Miro.slav komentáře u knih

V druhom súbornom vydaní Lovecraftových diel už nájdeme viac príbehov odkazujúcich k tomu, čo sa zvykne nazývať ako mýtus Cthulhu - za čo ho aj väčšina nadšencov zbožňuje a miluje (no nezaškodí sa pozrieť aj do Lovecraftových snových fantastických príbehov, či do príbehov zasadených mimo mýtus Cthulhu). Pre mňa osobne vydarené dielo.

Nachádza sa tu hlavne poviedka "Slavnost", ktorá je po "Dagonovi" z prvého zväzku mojim (ďalším) najobľúbenejším dielom. Pri čítaní "Bezejmenného města" budete cítiť zimomriavky (pokiaľ sa človek dokáže naladiť na tú správnu lovecraftovskú vlnu). Lovecraftovská dobrodružná detektívka "Číhající děs" nás zavedie do ponurých temných tunelov. "Prokletý dům" je zase majstrovskou gradáciou, ktorá nakoniec vyústi do tej finálnej hrôzyplnej, a orgazmus spôsobujúcej, scény. A "Vyděděnec"? Paráda, keď sa s hlavným hrdinom chcete dostať z tajomného hradu a ešte tajomnejšieho lesa, no nakoniec zistíte, že to všetko je jeden veľký omyl. Odporúčam.

2 13.10.2017

Konečne, po 20-tich rokoch, sme sa dočkali nového, súborného vydania Lovecraftových poviedok. Pôvodné zošitové vydania z edície Zlatý kůň mali svoje čaro, ale ja osobne som rád za každé jednotlivé dielko venujúce sa tomuto autorovi. A tu máme pred sebou prvý diel z niekoľkých, ktoré si dávajú za cieľ predstaviť Lovecraftove príbehy v chronologickom slede, ako sa postupne vyvíjala jeho tvorba. Fantastické! Ako fanúšik Lovecrafta nemôžem hodnotiť inak.

P.S.: z mýtu Cthulhu sa v tejto prvej zbierke nachádza len zopár príbehov. Napr. "Chrám" je dosť klaustrofobická, no viac než zaujímavá poviedka, ktorá však na Cthulhu odkazuje len implicitne. Okrem toho, a podľa mňa jedna z naj poviedok, tu však nájdeme aj dielko "Dagon". Ide o majstrovský kúsok. Lovecraft na malom mieste vykreslil dokonalú atmosféru.

2 12.10.2017

Naozaj famózne a exkluzívne prevedenie! Fantastická obálka, viac než perfektne zvolený výber poviedok, dobre utrafený formát, len škoda, že to nie je pevná väzba. S Lovecraftom už mám skúsenosti a česť pár rokov. Jeho štýl mi sedí, hlavne počas nadchádzajúcej jesene a blížiacej sa zimy takmer každý rok siahnem po jeho nepokojných až bytostne alarmujúcich príbehoch. Možno je pravda, že s nastupujúcou vládou tmy a zimy sa stierajú hranice medzi reálnym svetom a tým mystickým. A možno mi len Lovecraft viac pasuje, keď je vonku nečas, tma, vlhko a chlad. Vyberte si.

Knihu všetkým odporúčam (no nie všetci budú s Lovecraftom spokojní - taký je údel génia).

3 11.10.2017

"Lovecraft do vrecka" alebo "Ako si spríjemniť slnečné či sychravé dni trochou morbidity, hnusu či desu". Vydavateľstvo Laser-books nám predstavilo už druhú knihu venovanú Lovecraftovi. Výber poviedok považujem za vhodný (Farba z kozmu, Pickmanov model, Šepot v tme či Tieň nad Innsmouthom radím veľmi vysoko). Len tak ďalej. Odporúčam.

