Muhibbis komentáře u knih

Prattchett je kráľ, teda aspoň humoristickej fantasy, a aj keď nie som fanúšičkou fantastiky, jeho Zemeplochu vždy doslova hltám. Od Gaimana som okrem tohto nič nečítala, snáď sa mi pošťastí dostať sa aspoň k Anansiho chlapcom, ale neviem, no... Celkove je to jedna z najlepších kníh, ktoré som kedy čítala, a zatiaľ čo pri iných sa nečudujem, že nie sú známejšie, pretože rozhodne nie sú pre každého, pri tejto sa čudujem práve preto, že pre každého je. Či už ste fanúšik kreacionizmu, alebo nie, či už ste veriaci, alebo ateista, nech už fantastiku a armageddony milujete, alebo ich neznášate, ak v sebe máte aspoň malý kúsoček humoru, prečítajte si to. Táto kniha má všetko: humor, dobrý príbeh, sympatických hrdinov (jediná postava, s ktorou som sa úplne nestotožnila, bola Anatéma, ale to prežijem) a dokonca aj zaujímavú myšlienku, ktorá chytí za srdce...

9 06.03.2015

Jeee... Radujme sa, veseľme sa, niekto napísal Darwinove hodinky lepšie ako Pratchett! Kašlite na mariánske zjavenia, toto je ozajstný boží zázrak!

Nie, fakt. Neverila by som, že sa to stane, ale toto sa mi páčilo viac ako podobná kniha, na ktorej sa participoval aj jeden z mojich obľúbenejších humoristov vôbec. Neviem to poriadne vysvetliť, jednoducho sa mi to zdá omnoho zaujímavejšie. A to pritom dej by vystačil akurát tak na krátku anekdotu: evolučný biológ, zúfalý z toho, ako málo rešpektu sa prejavuje jeho oboru, je prenesený prostredníctvom kúzla (ktoré nie je ani poriadne vysvetlené) do Westminsterského opátstva, kde debatuje s Darwinom, Newtonom, Ruthefordom a ďalšími o najnovších objavoch v evolučnej biológií, živote Charlesa Darwina a tak podobne. Ale z nejakého dôvodu to funguje, fanúšikov vedy to zaujme a ešte k tomu je to celý čas strašná "hlína". Och, a tie hlášky... Vybrala som len pár mojich najobľúbenejších:
- (rozprávanie o bolasách) Kelvin se projevil jako pravý skotský horal a při durazu na to, že koule se liší svými rozměry i vahou, se poťouchle zašklebil a s neskrývanou pýchou si natřásl kostkovaný kilt. Pobavilo mě to a chvíli jsem byl v pokušení zeptat se jej, zda ví, co je to orchidometr, nakonec jsem však došel k názoru, že Newton by zřejmě neunesl, že něco tak podobného ruženci muže sloužit k tak necudným učelum...
- Jako student jsem si totiž jeden čas poněkud symbolicky zakládal učebnici biochemie Justinou markýya de Sade. Symbolicky proto, že mi připomínala, že utrpení je věc relativní a že podrobný popis Calvinova cyklu není to nejhorší, co muže nevinného mladého člověka v životě potkat.
- Věrný národnímu heslu, že pravda vítězí, jsem proto možná trochu necitlivě všem oznámil, že časy se změnili a že například v mé vlastní zemi se podle posledních údaju, hlásí k nějaké víře necelá pětina obyvatel, přičemž katolíkum a evangelikum už zhusta šlapou na paty Jediové. Na Newtonovu otázku, pronesenou překvapivě tichým a poněkud přiškrceným hlasem, jsem pevně odpověděl, že jde o rytířskou organizaci, která by se mu dozajista líbila, neboť středobodem celého hnutí je jemu velmi blízký pojem síly.

6 19.07.2016

No... Nie je to Zemeplocha, ako ju poznám, pretože je taká nejaká milá a prívetivá k svojim obyvateľom, ale zase, nechýba tomu vtip, dynamika a láskavá satira (netušíte, že niečo také môže existovať, kým si neprečítate Pratchetta) a myslím, že za plný počet by to aj bolo...

