kurama45 přečtené 242

Návod k použití železnice 2023, Jaroslav Rudiš

Cestu vlakmi (tobôž tými slovenskými) som vždy považovala skôr za dobrodružno-filozofický zážitok, až na druhom mieste ako spôsob prepravy. Boli časy, keď som kvôli nepriazni osudu vstávala každé ráno o štvrtej a o štvrť na päť som už šliapala k vlakovej stanici. Nasledovala dva a polhodinová cesta vlakom s jedným prestupom. To isté poobede/ku večeru, iba opačným smerom. Dalo mi to veľa. Napríklad som spoznala chlapíka, čo celý vagón vždy pekne pozdravil: „Dobré ránko, bratia a sestry,“ ďalšieho, čo sa vo vlaku zásadne prezúval do papučiek, ale zažila som aj poruchu osobáku, keď sme zastali kdesi v poli, všetky dvere sa zasekli a zatiaľ čo sme traja čakali na mašinku, ktorá nás mala odtlačiť, naši spoluobčania tmavšej pleti si svoj čas vážili viac a povyskakovali z okien. A napriek týmto šialeným železničným mesiacom, ktoré vlastne v zredukovanej podobe pokračujú doteraz, nie som ani z 1 % taká závislá ako tuto autor. Trochu zaujímavé to bolo, podnetné ešte viac a určite v najbližších rokoch plánujem veľkú vlakovú cestu. Ale bolo to aj nezáživné a zdĺhavé. Miesto návodu na použitie železnice čitateľ obdrží kýblik informácií, ako si Rudiš cestuje tu i tam, toto je taký typ vlaku, hento onaký, jedno je stanica tuto z takého roku, druhô iná z onakého… Nehovoriac o tom, že má buď z pekla šťastie alebo krátku pamäť. Fascinuje ma totiž totálna absencia negatívnych skúseností. Zas taká stará nie som, rozhodne necestujem ani zďaleka tak často ako on a aj tak som už v českom vlaku zažila bitku s nožmi, v dánsko-švédskom hádzanie taniermi, v slovenskom zablokovanie WC, aby cestujúci nemusel platiť pokutu a v poľskom (resp. skôr pred poľským vlakom) samovraha… Až neprimeraná časť bola venovaná reštauračným vozňom. S nimi mám jedinú skúsenosť, keď sa istý za mnou sediaci pánko sťažoval sprievodcovi, že piť nealko je ako lízať nanuk cez obal. Rovnako by sa dala charakterizovať táto kniha. Je skrátka určená extrémne úzkej skupinke fanatikov a autorovi sa bohužiaľ nepodarilo pootvoriť dvere aj tým ostatným.... celý text

V noci je každá krev černá 2022, David Diop

V prvej svetovej vojne bojovalo dva a pol milióna afrických „čokolád“. A napriek tomu som si ju doteraz predstavovala ako vojnu bielych. Táto kniha si svojich 5 hviezdičiek zaslúži. Stredná časť knihy síce trochu stratila paru a opakovacie figúry už neboli také pôsobivé, ako skôr monotónne, ale úvodná kapitola je jeden z najúžasnejších a najbrutálnejších literárnych úsekov, aké som mala tú česť v živote čítať. Dôstojníci považovali Afričanov za divochov. A napriek tomu, keď si jeden z nich zvolí vlastnú a nie prikazovanú divokosť, keď všetko v okamihu pochopí, keď mu dôjde, že myslieť si môže čokoľvek, vtedy zájde podľa spolubojovníkov a veliteľa priďaleko a pošlú ho do poľnej nemocnice, aby sa vyliečil z psychického zrútenia. Vyvrcholenie celého príbehu je mementom pre všetkých, ktorý stále veria v ideu spravodlivej vojny. Alfa Ndiaye v konečnom dôsledku zabil sám seba. „Madembo! Bylo mi moc líto, že jsem tě nezabil hned ráno, za bitvy, když jsi mě o to žádal ještě laskavě, přátelsky a s úsměvem! Že jsem tě v té chvíli nepodřízl, jako bych ti vyvedl poslední žertík v životě, abychom mohli na věky zůstat přáteli. Já ti však nevyhověl a nechal tě umírat a přitom klít, plakat, smrkat, řvát, dělat pod sebe jako smyslů zbavené děcko. Jménem nevímjakých lidských zákonů jsem tě ponechal bídnému osudu. Snad pro spásu vlastní duše, snad proto, abych zůstal takovým, jakým mě chtěli mít před Bohem a lidmi ti, kteří mě vychovali. Ovšem před tebou, Madembo, jsem člověkem být nedokázal. Nechal jsem tě, abys mě proklel, můj příteli, můj více než bratře, nechal jsem tě řvát a rouhat se, protože jsem ještě neuměl sám myslet.“... celý text

