kurama45 přečtené 245

Nachové plachty 1980, Alexandr Grin (p)

Rozprávka pre dospelých s krásnym starým prekladom a jazykom, aký už dnes len ťažko nájdete. Nie čerešničkou, ale obrovitánskou čerešňou na torte príbehu bolo more a jeho nekonečné možnosti... Neviem sa zbaviť predstavy, že by šlo o nádherný darček pre knihomoľských novomanželov.... celý text

Chyť mě, jestli to dokážeš 2003, Frank W. Abagnale

Oproti filmu trochu ťažkopádnejšie, reálny Frank podstatne škaredší, ale stále to nie je biografia, iba fabulácia prikrmená realitou. Ešte predtým, ako vyšlo najavo, že je chlapík väčší klamár ako podvodník som nechápala všeobecnú fascináciu týmto americkým Jánošíkom, ale budiž. Na záver si dovolím knihomoľskú svätokrádež: pozrite si radšej film. P. S.: Francúzsko, hanbi sa. Aj prasatá mojej babky majú lepšie podmienky ako tvoji väzni. Ak Abagnale aj v tomto nevodil čitateľa za nos...... celý text

Maková válka 2022, R. F. Kuang (p)

Maková válka je fajn predel medzi fantasy pre mládež a dospelých. Začalo to ako výbuch sopky, ale ku koncu už láva trochu tuhla a dej pokrivkával. Nakoniec ale nasledovalo ucelené a dostatočne silné zakončenie. Na druhú stranu musím povedať, že povesť temnej a hlbokej fantasy, ktorá čitateľa rozkúskuje knihe jednoznačne neprospieva. Drsné scény ma zas tak veľmi nezasiahli, lebo len zriedka boli popisované skrz jednotlivé ľudské osudy, skôr sa tu narábalo s celými masami bezmenných jedincov. Ale Rinin často iracionálny a nezvládnutý hnev ako hlavná hybná sila je vážne uveriteľný, rovnako ako jej pragmatické „riešenie ženskej otázky“. Dám šancu aj druhej časti, ale zas tak mi žily netrhá, aby som sa do nej pustila hneď teraz okamžite. Na záver autorke ďakujem, že ma ušetrila milostného trojuholníka a trápnych ľúbostných pletiek vôbec.... celý text

Spirála 2021, Džundži Itó

Fuj a bŕ. Krásne nechutné. Takto to dopadne, keď niekto dotiahne náhodnú predstavu až na okraj šialenosti a potom ešte ďalej. Hotová Alenkina zajačia nora. Trochu ma desí, že ma to desí s odstupom času viac ako pri čítaní. Doteraz sa mi občas vracajú niektoré obrazy.... celý text

Vypravěčka 2014, Jodi Picoult

Z kníh ťažiacich z holokaustu a navyše striedajúcich dve dejové a časové línie (nedajbože aby jedna čitateľa nevyžmýkala dostatočne) je to jednoznačne tá z tej lepšej sorty. Bavila som sa, aj keď som hlavné prekvapenie odhalila pomerne skoro a občas som dokonca aj ústa skrivila v smutnom výraze. Na druhú stranu niektoré udalosti vážne nedávali zmysel a niekedy ma rušila citeľná americká povýšenosť (vzdajte úctu a poklonu posledným obrancom morálnych hodnôt, bla, bla, bla). Za mňa rovných 50 % a akurátna hranica medzi brakovými vojnovými dojákmi a Remarqueom, či v súčasnosti Sepetysovou.... celý text