6 08.03.2015

Pretože všetkým v tejto knihe hrabe, preto.
+ SPOILER ALERT +
Ako už viete z anotácie, v tejto knihe bol môj obľúbený sexi utrápený miliardár unesený istou papučou, ktorá si myslí, že je atraktívnejšia s piercingami na bradavkách. Dopredu vás musím varovať, že na to, čo príde tuto, vás prvá kniha vôbec nepripraví. Je to ako Fifty Shades of Grey oproti Freed, ibaže napichané tou neodskúšanou drogou vyvíjanou pražskou mafiou, čo sa spomína v knihe (čosi ako ultraviagra). Mimochodom, ak vás opustil frajer a ste v pomstychtivej nálade voči mužskému pokoleniu, prečítajte si, tie podrobné opisy znásilnenia hlavného hrdinu vás zahrejú pri srdiečku. Papuča má niekoľko slušných henchmanov, ale hlavná hrdinka má Harrisa. Harris je superman. Like really. Alebo aspoň Batman, ak viete, čo tým myslím. Val si zjavne myslí, že tiež vyzerá ako Bruce Wayne so svojím dramatickým pózovaním a utrápenou dušičkou, ale mne sa zdá skôr ufňukaný. Ale nie je to také strašné ako s Greyom, tak toho sa nebojte. Hlavná hrdinka je odvážnejšia, no bohužiaľ o nič bystrejšia ako v prvej časti. Navyše papuču, ktorá sa pomaly stávala mojou obľúbenou postavou (pretože v sebe spája úplnú pomätenosť Jokera s OTT sexualizáciou Barbarelly), autorka napokon zabila a novým záporákom sa stal jej nudný tatko (teda na to, že je to údajne neľútostný mafián). V tej chvíli som to s knihou úplne vzdala a pokračovala s čítaním len kvôli prasačinám. A v skratke... Nah. Pár slušných "scénok", tupá hrdinka (ktorá samozrejme TAK MILUJE SVOJHO VALENTINA že je ochotná sa kvôli nemu vzdať všetkého, alebo tiež fuck feminism, fuck reason and most of all fuck that handsome rich dude), úžasná záporáčka, OTT dej a sentiment overload (už používam angličtinu častejšie ako Nagat, odpustite mi to). Neľutujem, len prevraciam očami...

5 01.07.2016

Ťahalo sa to sopeľ a hlavný hrdina by možno potreboval trochu hĺbky (len trošilinku)... Ale inak je to kniha prakticky dokonalá. Všetko do seba zapadá, všetko dáva zmysel, metafory sú dôvtipné a ak sa práve nevlečie ako chcípajúci slimák, dej je skutočne vzrušujúci. Nagat tvrdila, že je to kniha o ničom. Ak za niečo považujete dej, a nie postavy, hlbšie témy alebo podobné veci, z 90% mala pravdu. Ale to aj knihy Orhana Pamuka. Navyše jeho knihy sú plné blbcov, kým postavy tuto dávajú aký-taký zmysel (podľa vášho významu slova). Celkovo vzaté odporúčam, ak na to len máte trpezlivosť.

4 12.07.2018

!Pozor, obsahuje spoilery!
V asi tretine knihy, čiže v časti, keď Füsun opustí svojho milenca, som uvažovala, že prestanem čítať, alebo že ak to predsa len vydržím, dám knihe určite tri hviezdičky s tým, že hrdina je nesympatický debil (vlastne som vydržala len preto, lebo Pamuk). O jednu tretinu neskôr sa môj názor začal meniť a odkedy začal Kemal navštevovať Keskinovcov, začala som ho mať čím ďalej tým viac rada, a na konci sa stal mojou prvou vicemiss sympatia medzi knižnými hrdinami (lebo kto už prekoná prefíkaného trpaslíka, že?). Naozaj, čo môže byť hnusnejšie ako egoistický hlupák, ktorý podvádza svoju snúbenicu a ešte si je veľmi dobre vedomý, že sa môže na dievča, s ktorým má pomer, naviazať?! A keď dotyčný, s ktorým som sa vlastne trochu stotožnila, začne podrobne opisovať svoje muky z lásky... Uáá, už chápem, prečo túto knihu toľko ľudí nemá rado!