Slušní lidé 2021, J. P. Delaney (p)

Vďakabohu, že nie som ani jedna z postáv v knihe, ani jedna jediná… Slušní lidé je slušný psychotriler so všetkým, čo k tomu patrí: nechýba napätie, zaujímavé zvraty v deji, temné a menej temné tajomstvá, frustrácia, ale i nádej a akurátna štipka predvídateľnosti. Nedokázala som prestať čítať a občas ma až trhalo pretočiť na koniec knihy, aby som zistila, ako to celé dopadne. Vydržala som a odmenou mi bolo ďalších pár prekvapení. Klobúk dole.... celý text

Kouzelníkův únik z reality 2017, Lars Vasa Johansson

Spočiatku kverulantský hlavný hrdina a celá atmosféra príbehu akoby z oka vypadli protagonistke v Muž spí od Sibylle Bergovej. A nakoniec sa z toho vďakabohu vykľul skôr Fredrik Backman oslobodený od presladenej pozitivity, nikto sa tu nasilu „nerehabilitoval“ a láskavý humor vystriedal nepríjemný sarkazmus so štipkou Márquezovej šialenosti. Mágia bola magická a realizmus realistický, ale zvlhnutú plesnivú sedačku by som teda naspäť fakt nechcela…... celý text

Moudrost davů 2022, Joe Abercrombie

„Nic tak nedokazuje nejednotnost jako urputné přesvědčování o nastolené jednotě na každém rohu.“ Ehm, francúzska revolúcia sa nám tak nejak zmenila na ruskú… Poznáte povestný Sanderlanche Brandona Sandersona, keď sa ku koncu svojich tisícstranových buchlí zrazu všetko na čitateľa vysype a valí sa akcia za akciou? Tak taká bola Moudrost davů. Akože celá. Leo dopadol, ako si zaslúžil, hehe. Savine dopadla lepšie, ako si zaslúžila, asi to majú v rodine, a tak ako Gloktovi musím tlieskať aj jej. R.I.P. Orso, aký život, taká smrť? Aj by som napísala, že Rikke vyhrala, ale zjavne nevyhral nikto, lmao a všetci skysli ako víno. P. S.: Nechápem, prečo tu je iba niekoľko komentárov a ani sto hodnotení. Ľudia sú slepí. „Nikdy nezůstávej na místě, odkud nemůžeš snadno odejít a neohlížet se přes rameno. Nikdy nevlastni nic, co nemůžeš opustit. Nikdy si nedělej přátele, ke kterým se nemůžeš otočit zády. Žij život, který nezanechává stopy.“... celý text

Potíže s mírem 2021, Joe Abercrombie

„… potíž s bojem za dobrou věc je v tom, že jakmile se začne bojovat, to dobré zmizí.“ Joe je taký G. R. R. Martin pre ľudí, ktorí nechcú príbeh rozťahaný ako matička Rus a chcú mať záruku, že to niekedy aj skončí. Bošemůj, prvýkrát v živote ma niekto frustruje tak ako Leo. Starý dobrý Jezal. Toto je facku. Ugh! Riešiť si svoje vlastné utajené homosexuálne fantázie prebujnenými ambíciami napriek vlastnej neschopnosti… Fakt, bravó. A Orso si tam zatiaľ predvádza dokonalú čiernu komédiu, no nekúp to. Zhrnuté a podčiarknuté, zrazu ten reálny svet nevyzerá až tak zle. „Dej si k snídani úsměv a kolem oběda už budeš srát radost.“... celý text

