zuzulique komentáře u knih

Som prekvapená koľko negatívnych slov schytala K. Tučková od svojich rodákov...Vzhľadom na to, že je to relatívne mladá spisovateľka, ktorá má kariéru len pred sebou, je jej kniha Žitkovské bohyně výbornou a originálnou knihou. Zároveň je prísľubom ďalších skvelých kníh od tejto talentovanej osoby. Škoda, mali by ste byť na ňu viac hrdí, bratia Česi, v tej záplave braku, čo sa objavuje na našom knižnom trhu je toto svetielko nádeje...

48 20.03.2014

"Všetci sme si rovní a všetci sa mýlime."

Keby sa dalo dať 10*, tak dám 11! To bola taká nádherná kniha! Už dávno som nemala taký požitok z čítania a chcela som aby to nikdy neskončilo, takmer 600 strán bolo málo...Neviem či Guenassia v niektorej knihe zopakuje to, čo dokázal tu, ale bola to parádna jazda. Mám rada záplavu postáv a všakovakých charakterov, ktoré sa mihajú knihou jedna za druhou, no každá je iná, svojská, zapamätateľná, vryli sa mi hlboko do srdca. Na konci som bola naozaj dojatá a velebila chvíľky strávené s týmto skvostom, ku ktorému sa určite rada vrátim.

"Žijeme zo dňa na deň. Naše predpovede, naše premyslené plány sú smiešne a hmlisté."

28 03.10.2018

Táto kniha ma dostala. Na konci zostal smútok a bezmocnosť z ťaživej atmosféry celej knihy, kde sotva nájdete svetlé momenty. Výborné čítanie od ďalšej skvelej českej autorky. Ani sa mi nechce viac písať, musím to chvíľu spracovávať.

25 01.07.2020

Je mi úplne jedno, ktorý diel HP čítam, skrátka milujem všetky. Zamilovala som sa do postáv, ktoré JK vytvorila, hlboko sa skláňam pred jej fantáziou a viem, že si knihy znovu a znovu budem rada čítať, aj keď budem už staručká babka :-)

Anna Bolavá je liekom na boľavú dušu. Možno keby som ju čítala v inom období, či už ročnom alebo životnom, neocenila by som ju toľko ako práve teraz. Z každej stránky sála melanchólia, no i radosť z opakovaných činností a každodennej rutiny, ktoré som so záujmom sledovala. Nikdy by mi nenapadlo, že ma kniha, v ktorej žena v podstate "iba zbiera bylinky," tak chytí za srdce. Pomedzi denné rituály sa predierajú na povrch momentky a obrázky zo života hlavnej postavy, s pribúdajúcimi stranami je stále ťažšie byť iba nestranným pozorovateľom. Niekedy v živote prichádzajú dni, keď si večer ľahneme do postele a ponorenie sa "do tmy" nám na pár hodín prinesie jedinú úľavu.

23 19.11.2017

Je ťažké byť iným. Je ťažké nezapadať medzi rovesníkov a nebyť stádovitým typom. Možno práve preto mi táto kniha a jej postavy boli také blízke. Autorka vytvorila úžasné postavičky, ktoré som si zamilovala.
Nieže by som disponovala výnimočnou inteligenciou, ale vždy som bola nikde úplne inde ako ľudia v mojom veku. A práve vtedy som tiež túžila po svojej „skrýši“ a túžim po nej doteraz. Zavrieť sa niekam, preč od ostatných, a mať chvíľu pre seba, v tichu, s knihou alebo len tak, sama so svojimi myšlienkami. Dnes nie je IN dávať najavo, že niečo viete, práve naopak...

19 22.07.2013

Neviem, či vie písať niekto ako Soukupová - jednoducho a pritom pútavo. Banálny príbeh, ktorý v podstate nie je ničím výnimočný, no sledovať vývoj postáv a všetko to vypovedané/nevypovedané, bolo fascinujúcim zážitkom :) Kdo umí, ten umí...

17 29.05.2018

Excelentná kniha v mnohých aspektoch. Pre mňa jednoznačne jedna z najlepších súčasných kníh českej literatúry, ktoré som doteraz čítala. Kniha je poctou obetiam 50tych rokov v Československu, inšpirovaná skutočnými príbehmi ľudí, ktorí prešli ženskými väznicami, nejasnými osudmi "detí režimu" a silným odkazom na to, aby sme nezabúdali na minulosť naprieč ďalšími generáciami. Emociálne vyčerpávajúce, čitateľsky nadmieru uspokojivé.

16 08.04.2024

Dokonalá jesenná depka. Bolavá nezostáva nič dlžná svojmu pseudonymu ani v tejto próze. Avšak život má práve takúto podobu, happyendy sa nekonajú, no nádej miestami presvitá pomedzi hmlu a upršanú oblohu.
Autorkin román Do tmy sa mi páčil o trochu viac, no Ke dnu ma určite presvedčil, že si chcem prečítať aj jej ďalšie diela.

