Mucko komentáře u knih
Keplerovci s predošlými knihami nastavili latku poriadne vysoko, ale ich ambície pokračovať u Stalkera sa stratili v jednom chaose plnom absurdností...
1.Čas pomsty napísal Jeffrey Archer - nie Geoffrey Archer..
Túto skrátenú verziu hodnotím veľmi pozitívne nebyť románu V šachu, ktorý mi absolútne svojím spracovaním nezapadá pod titul ,, Najlepšie svetové čítanie "...
Moja zvedavosť zvíťazila nad náboženskými úryvkami a vďaka tomu som mala možnosť nahliadnuť do iného sveta.. sveta ktorý je fascinujúci a pre nás niekedy ťažko pochopiteľný..
Spalding napísal nenáročnú bláznivú jazdu pre osoby, ktoré dokážu vnímať veci s nadhľadom a rozumejú pojmu čierny humor.....
Po literárnej stránke nižšia úroveň..
Čím je tento thriller nápaditý? Carter bravúrne ,, zrealizoval nočné mory "....
Krátke kapitoly udržiavajú dynamické tempo..
V záverečnej tretine sa však nevyhneme klasickému klišé, ktoré uberá z celkového dojmu..
Na prvý pohľad nenápadný román, ktorý vás však okamžite vtiahne do deja a nepustí, až pokým neprečítate poslednú stránku...
Táto autentická výpoveď nenechá nikoho chladným. Schválne hodnotím knihu výlučne z morálneho hľadiska. Je neskutočné s akou byrokraciou sa na sociálnej pôde stretávame..
Čo je však najviac zarážajúce v prípade malej Jodie, je absolútne zlyhanie sociálneho úradu, pediatrov, okolia.
Ako je možné takto prehliadať dieťa, ktoré je od narodenia v registri ohrozených detí a má 50 záznamov z pohotovosti?
Viem, chyba je rozsiahla v celom systéme, zo skúsenosti vyplýva, že sociálne pracovníčky majú strach navštevovať ,, problémové rodiny' bohužiaľ z tohto ťažia tie monštrá, a v konečnom dôsledku doplácajú zas len tý najbezbranejší.. deti...
Napínavý akčný thriller plný zvratov, za zmienku určite stojí uhol pohľadu, v ktorom sledujeme myseľ geniálneho vyšetrovateľa v súboji s nájomným vrahom... zaujímavé pasáže z oblasti kriminológie..
Deaver fascinuje predovšetkým podrobným postupom kriminálnej polície, neobyčajne zvráteným páchateľom, neskutočne inteligentným detektívom v sprievode neustáleho napätia..
Luxusné čítanie o tom, ako sa hlavou dá nakradnúť najviac peňazí. Detailne premyslené, sofistikovane zábavné s neustálym tempom..
Rezník nedovolí ani na chvíľu spomaliť tempo. Kniha je originálna svojím spracovaním a dej pripomína hravú naháňačku medzi políciou a sociopatickým vrahom. Vynikajúce dialógy a všadeprítomný čierny humor.
Slepá skvrna je predovšetkým psychologický román. Vynikajúci pútavý úvod vzápätí vystriedajú dve pomalé tretiny úvah hlavnej predstaviteľky . Postavy sa postupne zobrazujú v pravom svetle.
Každopádne pri čítaní sa Damhaugovi podaril zámer a neistota sprevádza celú knihu..
Rozporuplná kniha, chvíľami prichádza nadšenie, ktoré vzápätí vystrieda úplná odbočka z dejovej línie.. Stavanie Erika do pozície kriminálneho vyšetrovateľa je nadnesené... zaujímavá pasáž o procese hypnózy..
V závere zbytočný príliv emócií.. Aj tak hodnotím pozitívne..80%
Špionážny román s úžasnou atmosférou Istanbulu, odhaľuje nielen zaujímavosti z jeho histórie, ale aj mentalitu povojnového Turecka. Všade cítiť bakšiš, turecký kebab a ulice v ktorých sa ľahko stratíte.. Tempo knihy je pomalšie, ale premyslené v detailoch.
Skvelý nápad, skvelé dialógy. Vybrať 10 typovo úplne odlišných ľudí, sledovať ich správanie v kritických situáciách, v uzavretom priestore garantuje veľa zábavy :)
Ťažko budem hodnotiť knihu, ktorú som po cca 70 stranách nenávratne vzdala. Autorkin štýl písania ma každý večer dokonale uspal..
Spočiatku som mala predsudky pred touto knihou, romantiku nevyhľadávam a dej som dokázala okamžite predvídať... Cez to všetko, vzhľadom na tak vysoké hodnotenie užívateľov, hovorím si to nemôže byť len tak... Skutočne autorke sa podarilo vyvolať emócie a vzbudiť vlnu záujmu.. Kniha je napísaná s ľahkosťou, vtipom a predsa plná smútku.. V poslednom čase sa prebúdza záujem o túto problematiku (film Nedotknuteľní)..
Autorka na úvod vsadila na,, atraktívnu " diskutabilnú, citlivú tému. Kniha sa ľahko číta, ale chýba mi prekvapivý dej. Množstvo nepodstatných vedľajších postáv. Záver je len logickým vyvrcholením.
Krásna kniha. Príbeh prelínajúci minulosť so súčasnosťou. Theorin píše hlboko precítene, jeho knihy sú plné smútku a novej nádeje.
Polícia je ( záverečné) pokračovanie série, odkazuje na predošlú knihu - Prízraky...
Je to len môj subjektívny pocit, alebo Nesbovi dochádza dych? Akoby príbeh umelo naťahoval a všetko podobné sme čítali už v predchádzajúcich častiach??
V každom prípade záver poteší, aj keď mi zostáva pár otázok...