Trocha zlé krve 2020, Joe Abercrombie

„Některé lidi si omotáte kolem prstu tím, že je přesvědčíte, že vás potřebují. Ale mnohem častěji je třeba přesvědčit druhé, že vy potřebujete je.“ Séria První zákon bol Věk šílenství v plienkach. Rada si predstavujem, ako Abercrombie popíja kávičku a do toho milostivo hádže na papier, čo mu napadne. Krv, kosti, vnútornosti? Bum. Politické machinácie? Bum. Chudobní verzus bohatí? Bum. No dobre, tu máte štipku pozitívnosti. A zase… Priemyselná revolúcia? Závislosti? Všemožné traumy? Bum, bum, bum. A to všetko je aj tak nič oproti samotných postavám, ktoré pôsobia až nepríjemne realisticky. Severania sú stále Severania, len svet už nie je ako kedysi. Leo je reinkarnovaný Jezal aj s jeho naivnou povrchnou debilitou. Už vidím, že to zas nedopadne dobre. Orso by bol riadne odpudivý chlapík, ak by si ma nezískal tým svojím nihilistickým sarkazmom. Savine je buldozér v sukni a Rikke potrebuje dvojročnú dovolenku na Maledivách. „Jestli Orso v něčem exceloval, pak v tom, jak nedocílit žádného úspěchu.“... celý text

Až budou viset 2009, Joe Abercrombie

„Myslela bych si, že se díky své bolesti dokážete do druhých vcítit.“ „Vcítit? Co to je? Je to smutné, ale bolest vás naučí litovat pouze sebe.“ Prituhuje, ale pomaly. Jezalovi trošilinku narástlo IQ, Logen ešte žije a Glokta v Dagoske je ako žiak pred tabuľou, čo ho*no vie, ale aj tak sa z toho nejak vykrúti. A tí Severania sú ako moja babka, keď sme raz boli na poli, cez ktoré prebehla myš. Zatiaľ čo všetky tetky s piskotom pobehovali, babka schmatla kôš na zemiaky a jednoducho tú myš rozpučila. A potom sa šlo na obed, lebo veď vychladne. Bomba. „Já bych ho ani nepochcal, kdyby začal hořet.“... celý text

Poslední argument králů 2009, Joe Abercrombie

„Vždycky jsem snil o tom, že zemřu dobře informován.“ Nakoniec Jezal predsa len stratil aj posledné zvyšky mozgu a tú štipku sympatií, čo si doteraz u mňa nazbieral. Fascinujúce. Krvavá devítka ma konečne presvedčila o svojej krvavosti. Bohužiaľ. Bayaza sa bojím. A človek musí tomu vychcanému, ironickému a zatrpknutému Gloktovi vo finále tlieskať. „Nic nefungovalo tak, jak doufal. Možná že to měl čekat. Koneckonců, nikdy nic nebylo tak, jak doufal. A přece pořád dál močil proti větru. Byl jako muž, jehož dveře jsou příliš nízké, ale místo aby se prostě shýbl, naráží po celý svůj mizerný život hlavou do zárubně.“... celý text

Sama čepel 2008, Joe Abercrombie

„… hezcí lidé přece nikdy nebývají vulgární, ne? Jenom… nekonvenční.“ Nečakala som, že to bude až také komorné, ale aspoň som si na postavy rýchlo privykla. Pri fantasy je pre mňa ťahačom väčšinou dej. Fascinujúce, že tu ho veľa nebolo a napriek tomu… Hej no, celé to bolo ako ten Bayaz. Dokopy nič sa neodhalilo, dokopy nikam sme sa neposunuli, dokopy nič bombastické sa neukázalo a aj tak som sedela prilepená na zadku a v duši mi hlodalo podozrenie, že pod povrchom bublá niečo strašidelno-fantastické. Nech žije Logenov kotlík a Gloktov zatrpknutý sarkazmus. Nech vymrie Jezalova debilita.... celý text