Neviditelná města 2007, Italo Calvino

„Pokaždé když cestovatel přijde do nového města, nachází znovu nějakou svou minulost, o které už nevěděl, že ji má: cizota toho, čím už nejsi anebo co už nemáš, na tebe číhá na cizích místech, kterých ses nezmocnil.“ Moje neviditeľné mesto duše navštívil Calvinov Marco Polo a už odtiaľ neodišiel. Nádherný výlet do fantázie. Je to takmer ako keď otvoríte náhodnú škatuľu a objavíte úžasný dezert, celú kopu božských praliniek, stačí si iba vybrať a chute sa nabaľujú a stále je tu niečo nové a stále je čo objavovať. Asi je jasné, že som sa do knihy zamilovala. „Triumf nad nepřátelskými vládci z nás učinil dědice jejich dlouhotrvajícího úpadku.“... celý text

Velké hledání 2012, Robert Jordan (p)

Keď sa kolo času trochu otočilo, hneď bol z neho lepší výhľad Alebo: druhá časť je niekoľkokrát lepšia, zaujímavejšia a napínavejšia ako prvá. Do vzoru sa tkajú aj nové kultúry (viď Sečuan), čo je super. Ale ach, tá Randova naivita ma niekedy dostávala do kolien. Pubertálny chlapec par excellence. Strašne ma bavilo, ako si s Perrinom navzájom myslia, že to ten druhý so ženami vie. A pritom som žena a vie to so mnou predovšetkým Mat, tak dúfam, že v ďalej časti dostane väčší priestor. No a to, čoho som sa obávala najviac (iritácia ženskými hrdinkami), nenastalo. Ono sú to vážne silné a nezávislé ženy. Moderné feministky môžu závidieť.... celý text

Keď srdce zavolá 2020, Janette Oke

Čítať Okeovú je ako upiecť si svoj obľúbený koláčik. Áno, už ste ho ochutnali stokrát, áno, nikdy sa nevyrovná profesionálnym maškrtám, áno, mohli by ste čas využiť produktívnejšie, ale keď ono to tak dobre chutí a niekedy človek skrátka nepotrebuje uvelebiť v dánskej cenami ovenčenej dizajnérskej stoličke, ale vo svojom starom ošúchanom obľúbenom kresle.... celý text

Klára a Slunce 2022, Kazuo Ishiguro

Fascinujúci príbeh, ktorý pracuje s tým, čo tu už stokrát bolo, nič nové neprináša, ale je spracovaný pútavo a určite sa hodí hlavne pre čitateľov, ktorí väčšinou sci-fi nečítajú. Celým príbehom sa tiahne príjemná melanchólia. Hlavná dejová línia je síce viacmenej ukončená, ale napriek tomu odchádzam s pocitom akejsi neukončenosti. Potenciál skrátka nebol využitý na 100 %, napr. pokiaľ ide o priblíženie genetických manipulácií. Na druhej strane to až tak nevadí, keďže nešlo o nosnú priečku rozprávania. Hlavnú výhradu mám voči opisu samotnej robotky a jej novej rodiny. Ono zas totiž nebude až tak ťažké vytvoriť príbeh, v ktorom by sa čitateľ postavil na stranu umelej inteligencie, keď je popísaná zo všetkých najľudskejšie a naopak, práve jej ľudskí partneri pôsobia väčšinu knihy ako plechové nádoby.... celý text

Velké maličkosti 2017, Jodi Picoult

Jodi dokáže písať aj o otrepanom rasizme tak, že ma to bavilo. Keď je klišé napísané tak, že si človek neuvedomuje, že je to klišé, vtedy je to pre mňa dobrá kniha. Téma ostrakizácie tu bola jednoznačne spracovaná „objektívnejšie“, ako v knihe Ohníčky všude kolem od Ngovej. Ale keďže nie je všetko čiernobiele :D, možnože keby Ruth toľko nefňukala nad svojou čokoládovou pleťou, viac by si vychutnala jej sladkosť... celý text