Na druhej strane, Kemal sa z hlúpeho sebca vplyvom lásky mení, a ako sám tvrdí, bolesť ho dovedie k akejsi vnútornej zrelosti (ktorú som, áno, spozorovala). Tento muž prechádza troma fázami melanchólie: 1. Najskôr si len bezstarostne užíva život. 2. Potom, čo si prejde utrpením, dospeje a začne nad sebou ozaj uvažovať, pričom si stále uchováva istý diel pochybného šťastia. Toto je jeho najsvetlejší moment. 3. Keď náhle príde o všetko, na čom mu záležalo, celkom ho to zlomí a spraví z neho do seba uzavretého čudáka, ktorý žije už len spomienkami. Z tohto hľadiska je kniha naozaj pôsobivá, ako zachytáva morálne a duševné vzlety a pády muža, ktorý náhle prepadol hlbokej láske. A to je ďalšia taká vec...

Lovestory. Spôsob, akým sa impulzívne spolu vyspali prvý, druhý, tretí a vlastne všetky ostatné razy, je síce na facku, ale za zvyšok dávam autorovi veľké plus. Vážení, TOTO je romantika, nie to, čo čítate v červenej knižnici! V spomínanej druhej tretine románu ich vášeň drieme kdesi pod povrchom, naoko v zabudnutí, v skutočnosti však stále istým spôsobom badateľná a nesmierne pôsobivá. Ich vzťah je síce spočiatku úplne bežný typ (aký vídame aj v, odpusťte mi to, vo Fifty shades a potomkoch), no potom... Má to čosi do seba, táto kniha. Teraz už celkom chápem aj dôvod, pre ktorý sa autor rozhodol urobiť z hrdinu v prvej chvíli kreténa - ak by ním nebol, jeho vnútorná premena by nemala taký silný účinok...

4 07.06.2015

Dá sa vôbec hodnotiť svetová über klasika (nemyslím tým postmoderné hovadinky, hoci aj medzi nimi je veľa skvelých diel)? Nie: je to ako hodnotiť Shakespeara či Sofokla (aj keď Sofokles ako taký mi veľmi nevonia, keďže jeho drámy sú až príliš "podľa pravítka"). Predsa však, ak aj Moliére nebol úplne najlepší dramatik svojej doby, určite bol jedným z najoriginálnejších, tým, ktorý priviedol (spolu s veľkým Willom, ako inak) do "veľkého umenia" trochu humoru. Osobne si myslím, že Lakomec je jednou z tých hier, ktoré dokážu rozosmiať aj storočia a storočia po ich vzniku, nuž a absolútne nevadí, že je to povinné čítanie či vážna umelecká literatúra: vôbec tak totiž nepôsobí...

4 31.03.2015

Keby toto bol hollywoodsky film, získal by Oscara. Spisovateľka, ktorá prečkala rozvod rodičov, matkinu novú svadbu, vlastný rozvod, narodenie dvoch detí, pomalé umieranie jedného z nich, ba dokonca aj Pinochetov režim, počas ktorého pomáhala tým, ktorých prenasledoval. Dojímavé a úprimné rozprávanie o vlastnom živote jednej juhoamerickej dámy, ktorej konanie nemusíte vždy schvaľovať, ale v konečnom dôsledku s ňou budete vždy sympatizovať. Na konci som sa skoro rozplakala...