Bratia Karamazovovci 2009, Fjodor Michajlovič Dostojevskij

„Prečo toho a toho človeka tak nenávidíte?“ „Nuž prečo: on mi, pravda, nič neurobil, ale ja som mu raz vyviedol jedno strašné svinstvo, a len čo som ho urobil, hneď som ho za to znenávidel.“ Dostojevského ťažným koňom nie je dej, ale dialógy a – čo je ešte dôležitejšie – vnútorné monológy. Niet väčšieho znalca ľudskej povahy. Dostojevskij dáva všetkým postavám tie najsilnejšie argumenty, aj tým, s ktorými on sám skrz iného protagonistu nesúhlasí. A preto je to také skvelé a geniálne. Dať všetkým rovnakú šancu, urobiť svojho súpera rovnako silného, ak nie silnejšieho a potom jeho chybný svetonázor rozmetať na kusy niekedy možno naivnými, ale vždy úprimnými slovami, v tom tkvie (nielen) literárny génius. Klobúk dole. Plus má kniha taký ten krásny starý, trochu ťaživý, trochu poetický jazyk. Znovu som sa zamilovala do slovenčiny. „… milujem ľudstvo, ale sám sebe sa čudujem: čím väčšmi milujem celé ľudstvo, tým menej mám rád ľudí osobitne, totiž jednotlivých, ako oddelené bytosti. V myšlienkach vraj som často došiel až k fantastickým predstavám o slúžení ľudstvu a možno naozaj by som sa dal za ľudí ukrižovať, keby to odrazu nejako bolo potrebné, a pritom nemôžem dva dni prežiť s niekým v jednej izbe, to viem zo skúsenosti. Len čo mi je blízko, už svojou osobou uráža moju samoľúbosť a obmedzuje moju slobodu. Za dvadsaťštyri hodín znenávidím i najlepšieho človeka…“... celý text

Malý život 2017, Hanya Yanagihara

Nehnevajte sa, ale takto priateľstvo nevyzerá. Možno aj preto mám tak málo priateľov, ale vždy si budem ceniť viac krutú úprimnosť, ako empatické nariekanie. Jeden „priateľ“ vidí, že sa ten druhý ničí, ale bojí sa, že ak mu nanúti pomoc, tak ho stratí. A tak mu radšej vo všetkom so psími očami ustupuje. Wow, fakt hlboké priateľstvo. A toto je rozťahané na 600 strán, plus nesmie od druhej strany chýbať zaškrtnutie všetkých politicky korektných a progresívnych tabuliek. Abraham Twerski raz vyrozprával krásny príbeh: „Mladý muž. Prečo ješ tú rybu?“ „Pretože milujem ryby.“ „Aha, miluješ ryby, a tak si ju vytiahol z vody, zabil a uvaril. Nemiluješ rybu, ale seba.“ O podobnom vzťahu je celý Malý život, rozdiel je v tom, že autorka došla k opačnému záveru. Ach, a aby sme nezabudli, aké „prekvapivé a nenápadné“, že všetky postavy z náboženského prostredia boli v skutočnosti pedofilné (a iné) svine. Bomba, fakt. Ako jednoducho sa potom fandí istým názorom a jednej strane, však? Kniha je napísaná pútavo, to jej neberiem a zúfalstvo z príbehu priam srší, ale ten nekritický ideologizmus ma fakt mrzí.... celý text

Dobrá znamení 1997, Terry Pratchett

Radosť zdieľaním rastie, smútok sa zmenšuje a keď Prachett zdieľa svoj humor s Gaimanovým, tak sa násobí a výsledkom je hysterická komédia a skvelá jazda.

Čekanka 2011, Julia Quinn

Prvé tri štvrtiny sú zatiaľ z celej série najlepšie. Tá posledná to trochu domrvila, akoby autorka nevedela, ako z toho vykorčuľovať, ale zo sentimentality nechávam štyri hviezdičky. Skrátka to bolo sladučké, aj keď vo finále nedokonalé. Ako ten úbohý venček, ktorý skončil v palme. Na druhej strane scény s odhalením lady Whistledownovej, kočiarom a Penelopinou rodinou sú vyšperkované do dokonalosti, hotový romanticko-komediálny materiál. Teším sa na príbeh Eloise, na ktorý si už autorka nenápadne pripravila pôdu.... celý text

