníka asi vhodná veľmi nieje. Pri troche snahy to však aj vďaka Internetu s ňou pôjde. Vzhľadom na to, že rôznych návodov je online nepreberné množstvo, takáto vysvetľujúca príručka základov príde veľmi vhod. U mňa si našla čestné miesto ;)... celý text

Raspberry Pi - Uživatelská příručka 2017, Eben Upton

Čo sa týka vydania z roku 2017, ktoré som aj čítal, napriek aktualizáciám, je už knižka dnes (august 2021) dosť zastaralá. Modely Raspberry Pi v nej opisované sú dnes dostupné hádam už len v bazároch a možno ako výpredaj v niektorých eshopoch. To je teda hlavný zápor knihy. Kladom väčším ako jej zápory je však súhrnný objem informácií všeobecnejšieho razenia. Je tu všetko podstatné, čo by mal vedieť o tejto platforme úplný začiatočník. Tie informácie a veľa krát aktuálnejšie sú síce na webe, ale v knižke sú prehľadne zaradené do jednotlivých kapitol. Prípadný záujemca tak získava prehľad o tom, čo Raspberry Pi je a čo nie. Na čo sa hodí a na čo je vhodnejší mikrokontrolér napr. Arduino. Ako knihe síce už dosť zastaralej, napriek tomu prinášajúcej stále podstatnú sumu hlavne teoretických informácií, nemôžem uprieť prínos hlavne pre začínajúceho bastliča. Pre jej vydavateľa a distribútov však zostáva otázka výšky jej ceny, ktorá by mala ísť vzhľadom na aktuálne len čiastočne platné informácie podstatne dolu...... celý text

Anjel v podsvetí 2020, Juraj Červenák

Momentálne síce posledný zväzok detektívnych historických príbehov Barbariča, Steina a Jaroša ale na jeseň sa chystá vydanie v poradí už 8. pokračovania (Pre hrsť dukátov). Červenák tak drží doposiaľ svoju najdlhšiu šnúru s rovnakými hlavnými postavami. V tomto dieli sa ocitáš v katolíckej Plzni, kde pod ctihodným povrchom tleje riadna sexuálna nádielka, zvrátenosti a vraždy. Autor to korení dobovými miestnymi kulinárskymi špecialitami a kolorit dokresľujú rozsiahle podzemné chodby a zamknuté dvere. Mám dojem, že s ženskou postavou, ktorá sa tu vyskytne, sa určite v budúcich zväzkoch stretneš. Žena takých záporných kvalít sa v Červenákových románoch veľmi nevyskytuje a ak len epizodicky. Momentálne ma napadá snáď len Dračia cárovná - Baba Jaga v druhom zväzku Bohatiera. Držím palce ;) Čo sa týka samotného kriminálneho prípadu, ten sa nesie v tradičnom autorovom štýle, teda trojica vyšetrovateľov je viac akčná ako deduktívna a zločinci ukecaní aj na smrteľnej posteli. Ale to len tak na okraj. Asi vieš, prečo čítaš autorove romány. Teda ako zvyčajne, veľmi dobré oddychové čítanie...... celý text

Les prízrakov 2019, Juraj Červenák

V tomto dieli sa prenesieš do českého Trutnova, spoznáš tamojšiu galérku, osoby z vyššej spoločnosti, ale aj Steinovu rodinu a sídlo. Domine Barbarič tu má pauzu a je to cítiť. Puritánsky katolík Stein s kaprálom Jarošom to tentokrát pútavosťou nevytrhnú. Chýba to vzájomné prekáranie, trefné hlášky sú tým pádom redukované na minimum. Ústredný motív teda les prízrakov bol len epizodický, dokresľujúci miestny kolorit a predpokladám, že titul tohoto zväzku bola len čisto marketingová záležitosť. S riešeným prípadom má len okrajovú spojitosť. Ak by bol vypustený, nič by sa nestalo. Škoda, že ho autor nerozvil. Lesný muž, minulosť a súvislosti ma zaujali viac ako samotný riešený prípad. Ten je pomerne priamočiary, kombinovaný s dobrodružnými prvkami ako je to u tohoto autora obvyklé. Zainteresované postavy sa miestami správajú naivne, prvoplánovo a dosť nelogicky. Objavujú sa znenazdajky na miestach, kde by vôbec nemali byť a vždy v ten správny čas. Ak chce niekto niekoho zabiť predsa zbytočne nekecá a neodpovedá na zvedavé otázky svojej obete. Podobné je to u znásilnenia, keď si lotor dáva načas, robí všetko možné, len nie to, čo by teoreticky mal robiť, teda znásilňovať. Niet sa potom čomu diviť, že autorovi všetko pekne vychádza. Možno tieto moje vety vyznievajú dosť kriticky. Sú to však len zlomkové subjektívne postrehy zo záplavy inak kvalitného textu v medziach, ktoré umožňuje dobrodružno-historická detektívka snáď pre všetky vekové kategórie. Teda ako oddychové čítanie v týchto horúčavách viac než vhodné...... celý text

Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity 2021, Eduard Chmelár

Autor produkuje vo svojich knihách myšlienky novej ľavice zahŕňajúcej spektrum aj liberálnych názorov s akcentom na sociálne otázky, globalizáciu a pro EU postoj. Svojimi oponentami je označovaný za slniečkára a socialistu. Jeho Rekonštrukcia slovenských dejín sa nesie presne v tomto duchu, je však oprostená od starého marxistického pohľadu. Dejiny vníma progresívne. Nie som síce jeho fanúšikom ale kvôli viacerým kontroverzným názorom som si toto jeho dielo prečítal so záujmom. Nemýlil som sa, niektoré udalosti opisuje z iného uhla pohľadu, vkladá ich do iného kontextu a snaží sa o originalitu. Zopár postrehov: autochtónnosť vníma trochu inak a neodvodzuje ju od etnicity. Naopak tvrdí, že súčasťou našich dejín je kontinuita osídlenia nášho územia minimálne kultúrami doby bronzovej počnúc, cez Keltov, Kvádiu, Nitrianske kniežatstvo, Veľkomoravskú ríšu, Uhorsko až doposiaľ. Niektoré významné postavy našich dejín demýtizuje, zhadzuje ich z piedestálu, na ktorý stavia postavy iné. Odniesol si to napr. Svätopluk, pred ktorého kladie Rastislava, Matúš Čák Trenčiansky bol v jeho podaní tyran a vrah, Jánošík možno agentom cudzej mocnosti, Kolára kladie pred Štúra a pod.. Nemám krvavé oči. Nevadili mi v autorovom výklade zamontované svetoobčianske koncepcie. S niektorými jeho myšlienkami síce nesúhlasím a vnímam ich ako politické, patria však k autorovmu pohľadu tak isto ako humanizmus, a preto ich akceptujem. Okrem toho sú to síce krátke slovenské dejiny ale líšiace sa od ostatných originálnym pohľadom, čo beriem vždy všetkými desiatimi. Alternatívny výklad, v tomto prípade alternatívne alternatívny, som mal vždy rád...... celý text

Utópia 2017, Thomas More

Utópia Thomasa Mora (Vydavateľstvo Spolku Slovenských spisovateľov, 2017) mohla byť v minulosti vnímaná ako utopický filozofický traktát, bohužiaľ ja som ju vnímal už len ako čistú dystopiu. Thomas More nebol vo svojej dobe ešte konfrontovaný s takými politickými systémami ako bol Mussoliniho fašizmus, Hitlerov nacionálny socializmus alebo Stalinov derivát komunizmu. Znaky všetkých týchto neskorších režimov totiž jeho Utópia obsahuje. Od rovnostárstva a uniformity v oblečení a bývaní, existenciu otrokov, trestov smrti, obdoby eutanázie, povinný teizmus, totalitu v myslení, spoločné rodiny, všeobecnú militarizáciu spoločnosti, intervenčné vojny, ich vedenie a stratégia, organizovanie atentátov na nepriateľskom území, zrušenie súkromného vlastníctva a peňazí u obyvateľstva vlastného štátu, pracovná povinnosť, nútené práce u odsúdených... Vyvažuje to akýmsi fiktívnym šťastím, rovnosťou, všeobecným vzdelaním a spokojnosťou obyvateľov Utópie, ktorí sa realizujú v maximálnej možnej miere a uvedomelo pre svoj štát a spoločnosť. Je pravdou, že v dnešnej dobe sa mi Morova Utópia hodnotí ľahšie. Ľudstvo už malo určitú skúsenosť s vyústením praktík režimami pokúšajúcich sa o niečo podobné. More túto skúsenosť ešte nemal. Verím, že svoju Utópiu písal s dobrými úmyslami. Žil v dobe Henricha VIII. Anglicko tej doby netvorili len Tudorovci známi z rovnomenného seriálu. Tvorila ho hlavne početná mestská chudoba, keď za krádež chleba z hladu nasledoval ten istý trest ako za vraždu - šibenica. Keď roľník na vidieku hromadne prichádzal o strechu nad hlavou kvôli výnosnejšiemu chovu oviec. Prebiehali početné vojnové konflikty a povstania. Verím, že za takéhoto stavu More videl východisko práve v takom systéme aký opísal vo svojej Utópii. Nadôvažok bol vizionárom a docela presne predpovedal praktiky totalitných systémov viac ako štyri storočia pred ich vznikom. Avšak v jeho Utópii by som určite žiť nechcel...... celý text