11.10.2017

Ďalšia útla knižka, ktorá si vzala za cieľ predstaviť čo-to z tvorby vyzdvihovaného i zatracovaného autora hororu, sci-fi či fantasy. Áno, reč je o Howardovi Phillips Lovecraftovi. Či ide o štyri najlepšie poviedky, o tom pomlčím (každý má určite obľúbené tie svoje). Ako fanúšik Lovecrafta hodnotím pozitívne tento počin a som rád, že sa tomuto autorovi v poslednej dobe venuje tak veľa pozornosti.

P.S.: "Volanie Cthulhu" a "Farbu z kozmu" si určite prečítajte (pre mňa typický Lovecraft).

11.10.2017

Miniatúra mapujúca výber z pera majstra kozmického hororu, a môjho (viac než) obľúbenca. Do rúk sa čitateľovi dostáva originálne poňatá zbierka (i menej) známych Lovecraftových príbehov. Už samotné diela navodzujú plíživú atmosféru desu, a ilustrácie v tomto diela ju vizuálne potvrdzujú. Všetkým záujemcov o dielo H. P. Lovecrafta môžem iba odporučiť. A pre šialencov a nadšencov tohto autora povinnosť (som rád, že daný titul mám v knižnici).

1 11.10.2017

Ak prvé tri knihy "Legiend Alfů" ukázali, že pohľad z temnej strany je tiež super a že Markus Heitz je pán spisovateľ, tak záverečný diel je kompletne mimo. Zbytočne rozťahané, postavy nefungujú, Aiphatòn je prepnutý a tých Dsônov už je dáko veľa. Heitz chcel ukončiť sériu o jednej padnutej rase vo veľkom štýle, no nepodarilo sa mu to (aspoň nie u mňa). Kniha pôsobí dosť odtiahnuto, necítil som z nej iskru, ktorú Heitz dal do predchádzajúcich častí a do ságy o trpaslíkoch. Dávam hviezdičku za Carmondaja, Nodûcora a z nostalgie, že tak skoro o alfoch nebudeme počuť.

11.10.2017

Myslel som, že Heitz už nenapíše lepší diel o alfoch ako boli prvé dva. Žadár Gålran, Caphalor, Carmondaj – to boli postavy, ktoré som si obľúbil (áno, áno – s niektorými sa ešte ďalej stretneme). No mýlil som sa! Heitz napísal minimálne tak dobrú knihu, ako boli prvé dva diely. A prečo to tvrdím? Pre toto...

Po prvé, Dsôn Faïmon bol temným miestom, ale Dsôn Sòmran mi príde oveľa viac klaustrofobický, šedivý a schovaný niekde medzi hlbokými skalnými stržami a roklinami.

Po druhé, samotný Phondrasôn bol skvelou voľbou a som rád, že mu Markus Heitz venoval priestor. A keďže v Phondrasône sa trojčatá nestretnú s nikým iným, než so samotným žadárom Gålranom, moje srdce zaplesalo blahom!

A po tretie, Tungdil Zlatoruký, resp. Balodil. Ten sa pobytom v podzemí riadne zocelil a nič mu už nebude brániť, aby sa mohol objaviť v „Osude“ a „Triumfe trpaslíkov“. Stále odporúčam.

1 10.10.2017

V minulom diely sa pár vecí nevyvinulo príliš dobre – hlavne pre Caphalora. V tomto príbehu bude vystavený ťažkým skúškam zase Sinthoras. Osobne ma moc nebavilo, ako alfovia dobíjajú Skrytú zem. Viac sa mi páčilo to, ako Dorón Ashont začali obliehať samotný Dsôn Faïmon, až ho nakoniec úplne zničili. Putujúce veže boli fakt úžasné (už Djerůn v „Trpaslíkoch“ bol skvelý) – kiežby o nich Markus Heitz napísal aspoň jednu temnú a brutálnu knihu. Každopádne Dsôn Faïmon je zničený a Nagsar s Nagsor Inàste zbabelo utiekli. Čo ma trošku štvalo, bolo to ako Markus Heitz na konci knihy odbil osudy niekoľkých významných alfov, ktorí sa podieľali na invázii do Skrytej zeme! Čakal som totiž, že tretí diel „Legiend Alfů“ bude nadväzovať na tento – nestalo sa tak (samozrejme, chápem dôvod, prečo tak urobil - ak by sa mal Heitz venovať všetkému, vyšli by mu „Legendy“ na viac než štyri diely). Napriek všetkému, stále odporúčam.