Neublížíš 2017, Henry Marsh

Dostala som, čo som chcela. Zbierku zaujímavých príbehov z lekárskeho prostredia. Kniha ma preniesla do detstva a pripomenula Killianovo dielo Za nami je len Boh. Ach, ako som odvtedy snívala, že tiež budem rezať do ľudí. Ešteže nič z toho. Predsa len, aj v tejto knihe bolo sčasti cítiť doktorské ego, rovnako ako keď bola v Hyde Parku Civilizace trojgeneračná neurochirurgická rodinka Benešovcov. Asi tak na ľudí toto povolanie vplýva a to je to posledné, čo by som potrebovala... celý text

Sto básní: Stará japonská poezie 1997, * antologie

Kniha je zameraná skôr pre záujemcov o históriu japonskej poézie, ako pre milovníkov básní samotných. Hjakunin iššu predchádza dlhší vysvetľujúci úvod. Každá báseň má svoju sprievodnú maľbu a ďalší kratší úvod. Preklad ma bohužiaľ za srdce nechytil a história ma po chvíli vyčerpávala. Verím však, že pre nadšencov to bude créme de la créme. Ilustrácie sú ozaj už iba čerešničkou na torte. Přísahal a naše rukávy svazoval slibem věrnosti. Že prý spíš moře přes horu projde než jeho láska – lhal.... celý text

Modlitba za Owena Meanyho 1999, John Irving

Denník grafomana. Postavy nemastné-neslané, absolútne ma nezaujímali. Pôsobilo trápne, že boli všetci zobrazovaní tak nejak karikatúrne a pritom dielo postrádalo vtip. Príbeh bol taký málokrvný, že by sa sa z neho ani komár nenapil. Nefungovalo to ani ako paródia na náboženstvo, lebo – och, aké prekvapenie – tam ten humor chýbal a musela som sa za tie jalové pokusy hanbiť miesto Irvinga. Očakávala som sľubovanú paralelu s Kristovým životom, dostala som zopár scénok na úrovni wattpadovej literatúry (Owen ako „Ježiško“ v jasličkách, apoštol Peter, pardon, Owen odtína ucho, pardon, prst, Malchusovi, pardon, rozprávačovi atď.). Owen ma síce v jednej časti uistil, že ma nudí iba nedostatok vlastnej fantázie, ale keď ono sa to vážne naťahovalo ako lepkavá krovka. Keby to bolo o dve tretiny kratšie, mohol to byť priemerný príbeh zo života. Takto mám ku knihe rovnakú nechuť ako Owen k slovu rektor. Predsa len, znie príliš ako rektum, aby ho mohol brať človek vážne. „ pak jsem poznal, co je to maloměsto. Je to místo, kde člověk vyrůstá obklopen nejrůznějšími podivnostmi, kde žije vedle postižených a výjimečných tak dlouho, až mu nakonec všichni a všechno připadají normální.“... celý text

Desiderata štěstí 2018, Max Ehrmann

Knižočka útla veľkosťou, ale duchom široká sťa matička Rus. Škoda, že sa o nej nehovorí viac. Modlitba Ať mohu každý den pracovat, a přemůže-li mě temná doba beznaděje, ať nezapomenu na sílu, co jindy byla mi útěchou – v čase sklíčenosti. Ať stále pamatuji si radostné chvíle, které zastihly mě cestou přes poklidné kopce dětství nebo za snění na břehu tiché řeky, kdy v nitru žhnulo mi světlo a svému ranému Bohu dal jsem slib, že ve vřavě měnících se let budu odvážný. Uchraň mě zahořklosti a prudkých vášní nestřežených okamžiků. Ať nezapomínám, že chudoba a bohatství týkají se ducha. Třebaže svět mě nezná, až myšlenky i činy moje dovolí mi přítelem si být. Pozvedni zrak můj od země a nedej mi zapomenout, jak hvězdy upotřebit. Nedopusť, abych druhé posuzoval, a sám se tak odsoudil. Ať nepustím se za povykem světa, ale rozvážně dál jdu si svou cestou. Dej mi pár přátel, kteří milovat mě budou takového, jaký jsem; a ať nehasnoucí vlídné světlo naděje mé toulavé kroky osvětluje. A třebaže stáří a vetchost překvapí mě a už nedojdu nadohled hradu svých snů, uč mě být i tak vděčným za život a dávné vzpomínky – pěkné a sladké; a večerní soumrak ať zastihne mě krotkého.... celý text