Stručné dejiny sveta 2018, Herbert George Wells

Hodnota týchto Stručných dejín sveta (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018) tkvie hlavne v skutočnosti, že ich napísal jeden zo zakladajúcich členov žánru science fiction H. G. Wells. Pre anglického čitateľa tej doby tieto dejiny mohli byť čímsi novým. V našich končinách si sa však s knižkami podobného razenia mohol docela hojne stretnúť pred rokom 1989. Wells bol totiž ľavičiar a na boľševický režim v Rusku hľadel s určitými sympatiami. Svoje dejiny zakončuje rokom 1933 (pravdepodobne sa jedná o dodatok k pôvodnému originálu z roku 1922) udalosťami zo ZSSR a Rusom vzdáva hold. Spomínajúc Lenina, Stalina už nie. Iných pohľadov alebo nových informácií sa veľa nedozvieš. Je to klasická syntéza v kocke, ktorá snáď aj dnes môže prispieť k základnému všeobecnému prehľadu. Pričom autor zdôrazňuje hlavne sociálny pohľad na dejiny. Veľa kľúčových udalostí vypúšťa. Celá kniha má pritom patinu jeho socialistického svetonázoru. Je vidieť, že tieto dejiny nepísal suchopárny vedátor ale literát, ktorý vie s textom pracovať. Stručné dejiny sveta sa dobre čítajú lineárne ako román, od začiatku do konca. Čakal som však od nich trochu viac originality...... celý text

Kronika 2008, Dětmar z Merseburku

Okrem historickej má táto kronika aj dosť veľkú výpovednú hodnotu. Bol som prekvapený, nakoľko bol Diethmar z Merseburgu predovšetkým Sas a vysoký cirkevný hodnostár, teda mal prístup k relevantným súdobým informáciám, ako kriticky sa vyjadruje aj do vlastných radov. Samozrejme používal vtedy aktuálny cirkevný newspeak, ale medzi riadkami sa dalo pekne čítať, čo chcel povedať a niektoré veci napísal pekne natvrdo. Korupciu, vraždy aj v cirkevných kruhoch vnímal a chápal ich ako prirodzené zlo naprieč celou hierarchiou. Doba, v ktorej žil, bola riadne tvrdá. Miestni feudáli si často uzurpovali moc aj na úkor panovníka. Prevzatie moci sprevádzalo plienenie a vraždenie miestneho obyvateľstva aj cirkevných hodnostárov. Ak panovník odpovedal, plienenie pokračovalo z opačnej strany. Jednotlivé nemecké kniežatsvá boli väčšinou v antagonistckom vzťahu voči sebe. Zo severu, východu a juhovýchodu dobiedzali Slovania... Ad Slovania. Kedysi nás učili, že boli holubičí národ. Diethmar bol očividne iného názoru. Z celej kroniky vyviera fakt, že z nich išiel strach a rešpekt. Spomína tu Slovanov z územia dnešného severného Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy a Uhorska. Zaujímavý je fakt, že maďarov nikde nespomína, ako keby vtedy nejestvovali. Uvádza, že pri Lechu boli porazení Avari, nie Maďari. To akosi nesedí s aktuálnym podaním histórie. Vo vysvetlivkách ku knihe sa síce píše, že v tomto ako aj v niektorých iných tvrdeniach sa mýlil. Kto má prvdu? Informovaný kronikár opisujúci takmer súdobé deje alebo historici žijúci o tisícročie neskôr? Spomína Uhrov. Tí síce nestáli v centre diania ale v ich prípade uvádza dve mená, z ktorých ani jedno nebolo maďarské. Čechov a Poliakov nevnímal veľmi pozitívne, ale kedže tí už v jeho dobe prijali kresťanstvo, a veľakrát boli v nepriateľskom vzťahu k ríši, boli to takpovediac čestní súperi. Inak to však bolo s Polabskými Slovanmi a ich pohanskou vierou. Dosť podrobne tu popisuje ich zvyky a obrady. Vysokú mienku o nich nemá avšak strach z ich bohov a besov áno. Pekný a dosť verný je opis veštenia pred bojom keď kôň prekračuje kopie ale aj uctievanie jazera, z ktorého hmlou zahalený vychádza obrovskému býkovi podobný bes aby sa mohol rochniť v zemi. V texte kroniky má Diethmar podobných výjavov viacero. Zaujímavé, že im veril aj on i keď im prisudzoval diabolské atribúty. Okrem pohanstva, hodnotí u Slovanov zle hlavne krivoprísažníctvo a vzájomnú nevraživosť. Dôležitým aspektom kroniky je aj dobové duchovné videnie sveta. Diethmar chápal tento život len ako dočasný pobyt v realite, ktorá je len časťou reality oveľa väčšej a smrť bola len odchodom z tejto dočasnosti do niečoho lepšieho a večného. Neprikladal preto väčší význam telesnosti a aktuálnemu životu. Smrť pokladal za vykúpenie. Život mal v tej dobe veľmi malú cenu. Človek oň mohol prísť za veľmi malé previnenie alebo aj bez viny, stačilo byť v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste. Telesné tresty boli veľmi surové. Knihu hodnotím pozitívne aj napriek tomu, že autor občas skáče z jednej udalosti na udalosť inú a zasa späť. Kronika tým stráca na konzistentnosti. Napriek tomu je čítavejšia ako povedzme ruská kronika Povesť vremennych let. Veľa sa znej dozvieš aj o Slovanoch, hlavne tých Polabských, ale aj Českých a Poľských z pohľadu informovaného kronikára opačnej strany. Diethmar bol v prvom rade Sas ale Sas nezvyčajne kritický aj voči svojim...... celý text