4 06.03.2015

Priemerný dobrodružný román autora, ktorý vzal základné fakty, trochu si ich upravil (to by tých Roxelaniných rádoby životopiscov zabilo uviesť ako jej prvého syna normálne Mehmeta?!) a potom si tam dosadil vlastné postavy. Kvôli Roxelane som chcela dať dve, ale prižmúrila som oči, pretože naozaj nevieme, aká bola, no...
1. Téma: Na dobrodružný román celkom sľubná, veľká dáma histórie ako bezcitná mrcha a popri tom ešte príbeh nezištnej lásky zatrpknutého eunucha...
2. Príbeh: Nemala by som proti nemu žiadne námietky, nebyť toho poondiateho manicheizmu, ktorý jasne rozdelil postavy na dobré a zlé, čo je u historických románov podľa mňa dosť chyba. Fandila som Giulií a Abbásovi, trochu aj Sirhane, ale inak som mala osud všetkých ostatných postáv v päte. V podstate som celý ten čas v duchu prosila autora, nech tam už nedáva ďalšie nechutnosti.
3. Štýl: Nikdy predtým ani potom som nečítala nič zamerané na akciu, ak nerátame všetky diely Narnie a Harryho Pottera, takže neviem, ako ho mám hodnotiť. Dej mal spád, možno až trochu rýchly, a autor sa v naturalizme vyžíva, kde ho netreba, a zanedbáva ho, kde treba, takže asi tak.
4. Reálie a vierohodnosť: Ťažko povedať. Na jednej strane treba poznamenať (a vy, budúci spisovatelia historických románov, si to už konečne vtlčte do hlavy!) že aj keď pred Süleymanom pobývali ženy z háremu naozaj v Eski Saray, v jeho časoch to už bolo len odkladisko vdov po predošlých vládcoch, že Mehmet, narodený v roku 1521, bol, ako som už spomínala, prvým Roxelaniným dieťaťom, že v čase Süleymanovho nástupu na trón ešte žili jeho synovia s Gülfem, ale umreli na epidémiu rok nato, čiže Mahidevran nebola jedinou favoritkou, že spomínaná mala okrem Mustafu ešte pár ďalších detí, a hlavne že deti v tom čase umierali ako muchy, takže to láskavo zaraďte do svojich písačiek, nech to už bude akokoľvek smutné čítanie, a neopakujte mi rad za radom tie isté nezmysly! Keď už chcete prepisovať históriu, tak originálne a neopičte sa jeden po druhom!
5. Celkový dojem: Rozpačitý. V každom prípade, teraz, pár rokov po prečítaní, už vyprchal.

4 06.03.2015

Väčšinu vecí, ktoré sa mi na tejto knihe nepáčili, by som mohla odignorovať ako "inú kultúru". Ostatne, nepohodlie spôsobené tým, že predsa len ide o knihu napísanú Egypťanom, bude asi vašim najväčším problémom. Napokon, to, čo jedných môže odradiť, môže byť pred druhých jej najväčšou devízou - podľa môjho názoru ide o ideálne predstavenie modernej egyptskej kultúry tým, ktorí o nej nič nevedia. Navyše tam boli aj sympatické postavy, čo som po svojich skúsenostiach s Pamukom (ktorý ma zase oboznámil s kultúrou tureckou) nečakala. Celkovo vzaté, je to zaujímavá, dobre napísaná kniha a myslím, že stojí za prečítanie...

3 12.07.2018

A + popularizácia vedy. Keby sa podobnej pozornosti dostalo iným spoločenským vedám, možno by sme dokázali eliminovať konšpiračné teórie bez väčšej námahy. A možno ani nie. Napokon, veď si vezmite, koľko námahy sa vynaložilo na ľudový výklad evolučnej teórie a všetko sa len zhoršilo. Na druhej strane, pre mňa ako pre človeka, ktorý ide maturovať okrem iného aj z ekonómie, rozhodne mimoriadne užitočná kniha.