Jak se dělá evoluce – Labyrintem evoluční biologie 2018, Jan Zrzavý

Kniha je písaná zábavnou formou po menších celkoch, ktoré spolu tvoria extrémne zaujímavý celok. Problémy nie sú vysvetľované polopatisticky, ale komplexne a čitateľ sa naučí kriticky myslieť. Celé to prebiehalo nasledovne: „Je to takto. Ale vlastne nie je. Možno je. Ale čo ak A zamysleli ste sa nad? Nezabúdajme však ešte že“ Napodiv ma to nefrustrovalo, ale podnecovalo. Strašne sa mi páčili nádherné a prehľadné ilustrácie a presne kvôli nim knihu hodnotím oveľa pozitívnejšie ako Flegrov Úvod do evoluční biologie. Pokiaľ ide o negatíva, pre zbytočne hrubé strany (a tým pádom aj finálnu hmotnosť) by sa kniha dala použiť ako vražedná zbraň na zatvrdilých odporcov evolučnej teórie nie iba metaforicky, ale aj doslovne. Rozkúskovanie textu na hlavný prúd a vedľajšie doplňujúce boxy je na jednej strane dizajnovo pútavé a chápem, že nosný text vďaka tomu nebol preplnený, na druhej strane to pôsobilo pri čítaní rušivo. Keď sa človek začítal do boxu, chvíľu trvalo, kým sa opäť orientoval v texte a naopak. Boxy, na ktoré navyše text odkazoval často neboli priamo pri danom texte, ale až o pár strán, či desiatok strán ďalej/späť. Áno, na jednej strane to krásne ukazuje prepojenosť evolúcie, na strane druhej ma to miatlo a musela som si kvôli prehľadnosti lepiť papieriky na boxy, ktoré som už prečítala Knihu si určite ešte raz prečítam, ak nie celú, tak aspoň vybrané časti. Odporúčam pre všetkých nadšencov s aspoň malými predošlými znalosťami. Pre ostatných by to bol knižný pôrod.... celý text

Tesáky 2021, Sarah Andersen

Vŕŕŕ, na čo čakáte? Zahryznite sa a užite si mierne prihlúply večer s pohárom červenej tekutiny. Ak vám to sadne do nálady, budete vrtieť chvostom ako Jimmy.

Tajemství hedvábného vějíře 2010, Lisa See

Historického analfabeta (rozumej mňa) praktiky tak nonšalantne popisované v knihe šokovali. Celý príbeh bol rozprávaný pohľadom jednej ženy a aj keď popisovala neľahké životné osudy, netlačila na pílu a autorka skrz ňu nežobronila o sympatie. A napriek tomu (vďaka tomu?) som ju chápala. Neľahké priateľstvo dvoch žien bolo opísané naozaj realisticky. Chvíľu boli stále spolu, inokedy sa nevideli celé roky. Navyše kniha nemala vďaka tomuto úzkemu pohľadu prehnané ciele a popisovala iba vybraný okruh čínskych dejín. A predsa, koľko bolesti, hrdosti a lásky sa zmestí do života jedného človeka. Neraz som si pomyslela, ako by sa „dve kačičky mandarínske“ tvárili, keby videli dnešnú Čínu. Niekoho možno zarazí nedostatok akcie, podriadenosť žien a pokoj, ktorý z toho napriek krutostiam sála, ale podľa mňa je to tak autentickejšie. Tam, kde skrátka obyčajná próza nestačila, poetický jazyk hluché miesta vyplnil: „ její hlas dnes zněl, ne jako když másla ukrajuje, nýbrž jako když se sype kamení.“ P. S.: Po dopočúvaní som si našla obrázky podviazaných chodidiel Nerobte to. Alebo akoby povedala moja mama: „Fuj, čo to pozeráš, veď sa ti to prisnije!“... celý text