Tajné dejiny Slovenov a Uhorska. Uhri boli Slovania 2017, Oskár Cvengrosch

Akákoľvek udalosť v čase a priestore sa mohla udiať len tak ako sa udiala a nijako inak. To je holý fakt. Jej interpretácia však môže byť odlišná až úplne opačná. Môže za to ľudský faktor. Človek je jediný mysliaci tvor schopný jej interpretovania. Interpretácia sa zákonite môže líšiť od uhla pohľadu a v čase. Aby to nebolo také jednoduché, existuje ešte dezinterpretácia (dezinformácia, konšpirácia, polopravda). Hi-story-a alebo His-tory-a je učenie o veciach minulých tak ako ich máš chápať aby si sa nejako začlenil. Dejiny by mali byť hlavne o tom, čo sa udialo. Vzhľadom na vyššie spomenutý ľudský faktor oba významy majú svoje slabé miesta. Knižka s bombastickým názvom a v tradične gýčovom obale (lepšie by hádam bolo, ak by na nej nebola žiadna ilustrácia a názov znel trebárs Cvengroshova Uhorská teória, menej je niekedy viac) od tohoto vydavateľstva môže slúžiť ako posilňovač zápästia a bicepsového svalu. Je pomerne ťažká. Niet divu. Veľký formát a kompletne na kriedovom papieri pôsobí síce reprezentatívne ale neprakticky. Uprednostnil by som formát menší a recyklovaný papier aj na úkor menšieho počtu máp v knihe umiestnených. Tých je tu dosť a sú veľmi dobre čitateľné. Ich nedostatkom však je, že chýbajú zdroje, odkiaľ sú čerpané. Najväčšia z nich je mapa SLOVANSKEJ HUNIE spoločne s mapou územia SCLAVOV na dvojstranách ;) Väčšinu prebratého textu autor ozdrojovanú má. Odkazuje sa hlavne na Kľosova, starších autorov, svoju staršiu prácu a v závere používa niektoré Fomenkove tézy, i keď ho vyslovene nespomína. Nechcem tu uvádzať všetky autorove argumenty v prospech jeho teórie ale hlavným ťažiskom knihy je tvrdenie, že prevažnú časť Európy osídlili potomkovia haploskupiny R1a - teda (proto)Slovania a že Maďari sú poturčení Slovania líšiaci sa od nás len jazykom, ktorý bol umelo vytvorený v 17. storočí a kodifikovaný v storočí 19. V prospech svojich tvrdení sa opiera o najnovšie výskumy DNA. Uhri a Uhorsko bol pôvodný slovanský názov odvodzujúci svoj pôvod od úhorov. Tu by som snáď doplnil, že haploskupina R1a nie je pôvodcom len samotných Slovanov. A že my ako obyvatelia Strednej Európy nie sme nositeľmi len tejto haploskupiny. Údajný Viking na obálke? Áno aj nordické gény sú v nás prítomné, mimo iných. Záhadou zostáva fakt (v tom má autor pravdu), geneticky sa od nás maďari takmer nelíšia, ugrofínskych génov je u nich mizivého pol percenta. Knihu som si prečítal so záujmom a bral som ju ako autorovu teóriu na ktorú má právo, napriek krkolomným jazykovým eskamotérskym kúskom. Tie lingvistické vsuvky si mohol odpustiť. Jeho spôsobom sa dá dokázať všetko na svete, stačia jedno-dve spoločné písmená v slove či fonetická podobnosť. Udalosti v pomerne vzdialenej minulosti sa udiali určite inak ako ich popisuje oficiálna veda a pravdepodobne inak ako ju opisujú alternatívci. Niekomu sa to nemusí páčiť a niekto má vo všetkom jasno. Autorovu knihu považujem za vklad do diskusie. Nabudúce však s menej bombastickým titulom, v menšom a ľahšom formáte a s uvolneným plynovým pedálom...... celý text