16 02.10.2020

Potenciál silný, výsledok slabý.
Prvé tri kapitolky, ktoré uvádzajú príbehy troch postáv, ktoré sa neskôr nejakých spôsobom pretnú, ma nesmierne zaujali a tešila som sa na nevšedný čitateľský zážitok. No postupne rozvíjané príbehy začali byť nesmierne povrchné a nudné, dialógy čudné, postavy nelogicky sa správajúce, celkovo také nemastné-neslané.
O včelách som sa toho dozvedela pramálo...Vôbec sa ma to bytostne nedotklo, ani to vo mne nevzbudilo chuť čítať ďalšie knihy od autorky.
Za mňa slabé 2*, tretiu som dala za samotné včely (a optimistický koniec) a za to, že kniha upozorňuje na závažný problém. Ale čo si budeme hovoriť, ľudstvu je to jedno. Potom o niekoľko desiatok rokov budeme plakať. Nežerte všetok med včelám!

16 09.04.2020

Šialená jazda s pánom Bulgakovom! Chvíľu si myslíte, že ste už pochopili, potom sa stratíte, no musíte čítať ďalej, nedá sa! :-) Výnimočná kniha s príchuťou magického realizmu, ktorú som zvládla až s odstupom pár rokov, keď som ju prvý raz držala v rukách, dostala ju ako darček a odložila po 20tich stranách. Na tretí pokus to vyšlo a stálo to za to. Tak ako sa meníme my, menia sa aj naše postoje, skúsenosti, vrátane tých čitateľských.

16 09.02.2015

Toto zrejme bude jedna z tých večných kníh, ktoré buď milujete alebo ste nepochopili autorov zámer a tým pádom sa vám nepáčila. Ja to mám takto trebárs s knihou Kto chytá v žite (pre mňa úplne zbytočná kniha).
Raňajky som čítala tento rok druhý raz, pretože prvý raz som tuším knihu zhltla za dve hodiny a nič to so mnou neurobilo. Ako je toto možné, hovorila som si vtedy, keďže ide zrejme o jednu zo zásadných kníh v literatúre, no povedala som si aj to, že tomu dám čas a že sa k nej niekedy opäť vrátim.
Ten čas prišiel nedávno a kniha ma neskutočne očarila. Možno som len na ňu dozrela a dokázala som ju oceniť a pochopiť až teraz...Nečítala som ju jedným dychom, pomaly som si dávkovala strany, odkladala knihu a potom sa k nej vracala. Na malej ploche autor povedal oveľa viac ako povedia niektorí pseudoautori na na 600 stranách nejakého aktuálneho bestselleru bez duše. A na margo podaktorých príspevkov - v žiadnom prípade by som si nedovolila knihu označiť za nenáročné čítanie či oddychovku a porovnávať ju s Meyerovej "knihami" je nanajvýš urážlivé (nie však pre moju osobu...).

Chcem čítať znovu! Rusdie a jeho indický magický realizmus ma úplne dostal. Len zďaleka Vám môže pripomínať Marquezov román Sto rokov samoty. Taktiež ide o príbehy rodiny troch generácií, no Rusdie mu dal vlastnú pečať a rozvinul príbehy Salíma a detí polnoci so zázračnými schopnosťami na pozadí historických udalostí v Indii. Kniha pozostáva z troch „kníh,“ no najviac sa mi páčili prvé dve, kde bol magický realizmus „najkoncentrovanejší,“ dokonca niektoré kapitoly si budem dlho pamätať, napr. Pohroma v koši na špinavú bielizeň alebo Rádio India. Môže sa Vám stať, že vás začiatok knihy trochu zmätie, pretože hrdina chce toho porozprávať strašne veľa naraz a nevie, kde by začal, no postupne Vás kniha úplne pohltí a každú stranu si užijete. Veľmi pôsobivý je i záver knihy, autor má celý čas na zreteli svojho čitateľa a prihovára sa mu. Viac neprezradím, no ak máte radi magický realizmus a výnimočné knihy, táto by nemala chýbať v zozname prečítaných. V tom mojom už je :-)

16 12.03.2012

Čítať knihu Svědectví o živote v KĽDR je ako ocitnúť sa v dystopickom svete, ktorý poznáme z románov od Atwood alebo Orwella.

Nina Špitálníková napísala knihu obsahujúcu sedem rozhovorov so severkórejskými utečencami, ktorí riskovali svoj život a rozhodli sa spoznať slobodu. Vhodne zvolila ľudí rôznych profesií a veku a poodhalila svet, v ktorom platia šialené pravidlá. Výborné, no nesmierne ťaživé čítanie, pri ktorom mi stískalo srdce, hlavne pri posledných vetách jednotlivých rozhovorov. Mala som chuť tých ľudí objať a poplakať si s nimi. Všetci prišli o svojich blízkych a možno sa už nikdy nedozvedia, čo sa s nimi stalo a či prežili.

Za posledné dva roky sme svedkom toho, ako ľudia zneužívajú slovo sloboda a nepoznajú jeho skutočný význam. Už len môcť si prečítať práve takúto knihu predstavuje jeden z jej významov.