10.10.2017

Keď Markus Heitz začal písať o alfoch, vydal sa u mňa na veľmi tenký ľad! Pôvodne som mal v úmysle bojkotovať túto ságu, pretože som vždy radšej fandil trpaslíkom zakutým v oceli, než dekadentným elfom (je jedno či už normálnym alebo temným). Nakoniec som ale na odporúčanie siahol po príbehoch Malusa Temnej čepele (temného elfa zo sveta Warhammeru) a div sa svete, nakoniec som musel siahnuť aj po Heitzových „Legendách“! A nebol som vôbec sklamaný!

Alfovia sú skrz-naskrz opakom toho, čo mám rád na tvrdohlavých trpaslíkoch, no aj napriek tomu mi alfovia učarovali. Hlavne tá predstava Dsônu ako pochmúrneho a temného mesta, kde sa potĺkajú tiene a alfovia vyzerajúci ako snehobiele smrtky. To, čo knihe dodalo šmrnc bolo aj to, že kniha podávala pohľad na dej v „Trpaslíkoch“ z iného pohľadu a vo veľa prípadoch sa niektoré situácie dosť podrobne vysvetlili. Mne osobne sa však najviac pozdávala pevnosť žadára Gålrana, všetky jeho technické vychytávky a to, ako tajomne pôsobil (naozaj som si ho predstavoval ako padlého trpasličieho boha Vraccasa). Taktiež aj kráľovstvo ľstivých fflecxov mi dosť dlho ostane v pamäti. Heitz na alfoch ukazuje, že už spisovateľsky viac dozrel (aspoň mne sa to zdalo na štýle písania). Kniha nepostráda dynamiku, ktorú jej dodáva hlavne totálna diferencia medzi Sinthorasom a Caphalorom – Caphalor mi bol nielen v tejto knihe, ale aj v tej druhej, oveľa viac sympatický, než typicky alfský Sinthoras. Odporúčam.

1 10.10.2017

Trpaslíci to dotiahli až k triumfu. Teraz stoja osamotení proti zaslepenej celej Skrytej zemi. Markus Heitz sa vypracoval, to vidno. Tento príbeh je plný zvratov, podozrievania a falošnosti. Osobne som rád, že Tretí získali konečne priestor – Rognor a Hargorin boli úžasní! Ďakujem aj za osvetlenie toho, čo sú žadári – v ďalšej knihe sa s nimi už asi nestretneme (veľká škoda, mal som ich rád). No a Acronta, či Dorón Ashont – na jednej strane som bol rád, že títo moji obľúbenci dostali priestor aj tu, no trochu som bol sklamaný z toho, ako ich Markus Heitz vykreslil (čakal som od ich spoločenstva skrátka niečo iné – v „Legendách Alfů“ však zohrali vynikajúcu úlohu). A v neposlednom rade – Tungdil Zlatoruký! Je späť, konečne! A dokonca sa osvetlilo aj to, kto ním bol v „Osude trpaslíků“ - takým vývojom, aký nám predstavil Markus Heitz som navýsosť spokojný (fandil som nepravému Tungdilovi v „Osude“, mal som rád jeho temnosť a tajomno, ale Tungdil to nebol – alebo áno?! Ktovie.) Odporúčam (a určite siahnite aj po „Legendách Alfů“ – veľa sa tam vysvetlí a doplní).

P.S.: Dúfam, že sa dočkáme aj šiesteho dielu (a že bude stáť za to!)