Vlk a dýka 2017, Juraj Červenák

Trochu útlejší zväzok spomedzi ostatných, záležitosť pre niekoho na jedno zhltnutie. Domine Barbarič v ňom hrá sólo, kaprál Jaroš sa objaví až v samotnom závere, aby predviedol svoje dosť perverzné sklony. Ocitáš sa v Štiavnici aby si sa po krátkom čase presunul na starodávny hrad Sitno, sídla niekdajších lúpežných rytierov či pohanského obetiska z ešte starších čias. Spolu s Barbaričom budeš pátrať po jednej stratenej osobe nežného pohlavia. Zahľadíš sa pritom do druhej osoby. Spoznáš najmocnejšiu ženu vtedajšieho Uhorska a príde aj na tajnú chodbu (tá sa vždy ráta) a samozrejme aj na tureckých nájazdníkov. Barbaričov nový kanón bude v tomto zväzku riadne otestovaný. To, že deduktívny proces postupu pátrania, nie je autorova najsilnejšia stránka, až tak nevadí. Vynahrádza to dejom, dialógmi a dobrodružnými vsuvkami. Ako odpočinkové čítanie kniha nemá chybu...... celý text

Slovieni a Jozef II. 2020, Vladimír Laubert

Táto kniha by mala tvoriť jeden celok spolu s knihou od Edmunda Frya: Pantografia. Hneď na začiatku musím poznamenať, že na obálky oboch týchto kníh by si mali najať nejakého grafika, lebo obálka hlavne tejto knihy je dosť príšerná. Vyzerá ako fantasy knižky tesne po 89. roku. Obsah to zčasti napráva ale prvý dojem je dosť zlý. Vladimír Laubert v knihe rozbíja momentálne prevládajúci egregor, informačnú matricu a vytvára egregor iný - sloviensky. Sme Slovieni, žiadni Slovania či Sloveni (angl.-český slovník, 1964: sloven [slavn] - coura, zanedbaná osoba). Toto môžeš prijať, odmietnuť alebo s tým ďalej pracovať. Niektoré kapitoly v knihe sú upravenými článkami z webu tartaria.sk. Niektoré informácie dávajú zmysel, niektoré musíš odmietnuť na podvedomej úrovni a niektoré sa javia ako vedomá manipulácia. Nechcem tu teraz vynášať súdy nad autorovými myšlienkami, nechcem ani polemizovať. Určité penzum logických informácií však kniha určite obsahuje, záleží ako je s nimi narábané. Ústrednou myšlienkou knihy je tvrdenie, že nie je Rus ako Rus. Rusí bolo viac a jednou z nich bola aj Karpatská Rus Slovienov. Žiadna Kijevská Rus neexistovala. Udalosti uvádzané v Povesti vremennych let sú už len kresťanským kompilátom pôvodných textov z rôznych období. A tie sa udiali práve v Karpatskej Rusi Slovienov, ktorá sa nachádzala, asi uhádneš kde. Odtiaľ aj názvy Ruské, Rusovce, Pohronský Ruskov, Kijov a pod.. Nie autor túto Rus nelokalizuje len na Slovensko, aspoň že tak... Tam kde sa momentálne ako o Rus-i oficálne uvažuje, Rus žiadna nebola, avšak TARTÁRIA áno. S Veľkou Moravou to samozrejme bolo taktiež inak. Autor cituje pomerne zaujímavé zdroje a niektoré prepisy z nich aj zverejňuje. Dosť podstatnú časť knihy tvorí aj dôkazový materál v podobe súpisu majetkov z roku 1786 Jozefa II. písaný SLOVIENSKOU BUKVICOU (písma podobného azbuke, text však nie je ruský, sú v ňom slovakizmy). Autor tu dokazuje, že história a spôsob jej písania sa kýmsi zmenil až po smrti tohoto panovníka, nakoľko skutočné dejiny boli dovtedy úplne iné. Teda informačná matrica - egregor bol následne upravovaný. O knihe si môžeš myslieť, čo len chceš. Realitu na psychologickej úrovni si vytvára každý sám a o to pravdepodobne ide aj autorovi. Robí to docela dobre aj keď miestami by mohol trochu brzdiť ale to je len môj názor ovplyvnený súčasným matrixom ;)... celý text