3 14.02.2017

Chcela som dať lepšie hodnotenie, ale naaah, užívateľka podo mnou má pravdu. Tak ako väčšina kníh typu "muži sú z Marsu, ženy sú z Venuše, lebo hormóny", aj táto sa stráca vo vlastnej dôležitosti a vytvára dojem, že biologická determinácia znamená viac, než naozaj znamená, a zanedbáva, veď viete, individuálne a kognitívne faktory. Inými slovami, do čerta s osobnosťou, za všetko môže oxytocín. Obyčajne nie som proti istej bulvarizácií vedy, ale čo je veľa, to je veľa. Napokon, na vedecké štúdie sa dá spoľahnúť iba v určitej miere - treba vedieť, ako sú vedeckou komunitou prijímané, ako sú interpretované autormi a v neposlednom rade či je autor inej interpretácie vôbec vedec, čo u autorky vôbec nie je isté (!!!). Niektoré "škandalózne" a, ehm, "politicky nekorektné" (ak teda nepatríte k ľuďom, pre ktorých "politicky nekorektné = pravda", čo, ako sa zdá, je celý český národ) tvrdenia a čo skutočne znamenajú:
- "Ženy majú radšej starších chlapov." Treba povedať, že ženy, a nie šestnásťročné dievčatá, ktorých niekedy až nepochopiteľnú obsesiu mladíkmi v ich veku alebo sotva staršími ešte nikdy nijaký vedec neskúmal, čo vo mne prebúdza silnú frustráciu a nielen preto, že väčšina chlapov, ktorí sa mi páčia, vyzerá tak na dvadsať.
- "Ženy sú najpromiskuitnejšie počas ovulácie". Teda, na svoj vkus.
- "Muži s hlbokým hlasom sú atraktívnejší." Okrem prípadov, keď nie sú. Myslím to vážne, koľko žien na svete chce mať sex s Morganom Freemanom?
- "Vysokí muži mávajú viac detí." Okrem prípadov, keď používajú kondómy. Čo je v dnešnej dobe skoro stále.
- "Európski muži majú všeobecne radšej blondínky." Ak samozrejme nepatria k fanklubu Christiny Hendricks alebo tak podobne. Veď viete, ak majú vlastný vkus.
- "Muži majú radšej milé ženy a ženy bystrých mužov." Nie nutne. Stereotyp "tupá roztlieskavačka - ešte tupejší športovec" neexistuje bezdôvodne a Ramsay Bolton tiež vie, čo robí, keď spáva s Mirandou.
- "Akčné filmy zvyknú povzbudzovať libido." Na Snowpiercer to teda neplatí. Keď sa vám pred očami ustavične vynára roztomilá tvárička umierajúceho Greya, tak sa vám asi veľmi dobre súložiť nebude.

3 14.02.2017

Desať dôvodov, prečo si túto knihu užiť.
1. Hlavná hrdinka. Áno, viem, takú nenormálnu Mary Sue svet ešte nevidel, ale na druhej strane to Smallová preháňa s jej perfektnosťou tak strašne, že sa na ňu už ani hnevať nemôžete. Len buďte patrične ironicky naladené.
2. Opisy. Ak na ne máte vyslovene alergiu, budete sa baviť na tom, aká je Skye OMG NÁDHERNÁ a nadchýňať sa nad množstvom krásneho nábytku a šiat ani čo by šlo o Coppolovej Máriu Antoinettu.
3. Niall nie je úplný sviniar. Pravda, to Skye nevie, ale ona predsa nemusí vedieť všetko, žejo.
4. Dobdrodružstvo. Kopa, kopa dobrodružstva.
5. Sex. Dostatočné množstvo úchvatného i "úchvatného" sexu.
6. S tým súvisia aj eufemizmy na facku... "Štít mužnosti" je tolerovateľný výraz, len ak nechcete vkuse opakovať "hruď" alebo "aaabs". Na to, na čo to používa autorka, by sa toľká kreativita plytvať nemala, ale aspoň je prča.
7. Rage triggering pre history nerds. Takto sprzniť Alžbetu I. si nedovolil ani Emmerich, a to ju nechal sprzniť doslova, ak viete, čo tým myslím.
8. Minimum rage triggeringu pre feministky, ak ho zase toľko mať nechcete.
9. Inými slovami, všetko buď zapadá do Smallovského folklóru, a teda môže byť pokojne brané ironicky, alebo je relatívne dobre zvládnuté - nudiť sa tak či tak rozhodne nebudete!
10. A vôbec, nejen marjánkou se člověk sjíždí, ako som už povedala pri Adore...