1 09.10.2017

Heitz pritvrdzuje a my máme pred sebou už štvrtý diel Trpaslíkov. "Osud trpaslíků" je trochu (alebo možno aj dosť) iný, než predchádzajúce tri časti. Za prvé tu nie je Tungdil (áno, Tungdil tu nakoniec bude, ale čitateľ nemá istotu, či to naozaj Tungdil je - bol som niekde na hrane, či je alebo to nie je on), za druhé je Skrytá zem vystavená krutovláde niekoľkých tyranov a za tretie, mám taký pocit, že odmlka troch rokov od tretieho dielu spravila svoje. Už to nie je tá typická fantasy, ale chystá sa niečo temnejšie. Niečo, čo sa naplno rozvinie v „Legendách Alfů“ a v „Triumfe trpaslíků“ – áno, mám na mysli tajomnú kastu-bratstvo-národ (vyberte si) žadárov! Odporúčam všetkým.

1 09.10.2017

Skrytá zem odrazila ďalšie nebezpečenstvo v podobe božských avatarov. Všetko vyzerá tak, že konečne zavládne mier, no to je iba klamlivé zdanie. Tentoraz nepriateľ vzíde z vlastných radov obyvateľstva Skrytej zeme. Tungdil aj s Boïndilom Dvojčepelom sa vydávajú vyšetrovať podivné správanie zženštilých šikmých uší. To, na čo tu narazia mnohým vyrazí dych (osobne som mal chuť vtrhnúť do Âlanduru a zrovnať to tam so zemou). Aby toho nebolo dosť, po celej Skrytej zemi pochodujú čudné polo-stroje a kradnú imitácie kryštálu, ktorý mali avatari (medzi nimi sa totiž niekde ukrýva aj originál) a nakoniec sa zistí, že Nagsor Inàste nakoniec predsa len dáko prežil. A mnoho-mnoho iného... Samotný koniec človeka dokonale priklincuje, keď nevie, čo sa stalo s hlavným hrdinom. Vynikajúca kniha. Odporúčam.

1 08.10.2017

Nôd’onn je mrtvý. Mŕtva zem zastavená. No trpaslíci nemajú možnosť oddychu. Blíži sa totiž nepriateľ oveľa horší - božskí avatari, ktorí síce ničia všetko zlo, no ich mágia zároveň ničí aj samotnú Skrytú zem. Títo vyfintení svetlonosi však narazili na trpaslíkov a tí si nenechajú brnkať po nose. Eoîl a avatari dostanú poriadne na p... držku (škoda len, že Boëndal Páka sa už viac v príbehoch neobjaví). Aj po druhýkrát nám Markus Heitz naservíroval knihu plnú dynamiky a poriadnej akcie. Samozrejme odporúčam.

1 08.10.2017

Nech si hovorí kto chce, čo chce, pre mňa sú Heitzovi "Trpaslíci", a celá sága o nich, fakt výnimoční. Čítal som ich už dvakrát. Prvýkrát, keď vyšlo prvé vydanie vo Fantom Printe a druhýkrát po asi desiatich rokoch. A ani v jednom prípade som nebol sklamaný! Tolkiena mám rád, ale... absentujú mi tam práve títo bradáči! Tu majú priestoru neúrekom a som rád, že Markus Heitz sa toho chopil. Keď však porovnám túto prvú knihu napr. s "Osudom trpaslíků" alebo "Triumfom trpaslíků", tak je jasné, že tu je cítiť viac naivity - ale Tungdil predsa na začiatku bol idealista a naivný neskúsený trpaslík (a možno sa Heitz len musel rozpísať - Legendy Alfů sú už o poznanie temnejšie a aj štýlovo vybrúsenejšie). No aj napriek tomu, považujem "Trpaslíkov" za super fantasy knihu. Kto má rád túto bradatú rasu milovníkov kovu, kameňa a piva, nech neváha. Odporúčam.

3 08.10.2017

"Gileadova krev" je príbehom o dosť netypickom elfovi. Skoro by sa dal porovnať s jeho temným bratrancom Malusom (ale iba skoro, Gilead je napriek svojej pochmúrnosti, osamelosti a prekliatiu hrdinom, ktorý stojí na strane dobra). No to mu nebráni, aby necítil hnev, zlosť a istú povýšenosť. Ústami Gileada: „Všichni lidé jsou bezcenní a proradní.“ - takto nejako možno charakterizovať postoj Gileada te tuin Lothain, ut Tor Anrok.