Chování: Biologie člověka v dobrém i ve zlém 2019, Robert Morris Sapolsky

Prvýkrát som Sapolskeho zachytila, keď mi na youtube vybehol jeho voľne dostupný prednáškový cyklus. Stačilo pár videí a musela som si kúpiť túto knihu. Táto buchľa je encyklopédiou aplikovanej biológie. Jedna zaujímavá pasáž strieda druhú a zo stránok priam cítite, akým nadšením a zápalom pre vec Sapolsky srší. Takto by sa mala veda vyučovať na školách. Páčilo sa mi, že aj keď sa nestotožňujem s celým autorovým svetonázorom, nesnažil sa mi ho napchať do gágora a celkom sa mu podarilo udržiavať nadhľad. Taktiež oceňujem občas infantilný humor. Popravde som nemala ani chvíľu pocit, že je to náročné čítanie ako iní čitatelia, ale to bude asi mojím prírodovedeckým zameraním. Stále však verím, že knihu zvládnu aj úplní laici a svetu by celkom prospelo, keby jej dali šancu. Škoda, že v češtine/slovenčine zatiaľ u nás nevyšla aj Sapolskeho najznámejšia kniha o strese Prečo zebry nemajú vredy, ale ak je niekto aspoň trochu zdatný v slovanských jazykoch, kniha je dostupná v poľštine.... celý text

Chlapec, krtko, líška a kôň 2020, Charlie Mackesy

Na komiks je tam málo (a navyše navzájom nesúvisejúcich) obrázkov, na príbeh zas málo nespojitých myšlienok, na filozofiu sú málo burcujúce a na detskú knihu zas príliš skryté v slovách. Pre dospelých je to akurátne milé, poučné, láskavé a prinajmenšom je to sviežejší darček ako toľkokrát otrepaný Malý princ. Možno by som dala o hviezdičku viac nebyť premrštenej ceny. Pýtať hotové imanie za dielko, ktoré zhltnete skôr, ako vám zhltne krtko dezert, je na hanbu.... celý text

Gorily v mlze 1988, Dian Fossey

Fosseyová bola tiež ako taká gorila. Zo dňa na deň sa vezme a začne študovať gorily v africkej džungli, odvtedy tam je viacmenej do smrti a celý život iba sleduje gorily a štylizuje sa do roly ich ochrancu. Toto je buď na metál alebo diagnózu. Samotná kniha ma sklamala. Čakala som skôr niečo na štýl Máminho posledního objetí od Fransa de Waala a prepojenie informácií o gorilách so správaním ľudí a podobne. Namiesto toho som dostala suchopárny výklad o niekoľkých skupinách, kto čo kedy robil, kto kde stál, kto kde s*al... Boli toho kvantá a pôsobilo to skôr ako podklad k napísaniu štúdie, než ako pútavá populárno-náučná literatúra. Strácala som sa v menách a hlavne v časovej následnosti, ktorú Fosseyová nedodržiavala. A tak sa občas v texte len tak mimovoľne spomínal niekto/niečo, len aby sa k tomu autorka o pár ďalších kapitol vrátila a zrazu osobu/psa/udalosť normálne uviedla. Odporúčam iba nadšencom, záber knihy bol na mňa až príliš úzky, špecifický a izolovaný. Aj keď musím uznať, že pri počúvaní audioknihy bola prechádzka Slovenským rajom predsa len o čosi dobrodružnejšia. Na záver oceňujem komplexný pohľad na ochranu zvierat v závere knihy, ktorý nebol typickým čiernobielym nazeraním ekoteroristov. Škoda chýbajúceho doslovu od vydavateľa, celkom by ma zaujímala súčasná situácia.... celý text