Pantografia 2020, Edmund Fry

Knihu vydalo občianske združenie Tartaria, ktoré má na svojom konte aj vydania Chinevičových Slovansko-Árijských véd. Knihu Edmunda Frya Pantographia zaradilo do svojho edičného plánu kvôli podpore svojich tvrdení ohľadom starobilosti písma Slovanov, v ich podaní Slovienov a zmienke o Tartarii v samotnej knihe. Tento počin im však očividne úplne nevyšiel. Pre lepšie pochopenie textu, vkladám ho do dobového kontextu. V čase vydania roku 1799 sa odohral Brumairový prevrat Napoleona Bonaparta, čím ukončil vládu Direktória a skončila sa tak Veľká francúzska revolúcia. Francúzsky kapitán Pierre-François Bouchard našiel v egyptskej dedine Rosette kamennú dosku s vytesaným textom, ktorá pomohla rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Mimo iných sa narodil v tomto roku Honoré de Balzac či britská botanička Anna Atkinsová. Autor originálu encyklopedického rozsahu sa snažil vložiť do svojej knihy všetky vtedy známe a jemu dostupné písma a jazyky. Je ich tu naozaj veľa aj s ukážkami textov po prepise do latinky. Najväčšie zastúpenie majú rôzne variácie chaldejčiny, hebrejčiny, perzštiny, feničtiny, gréčtiny, sýrčiny a samozrejme angličtiny a sasčiny. Spomína tu okrajovo aj ázijské jazyky ako japončinu či čínštinu, rôzne indiánske jazyky a jazyky vtedajších kolónií. Nezabúda ani na slovanské písma a jazyky. Sclavonian je však v preklade Vladimíra Lauberta prekladané ako Slovienčina. Špeciálne u tohoto písma sú badateľné slovanské Bukvice. Bohužiaľ v knihe nie sú kompletné, malo by ich byť 49, v knihe ich však je len 36 a ako Bukvice nie sú označované. Kompletná však je ruská či staroruská Azbuka v knihe uvádzaná zvlášť ako Russian. V knihe sa nachádzajú aj ďalšie ukážky slovanských jazykov a písma ako napríklad staročeština, srbština, chorváčtina a pod. Zaujali ma tu ukážky dvoch písiem a jazykov. Fínčinu autor uvádza ak zmes nordických a slovanských jazykov, v ukážke sa dá identifikovať niekoľko známych slov. Prekvapením bol aj slovanský jazyk tzv. Novej Zeme. Autor túto lokalitu však bližšie nešpecifikuje. [Edit: Súostrovie v Severnom ľadovom oceáne, rus. Novaja Zemľa] Keďže občianske združenie Tartaria sa špeciálne zameriava na túto historickú oblasť a vo svojich článkoch či S-A védach tvrdí, že táto védická dŕžava bola síce multietnická ale prím v nej hrala biela rasa slovanského pôvodu bol som zvedavý, čo na to občianskym združením prezentovaný Edmund Fry. No teda... Uvádza tu 4 typy tartarského písma a 3 texty po prepise do latinky. Ani jedno z tých písiem nie je slovanské. Prvá ukážka sa najviac podobá písmu arabskému a podobne vyzerajú aj ostatné 3 typy i keď sú od toho prvého odlišné. Vyvoď si teda z toho záver, aký chceš. Knihu napriek tomu, že je anachronická a zastaralá považujem za veľmi cennú. V dobe, kedy ju pôvodný autor písal neboli ešte rozlúštené egyptské hieroglify a archeologický boom bol otázkou nasledujúceho storočia. V knihe je uvádzaných niekoľko stoviek typov písma a ukážok textu. Niektoré jeho tvrdenia sú dosť problematické. Slovanskú Hlaholiku a Cyriliku kladie niekam do prvých storočí nášho letopočtu, dokonca až do čias Krista. Taktiež tvrdí, že pôvodný jazyk ľudstva bol len jeden a že jednou z jeho štyroch následných variácií bola Sclavonian - Slovienčina (podľa autora prekladu). Uvádza tu aj také perličky ako napr. Filozofštinu (umelý jazyk súdobých filozofov, ktorý sa neujal), Hotentočtinu, či Hunčinu. Súčasťou knihy je aj mierne ideologický komentár prekladateľa Vladimíra Lauberta, ktorý sa snaží dovysvetliť niektoré údaje z knihy. Suma sumárum napriek tomu: veľmi dobrý počin.... celý text