Ono, hoci je táto kniha jedným uceleným príbehom, tak by sa dalo vlastne hovoriť o akýchsi šiestich parciálnych príbehoch, ktoré na seba plynulo nadväzujú a samozrejme sú prepojené postavou hlavného hrdinu. Okrem neho tu však z panstva Tor Anrok nachádzame aj jeho staršieho druha - Fithvaela - a nakoniec aj Nithroma. Hlavne Fithvael mi bol oveľa-oveľa viac sympatický, než samotný Gilead. Gilead mi liezol neskutočne na nervy, a to vtedy, keď trpel depkou a keď z knihy odišla jeho láska, Niobe - tá ma tiež iritovala! Napriek tomu a napriek niektorým slabším a nudnejším Gileadovým dobrodružtvám stálo určite za to: (1.) dozvedieť sa ako sa Gilead pomstil za svojho brata Galetha; (2.) ako sa Gilead vysporiadal s Lugosom; no (3.) najlepší bol posledný príbeh. Ten mi pripomínal zápletkou film "Sedem statočných".

Knihu môžem len odporučiť, hoci mi v nej občas vadili isté nepresnosti v časovom datovaní alebo v udávaní počtov nepriateľov. Nebol by som proti ani keby vzniklo pokračovanie.

1 08.10.2017

(Zatiaľ) posledný príbeh o asi najcharizmatickejšom antihrdinovi. Malus získal aj posledný artefakt, Vaurogov amulet. Tým však jeho strasti nekončia. Práve naopak! Všetko sa ešte viac zamotáva a ja pevne dúfam, že sa dočkáme ďalších pokračovaní (teraz by už malo ísť o Malusa Deathbladea, tak ktovie)! Naozaj odporúčam celú ságu! Mňa totiž tak zaujala, že som musel po tomto poslednom príbehu siahnuť po Heitzových "Legendách Alfů" (ekvivalent pre pomenovanie temných elfov) a tie tiež stáli za to (aspoň prvé tri časti).

06.10.2017

Asi najslabší diel série. Neviem, čím to je, ale možno odohrávanie sa takmer celého deja v meste Har Ganeth spôsobilo, že kniha až tak nezaujala. Malus tu pôsobil dosť v úzadí a ani fanatici Khainovho chrámu nezachránili atmosféru, ktorá dosť pokrivkáva za predchádzajúcimi troma dielmi. Škoda.

06.10.2017

Malus je späť, ale čitateľ sa vôbec nemusí báť, Malusovi ostáva nájsť ešte zopár artefaktov - v tejto knihe to bude Torxusova dýka. Napriek faktu, že Malus bez ohľadu na to aké zranenia utŕži a koľko bojov absolvuje musí prežiť, je kniha celkom napínavá. Nič na tom nemení ani táto jeho "nedotknuteľnosť", pretože s ním prežívate každý stret a každú zradu (v tom je sila tohto príbehu - dokáže vás vtiahnuť do deja). Knihu vrelo odporúčam!

A na záver len mierna úprava anotácie textu knihy: Malus ešte nie je bez duše, má rok na to, kým ju stratí.

06.10.2017

Tak, Malus získal konečne odmenu, síce nie takú, akú očakával, ale aspoň ho toto posadnutie núti k ďalšej výprave (Praanov osemuholník už má, teraz sa ženie za Kolkuthovým idolom). Postupne, ako Malus začína prepadať démonovi, sa rozvíja aj jeho zložitý vzťah s rodinnými príslušníkmi (celkom podarená rodinka). Na celej ságe je okrem samotného príbehu, postavy a navodenia tej pravej atmosféry výnimočné tiež to, že sa tu celkom (ne)násilne dozvedáme pomaly o celej a ucelenej kultúre druchii ako aj o samotnom Naggarothe. Odporúčam!

05.10.2017