3 28.11.2016

Beatrice Smallovú mám rada z mnohých dôvodov, a hoci táto knižka mi neposkytuje toľko radosti ako geniálna Skye O'Malley, tiež stojí za pozornosť. Sleduje životnú púť Teadory, gréckej princeznej s francúzskym pseudonymom (v časoch, keď Francúzsko bolo len úbohé kráľovstvíčko na západe Európy roztrhané na kusy pahltnými susedmi) ktorá je už v mladom veku zasľúbená starému chruňovi menom Orhan, ktorý je osmanským sultánom a ako každý zlý manžel v Smallovej románoch, aj on má nechutné sexuálne návyky a pravdepodobne sixpacky. Teadora je až do trinástich rokov zdržiavaná v kláštore, kde si nedokáže nájsť kamošky, pretože ostatné ženy sú také hlúpe, OMG, nie ako naša superbystrá hlavná hrdinka, no viete si to predstaviť, žena a inteligentná, to je ale úžasná vec! Bohužiaľ, Bice k nej za to nie je veľmi milá a tak ako toľko jej hrdiniek, ani Teadora sa nevyhne povinnému znásilneniu... Či dvom. Či trom. A to ani nepočítam dub-cony. Ale zamiluje sa do Orhanovho blbého synátora, ktorý je, ako každý "osudový muž" v jej románoch, hrubý a behá za dievčatami, ale to sa mu dá odpustiť, lebo je pekný. Teadorinou nemesis je jej sestra, ako správna Smallovej nemesis nemorálna pobehlica, ktorá vraždí, intriguje, a dokonca, bože, sama iniciuje sexuálny kontakt s mužmi miesto toho, aby si poslušne počkala na dub-con! Aby som to skrátila, ak ste ako ja, túto knihu si nemôžete neužiť. Jej pridrzlý sexizmus, ignorovanie histórie, ploché postavy, romance na facku (deadly combo insta-love a vysnívaného muža, ktorý je síce príťažlivý, ale neskutočný kretén) a iné Smallovské "lahôdky", ktoré ma v malých dávkach rozčuľujú, sú tu napchaté v takých množstvách, že sa už ani nemôžem rozhorčiť, pretože by to bolo ako hnevať sa na Asylum za hrozné efekty v Transmorferoch. My vieme, prečo to pozeráme, respektíve čítame... Protože nejen mariánkou se člověk sjíždí!

3 26.09.2016

Smutný údel historičky a feministky, level 2.0 Tak, aké nešťastnice sa nám tu prišli vyžalovať z neutešeného osudu princeznej a ženskej v "starých dobrých časoch"?
1. Kunigunda alias Žiadna rohožka. Žena, ktorá dokázala zvrátiť dobré štátnické rozhodutia svojho manžela kvôli vlastnej hrdosti. Díky Broňa... Aspoňže tentoraz nenarobila veľa škody.
2. Margaréta alias Trikrát vydatá, aspoň nie panna. Panovníčka, prokonzulka a náhradná matka.
3. Mária alias Pamätník Moháča. Robila v podstate to, čo Margaréta, len nie tak dobre. A nemala na krku žiadne cudzie decká.
4. Anna alias Dôvod, prečo budem po všetky veky vekov hejtovať Troch mušketierov. Najlepšia regentka, akú Francúzsko kedy malo, a protagonistka úžasnej romance. Teda aspoň dúfam. Ak by sa nakoniec ukázalo, že s Mazarinom neboli do seba, dosť by ma to sklamalo.
5. Mária Karolína alias Tá, ktorá si nedala ufiknúť hlavu. Staršia sestra tej blbej Márie Antoinetty a skutočná duchovná následníčka Márie Terézie. Okrem toho tiež dôkaz, že ani osemnásť detí nie je pri dostatočnom prijme ospravedlnenie pre politickú nečinnosť.
6. Leopoldína alias My life always sucked. Lebo môžete byť hoci aj matkou vlasti, ak je váš manžel kretén, tak máte smolu. Strašne, strašne veľkú smolu. Zvlášť v 19.storočí.

3 26.09.2016

Tak teraz som trochu naštvaná. Čo tu akože mám hodnotiť?! Je to poučné? Je. Je to vtipné? Je to neskutočná prča, to sa stavte. V poslednom čase mám na vedecký humor celkom šťastnú ruku, škoda, že na ďalšie mesiace mám pripravené omnoho serióznejšie kúsky...