Nad Ptolemaiovskou mapou strednej Európy 2020, Boris Drlička

Zaujímavý autorov počin, ku ktorému by sa mali asi viac vyjadriť odborníci zbehlí v geografii a pod. Autor tu na základe narovnania deformácií na Ptolemaiových mapách, ktoré boli čiastočne spôsobené Ptolemaiom samotným ako aj neskôr hlavne v 15. storočí úmyselne z mocenských dôvodov, dokazuje, že niektoré udalosti v minulosti sa mohli odohrať úplne inde, že rozloha jednotlivých území mohla byť umelo zväčšovaná na úkor iných. Autor vychádza z dvoch oporných bodov: z Jutského poloostrova a toku Dunaja a na ich základe aplikuje zemepisné názvy a názvy miestnych kmeňov na reálne mapy. Pri narovnávaní sa niektoré územia predlžujú, iné skracujú a pohoria sa posúvajú na úplne iné miesto. Zrazu sa známy Teutoburský les, v ktorom Arminius porazil 3 rímske légie ocitá v Čechách a Hercynia silva, nesprávne prekladaná ako Hercýnsky les (správne má byť Hercýnsky háj) až na Slovensku ;) Rôznych ďalších nezrovnalostí tu autor uvádza veľké množstvo. Všetko dokresľujú aj mapy uvedené v knihe. Vychádza z toho, že napr. Tacitom opisovaná Germánia mohla vyzerať úplne inak, nehovoriac o tom, že niektoré národy v 20. storočí si na základe týchto informácií robili územné nároky. Kniha nie je písaná populárno-náučným štýlom. Je v nej priveľa, latinských a gréckych názvov, súradníc a odborných pojmov. Pravdepodobne nie je určená širšej čitateľskej obci. Vhodná je skôr ako doplnok k iným knihám o histórií. Zostáva ju len podrobiť nejakej oponentúre, do akej miery sú informácie v nej relevantné. Zatiaľ ju radím medzi ostatné knihy zaoberajúce sa alternatívnymi dejinami...... celý text

Nemecká lož o našich dejinách 2020, Marian Valašík

Vďaka tomu útočnému titulu knihy, obálke s naivnou ilustráciou a nadnesenej anotácii som od knihy veľa neočakával. Keďže alternatívny výklad dejín ma zaujíma, šiel som do toho s tým, že si aspoň utvorím obraz o kvalitách autora. Bol som však pomerne príjemne prekvapený. Samozrejme autorov výklad našich dejín alternatívny je. Kniha obsahuje mimo iného aj súbor článkov vydaných v tlačených periodikách. Polemizuje v nich aj s oficiálnymi historikmi a uvádza argumenty na podporu svojich tvrdení, pričom im vytýka ich omyly resp. úmyselné zatajovanie. Svoj trochu útočný postoj zacieľuje aj na českú a nemeckú obec historikov a obviňuje ich z prekrúcania historických udalostí. Autorovi sa musí uznať, že svoju koncepciu našich dejín má veľmi dobre premyslenú. Čiatočne ju má podloženú pramenným materiálom, čiatočne deduktívnym myslením a logickými úvahami a čiatočne fabuláciou. Knižka sa číta dobre aj keď nie je veľmi objektívna (môj subjektívny názor). Čo chcel autor vlastne povedať? Nie nebudem spoilerovať. Tak len pár perličiek: Netvrdí že Markomani, Kvádi a Svévi boli Slovania ako ostatní alternatívci. Naša minulosť siaha oveľa hlbšie ako sa oficiálne tvrdí. Najviac bordelu v Európe narobili Rimania a po nich Frankovia. Žiadna Veľkomoravská ríša neexistovala, ale boli minimálne dve Moravy. Pri útoku sa nekričalo MOR HO! ale MARHA! (Morava!) od Merehani a Marhari (viac v knihe). Devín bola avarská pevnosť! Nitra má síce neslovanský názov, zato je najstaršia. atď... Konštatujem, že autorov výklad je dosť nezvyčajný a navodzuje nové myšlienky a hlavne otázky. Pri prvom čítaní ti to pripadá ako fantasy literatúra. Ak sa nad obsahom knižky zamyslíš, zmysel dáva, zostáva však príliš veľa neznámych v rovnici, ktorú ti autor predkladá. A o to mu možno išlo...... celý text