15 02.01.2023

Ak by ste si tento rok mohli prečítať iba jednu knihu, dajte si Honzlovú.
Zabudnutý literárny poklad, výnimočná kniha o hnusných 50tych rokov v Československu, ktorý autorka (vlastným menom Zdena Škvorecká) začala písať v Prahe a dokončila po emigrácii v Toronte (kniha vyšla v roku 1972). Kniha nielen pre tých, ktorí trpia chorobou zvanou historický optimizmus a smútia za dobou minulou.
Hlavná hrdinka Jana je stelesnením nehynúcej nádeje i v situáciách, keď už prišla takmer o všetko, zakúsi beznádej, nespravodlivosť a nezmyselnosť komunistického teroru. Jedna z najsilnejších ženských hrdiniek, ktorej prajem, aby bola objavená ďalšími čitateľmi a čitateľkami.

15 02.01.2023

Po dlhom čase kniha, ktorá ma zaujala po všetkých stránkach. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy čítala niečo, čo som nemala po chvíli chuť odložiť a nebolo mi ľúto, že príbeh skončí. A ani som si nevšimla, že má viac ako 500 strán. Autorka svojou prvotinou nasadila vysokú „laťku,“ som zvedavá na ďalšiu knihu a na to, či dosiahne úroveň aspoň tejto.
Neskutočné živé postavy, ktoré sa vám zaryjú pod kožu a zostanú pod ňou ešte dlho...
Rozprávačský talent, ktorý sa nedá naučiť, vás zdrapí za dušu a nepustí...
Strany, ktoré si prečítate niekoľko ráz po sebe v snahe pochopiť prečítané, no márne...
Prekvapivé rozuzlenia, ktoré prídu, keď už ani nebudete dúfať ...
Výborná kniha, ktorá patrí jednoznačne medzi MUST READ a názov mať lepší naozaj nemohla...

15 14.07.2014

Dokonalosť sama. Dokonale prepracované postavy. Počnúc Colemanom, ktorého dobehlo tajomstvo z minulosti, pokračujúc ďalšími (napr. Delphine, Faunia, Farley...), s ktorými napriek predsudkom, obrovským protirečeniam a tajomstvách, ktoré v sebe nesú, budete neraz sympatizovať. Ešte dlho po zatvorení knihy mi vírili v hlave ich osudy. Naozaj nebudete vedieť, či s nimi sympatizovať alebo vám budú proti srsti. Dokonale vystavaný dej, ktorý nepustí od prvého písmena po poslednú bodku, ak máte radi VEĽKÉ a DOBRÉ knihy. Dokonalý rafinovaný štýl, ktorým Roth narába priam majstrovsky a mnohí spisovatelia by mu mohli závidieť. O Rothovi netreba veľa písať, treba ho čítať.
Po prečítaní knihy si možno tiež budete klásť otázku, či morálna autorita nie je skôr tou amorálnou...

15 16.09.2013

Jedna z najreprezentatívnejších kníh, pokiaľ ide o magický realizmus. To, čo predviedol GGM v Sto rokoch samoty sa mu už viac nepodarilo, i keď i Láska v čase cholery je nepochybne skvelá. Pri čítaní som sa neubránila tomu, že som si musela nakresliť rodokmeň, aby som sa nestratila :-) No ja práve takúto spleť príbehov a neskutočné množstvo postáv v knihách zbožňujem...

15 27.12.2011

Už dlho som nečítala knihu, o ktorej by som chcela rozprávať toľkým ľuďom naokolo. Ferrante je neskutočne dobrý rozprávač, príbeh, ktorý napísala zaujal mužov i ženy v mojom okolí. V práci sme okolo nej spôsobili hotovú epidémiu, Geniálna priateľka je na čakačke. Kniha vám ponúkne obraz Neapola a života v ňom, množstvo malých i osudových postáv, veľkých príbehov i mikropríbehov, ktoré vám nedajú spávať. Nie je to žiadny intelektuálny román, zvyknú ho označovať skôr za inteligentný page-turner, ktorým skutočne je. Tento príbeh sa číta sám, žiadna strana nie je zbytočná, zaujme skúsenejších čitateľov i čitateľov začiatočníkov. Záver je famózny, nenechá vás chladnými a budete chcieť čítať pokračovanie čím skôr.

14 19.11.2016

Som rada, že som sa k tejto knihe dostala až "ako dospelá," nakoľko nepochybujem o tom, že ako násťročná by som ju so znechutením odložila. Zrejme by som aj zdieľala nechuť voči Stingovi ako veľa hodnotiacich, no z môjho súčasného pohľadu som k nemu chovala skôr pocity súcitu a pochopenia. Postava Sophie je určite jedna z najvýraznejších postáv v literatúre, ťažko uchopiteľná, s pohnutým osudom, realistická a na druhej strane trochu efemérna bytosť (v očiach Stinga nepochybne), ktorej konanie je nepredvídateľné.
Styronova SV je nenadarmo masterpiece medzi románmi s podobnou tématikou.