Dobrého člověka těžko najdeš (9 povídek) 1988, Flannery O'Connor

„Mám hlad.“ „Copak jsi nesnídal?“ „To jsem ještě nestihnul mít hlad.“ Nie je zdravé, ako veľmi milujem inteligentný panovačný sarkazmus a O'Connorová tróni na jeho vrchole a s každou poviedkou, ktorú na mňa z tej výšky milostivo hodila, mi odstrelilo dekel. V MHD ma až trhalo zaťahať vedľa stojaceho cestujúceho za rukáv a zaplatiť mu, aby si tú knihu prečítal. O'Connorová je Nietzsche v sukni, ale miesto filozofie človeka rozbíja na kusy uštipačnou beletriou a človek sa pod jej pohľadom skrúca ako taký červík. Prečítajte si to. Aj keď vám nezaplatím. „Život se mu stal takovým zvykem, že si nemohl představit nějaký jiný stav.“... celý text

Je-li toto člověk 1995, Primo Levi

Elie Wiesel povedal, že Primo Levi zomrel v Osvienčime. O 40 rokov neskôr. Trochu ma mrazilo, ako pútavo autor popísal vlastné a cudzie utrpenie. Čo tam po románoch žmýkajúcich tému holokaustu ako handru, toto je autentické. „V Osvětimi jsem poměrně často pozoroval podivný jev. Potřeba lavoro hen fatto – dobře vykonané práce – je natolik silná, že nutí lidi, aby vykonávali dokonce každodenní otrocké povinnosti „pořádně“.“... celý text

Zimní lidé 2017, Jennifer McMahon

Neviem, prečo som čakala detektívku, ale aj ten paranormálny triler stál za to. Perfektne spracované striedanie rozprávačov, bavili ma všetci do jedného napriek skákaniu v čase. Akurát som celkom nepochopila finálne rozhodnutie Ruthie ohľadom jej budúcnosti. Záver bol dosť zbrklý a myslím, že aj konanie Katherine mohlo mať podstatne hororovejšie dôsledky, ale asi to autorka schválne nechala na čitateľovu predstavivosť. Zhrnuté a podčiarknuté, strachom som sa síce netriasla (ani šatníka sa teraz nebojím), ale napätím trochu áno, koniec koncov som to zhltla 3x rýchlejšie, ako som čakala.... celý text

Hirošima 1947, John Hersey

Úsečné a bez pátosu spracované reportážne príbehy bežných Japoncov počas atómového bombardovania ma zasiahli viac, ako Oppenheimer v celej jeho americkej kráse. Odporúčam animovaný film Kono Sekai no Katasumi ni, aj seriálovú verziu z r. 2018.... celý text

Společenství čarodějů 2008, Trudi Canavan

Hlavná hrdinka bola „vyčerpaná z únavy“ a mňa po chvíli vyčerpala oná nezáživnosť, čo je – povedzme si pravdu – pri fantasy dosť kruté hodnotenie… Písané je to spoľahlivým a stabilným rozprávačským štýlom, ale obsahovo by som to zaradila skôr do literatúry pre mládež. Skrátka mi to nič nové neponúklo. Celkovo to nebolo žiadne Ferrari, ale úplne obyčajné vozidlo a chvíľu trvalo, kým sa rozbehlo. Radšej z tohto auta vyskakujem, kým sa to ešte dá, zbohom.... celý text

Angličan 2022, David Gilman

Kniha pre chlapov, aj (predovšetkým?) tých, ktorí knihy nečítajú. Blockbusterové filmy rovnakého žánru hltám jedna radosť, ale toto bola moja prvá akčno-trilerovo-strieľačkovo-špionážna kniha. A bola to bomba. Vzhľadom na to, že by som ani nevedela doliať ani kvapalinu do ostrekovačov, netuším, či boli popísané situácie reálne, ale bola to vzrušujúca jazda tak či tak. Všetky medzinárodné opletačky dostávajú v súčasnom geopolitickom kontexte úplne nový ráz. A hlavne sa mi páčilo, že pod tým nánosom násilia, zrady a terorizmu bol hlavný hrdina priateľstvom. Paráda a oceňujem príťažlivý mužný hlas rozprávača audioknihy :).... celý text