Svatí a hříšníci 2015, Michal Téra

I keď so záujmom, hlavnou príčinou, prečo som zobral túto knihu do rúk bol fakt, že ju zostavil a texty do češtiny v nej preložil Michal Téra. Autor je zárukou toho, že aj suchopárne texty sa dajú podať v pomerne príťažlivej a zaujímavej forme. Tie dopĺňajú súdobú Povesť vremennych let a i keď idelogicky jednostranne, predsa len dokresľujú obdobie 11. - 12. storočia na východ od nás. Sú totiž opatrené dostatočným poznámkovým aparátom autora. Všetko sa to tu točí hlavne okolo piatich zásadných literárnych diel: Borisoglebskej legende pečerského mnícha Nestora, Legende o igumenovi Feodosijovi Pečerskom, Pamiatke a pochvale kniežaťu Vladimírovi od mnícha Jakova, Poučení Vladimíra Monomacha, ako aj dvoch verzií Ruskej pravdy, tej krátkej aj tej obšírnej. Cit.: §78 Když smerd mučí smerda bez knížecího příkazu, pak zaplatí knížeti pokutu 3 hřivny a za utrpení hřivnu v penězích, když mučí ogniščanina, pak zaplatí knížeti pokutu 12 hřiven a za utrpení hřivnu. (Ruská pravda) Cit.: §111 Prací za výplatu nebo za chléb nebo za něco jiného se člověk cholopem nestáva, ale když někdo neodpracuje dohodnutou dobu, pak vrátí to, co dostal; odpracuje-li to, pak, nemá v ničem vinu. (Ruská pravda) Tie staroruské výrazy pre slobodné (smerdi) a neslobodné (cholopi) obyvateľstvo vyznievajú dosť prekvapujúco. Asi by som ich význam otočil :) Takýchto perličiek je v tých zdanlivo nezáživných textoch spústa. Výrazovo idú do dosť širokého spektra, od reči a zvykov starých Slovanov, cez Varjagov až po orododoxné kresťantvo. Knižka bola napokon veľmi dobre koncipovaná a nemal som žiadny problém, dočítať ju do konca.... celý text

Jak porozumět digitálnímu světu 2019, Brian W. Kernighan (p)

Nie som si istý, komu presne bola táto kniha určená. Meno autora by mohlo naznačovať, že by mohli mať o ňu záujem programátori. Chyba. Tí už pravdepodobne problematiku opísanú v knihe poznajú dopodrobna. A tí, čo sa s týmto menom ešte nestreli? Teda predovšetkým začiatočníci a IT doposiaľ nedotknutí? Tí si aj aktuálnejšie informácie obsiahnuté v knihe zaobstarajú zadarmo na ktoromkoľvek aj domácom portáli, teda pokiaľ im niekto nehackne počítač či mobil alebo ak ich už nemajú v hľadáčiku spravodajské služby alebo teroristické organizácie. Ak patríš medzi takto postihnutého začínajúceho nadšenca IT, radšej okamžite vytrhni kábel od PC zo zástrčky, batériu z notebooku či mobilu, všetko to zabal do alobalu a zabetónuj minimálne 2 metre pod zem. Nie je na škodu nad to umiestniť ešte nejakú rušičku ... aspoň pokiaľ teda nedočítaš túto knihu do konca. Knihu autor rozdelil do troch hlavných oddielov: Hardvér, Softvér, Komunikácia. Určité informácie sú v nej obsiahnuté, škoda však, že sú dosť povrchné. Pár podobných kníh dokonca aj od domácich autorov som už čítal niekedy na sklonku 90. rokov a na začiatku nového milénia. Táto má podobný koncept s mierne aktualizovaným obsahom. Čakal som od nej viac. Nejaké konrétne návody a odporúčania. Všetko je to v nej veľmi všeobecné. Čo sa dozvieš? Softvér obsahuje chyby a bezpečnostné diery. Čím zložitejší softvér, tým má viac chýb. Vždy však minimálne jednu. Si neustále sledovaný a bude sa to zhoršovať. Internet je obmedzovaný štátnymi a korporátnymi zájmami a bude sa to zhoršovať. Najslabším článkom šifrovania je vždy človek a pod. Napriek mojim výhradám, kniha je napodiv písaná docela čítavým štýlom, takže ak aj problematiku ovládaš, možno ťa zaujme. V tom prípade si prihoď nejakú tú hviezdu...... celý text