3 07.09.2016

!POZOR! OBSAHUJE SPOILERY. A FANFIKCIU!
Dramatická scéna. Muhibbis sedí v kúte a plače. Zrazu dnu vojde jej priateľ, krásny, tajomný miliardár, atakďalej atakďalej, veď to poznáte. Nežne sa k nej zohne, položí jej ruku na plece, a jemným, tichým hlasom sa jej spýta. "Drahá, čo sa deje?"
"Valentine... Valentine, sme priateľmi už, ehm, mesiac. Myslím tým asi dvakrát dlhšie, než si ty zvádzal svoju súčasnú milenku, nemám pravdu?"
"Áno... Čo je s ňou?"
"Rozíď sa s ňou a vráť sa k Gine!"
"Preboha, tej mafiánskej dcére?! Ale veď je to psychopatka!"
"No a?!"
"Chcela ma zabiť!"
"Ale len zastreliť, prebodnúť alebo tak podobne! Tvoja nová priateľka je strašne blbá!"
"No a?"
"Tým chcem povedať, že smrť rukou cáklej priateľky bude aspoň rýchla, na rozdiel od priateľky blbej, ktorá ťa pomaličky unudí na smrť!"
***
Ale vážne. What the actual fuck?! Prečo sú hrdinky všetkých týchto románov také strašne sprosté?! A keď už sme pri tom, prečo aj hrdinovia?! Tak bohatý, príťažlivý chlap uvidí babu tak sexi, že sa mu z nej krúti hlava (ak chceme ostať decentní), a čo urobí?! Pozve ju na rande?! Nié, radšej si počká, kým sa stane nejaká "nehoda", ktorá mu spôsobí citový dlh voči nej, ktorý on potom previnilo spláca, a nakoniec, keď sa ona dostane do zúfalej situácie, začne tvrdiť, že údajná splátka za dlh emocionálny je vlastne finančný dlh jej u neho, takže ju môže uniesť a zneužiť... Hlavná hrdinka bola typická tupá blondína, kým úžasný "on" sa mi zdal oproti napríklad Greyovi celkom znesiteľný - bol síce panovačný, ale nie až tak ako vyššie spomínaný, a čo sa jeho čudáckosti týka, tak pre jemu podobných mám celkom pochopenie. O to menej mi jeho posadnutosť ňou dávala zmysel. Ale veď ja viem, ako to chodí - ono sa tam tá smrť v rodine pridala len pre angst a nosnou témou tam bol sex a sladké (pre mňa skôr rozčuľujúce) kecy typu "patríš mi... a ja patrím tebe". Čo mi až tak nevadilo, pretože počas erotických scén aspoň hlavná hrdinka neukazovala svoju nezmernú tuposť ako mimo nich. Vzťah tohto párika bol dosť chabý - sex, sex, plavba, reštaurácia, sex, rozchod, potrebujem čas, alebo vlastne nie, som úplne doňho, sex. Achjo. Nakukla som už aj do druhej knihy, ktorá má viac deja a hrdinku, ktorú z ALFA samcom shipujem skôr. Je to psychopatka, nymfomanka a ešte hlúpejšia než hlavná hrdinka. Ale aspoň sa s ňou človek nenudí.

3 20.05.2016

Za zaujatosť a nepresnosti som strhla jednu hviezdičku, ale musíte uznať, že ako historický prameň má táto kniha určite svoju hodnotu, aj keď niektoré Suetoniove tvrdenia boli modernou historickou vedou spochybnené či dokonca vyvrátené, vrátane tých najškandalóznejších rozprávaní o výstrelkoch cisárov. Suetonius je pre nás proste tým, čo budú pre našich potomkov bulvárne denníky - môžete to považovať za nespoľahlivé a utápajúce sa v senzáciách, ale nemôžete to pri svojom výskume ignorovať...

3 31.08.2015

Kniha je fenomenálna najmä v tom, že si človek uvedomí, ako veľmi preceňovaná je Mária Antoinetta ako charakter i historická postava. Ja osobne za omnoho fascinujúcejšieho (z historického aj ľudského hľadiska) jej manžela a dcéru, Marie Thérese, ktorí mali omnoho zaujímavejší a v istých okamihoch aj dojímavejší osud.

3 31.08.2015

U Zweigových diel si nikdy nie som istá, či sú to historické romány, a teda by som na ne mala aplikovať EHNRS, alebo faktografické diela, ktoré by som mala jednoducho zvoziť za neprofesionálnosť a nepresnosť, prípadne urobiť presný opak. V každom prípade sú to ale knihy z umeleckého hľadiska vynikajúce, a táto z radu príliš nevybočuje - práve naopak, je veľmi inteligentná a pôvabne napísaná. Zweigove biografie (tie tri, čo som čítala) ma z umeleckého hľadiska veľmi ovplyvnili, a už len za ten štýl by som mu mala dať päť hviezdičiek.

3 31.08.2015